Záverečné zhrnutie

Úvod Biblistika Staré Písmo 5 Záverečné zhrnutie

História:

Od Mojžiša až po babylonské zajatie sa postupne písali knihy, ktoré sú v hebrejskom kánone. Židia si všetky tieto vzácne texty ako aj archu zmluvy a iné cenné veci odkladali v Šalamúnovom chráme. V tejto dobe nemali dôvod robiť nejaký kánon, pretože všetky Bohom inšpirované texty si postupne zhromažďovali a boli medzi nimi proroci, ktorí ich viedli alebo upozorňovali ak sa Izrael odchýlil od Božej vôle. Po zničení chrámu a odvlečení Židov do Babylonského zajatia sa mohli niektoré cenné rukopisy stratiť. Po návrate z Babylonského zajatia začala obnova chrámu a v tejto dobe boli v Izraeli poslední proroci. Päť kníh Mojžišových nazývané ako Tóra – Zákon boli pre Židov základ, ktorý bol prijatí automaticky už dávno pred tým. Zároveň sú to jediné knihy, ktoré prijali aj Samaritáni a ich pôvod sa datuje do 8. storočia pred naším letopočtom. Zbierky kníh nazývané Proroci boli opätovne uzatvorené ako jeden celok krátko po návrate z Babylonského zajatia. Posledné zbierka tzv. Spisy sa líšili od komunity do komunity a definitívne bol tento celok uzavretý až v 1. storočí nášho letopočtu po zničený druhého chrámu. Heinrich Grätz v roku 1871 prišiel s hypotézou, že sa to udialo na koncilu v Jamnii v roku 90nl., ale v prospech tejto hypotézy nehovoria žiadne adekvátne historické pramene. Jedným z kritériom pre prijatie do hebrejského kánonu bolo, že kniha musela byť napísaná ešte v dobe, keď bola v Izraeli prorocká inšpirácia. Posledné proroctvo bolo proroctvo Malachiášovo, a ten dopísal svoju knihu asi v rokoch 435–430 pred Kristom. Etiópsky Židia nazývaný aj Falašovia sa vyvíjali trochu oddelene a preto majú vo svojom širšom kánone aj ďalšie knihy. Keď vzniklo kresťanstvo, začalo sa rýchlo šíriť medzi pohanmi a tí nevedeli hebrejsky ale grécky a preto začali používať grécky preklad Starého Zákona Septuagintu (vznikla niekedy medzi 300-130 rokov pred naším letopočtom v Alexandrii) a tá obsahovala aj ďalšie spisy, ktoré palestínsky židia nikdy medzi seba neprijali. Historici sa dodnes nezhodujú v tom či tie niektoré knihy tam neboli pridané až dodatočne. Predpokladá sa, že to Druhá kniha Machabejcov a Kniha múdrosti boli do Septuaginty priložené dodatočne. Taktiež kniha Judita bola pravdepodobne do Septuaginty pridaná dodatočne, pretože jej vznik sa datuje na začiatok 1. storočia pred Kristom, a vtedy Septuaginta už existovala. Časť týchto kníh, ktoré boli v Septuaginte navyše, boli prijaté Katolíkmi, Pravoslávnymi a Orientálnymi cirkvami (tie vznikli v 5. storočí po oddelení sa od zvyšného kresťanstva). Rozdiel medzi nimi je spôsobený zrejme tým, že niektoré knihy boli populárne len na určitom mieste a preto inde neboli prijaté. Protestanti prijali len knihy, ktoré uznávajú Židia. Rímskokatolícka cirkev oficiálne pridala knihy mimo hebrejský kánon do svojej Biblie až na Tridentskom koncile v roku 1546 nl., predovšetkým ako odozvu na protestantskú reformáciu.

 

 

Záver:

Protokánon, teda spisy inšpirované Svätým Duchom sú po vzore hebrejského kánonu knihy častí Tóra – Zákon a Nevi'im – Proroci. K nim ešte patrí aj kniha proroka Daniela a 150 Žalmov. Keďže sám Pán Ježiš povedal, že všetko je o ňom napísané v Mojžišových knihách, knihách prorokov a v žalmoch:

Zvyšné knihy hebrejskej časti kánonu Ketuvim – Spisy, nemožno vynechať, ale ani ich teologickú podstatu považovať za inšpirovanú Svätým Duchom, preto ide o deuterokánon, t.j. druhoradé spisy, o ktorých nevieme rozhodnúť, či ich teologická podstata bola inšpirovaná Svätým Duchom – slúžia na potvrdenie, doplnenie a objasnenie teologických učení vyplývajúcich z protokánonu, ale nesmie sa z nich odvodzovať nové teologické učenia. Ide o knihy: Jób, Príslovia, Rút, Pieseň piesní, Kazateľ, Náreky, Ester, Ezdráš, Nehemiáš, 1. a 2. kniha Kroník. Dôvody sú nasledujúce:

1. V časoch Ježiša nebola táto skupina kníh ešte uzavretá, ale v 1. storočí sa už uzavrela, takže s najväčšou pravdepodobnosťou boli používané ako súčasť Písma, čo dokazuje aj Pavol vo svojom liste Korinťanom. Aj keď vyhovujú kritériám Židov, o týchto knihách nemáme dôvod sa domnievať, že boli inšpirované, skôr naopak, keďže Starý Zákon má v prvom rade pripravovať na príchod Mesiáša, a sám Ježiš povedal, ktoré knihy obsahujú posolstvo o ňom.

2. 5 z 11 týchto kníh nie sú vôbec ani len narážkami spomínané v spisoch Nového Zákona.

3. Niektoré z týchto kníh odporujú ostatným knihám hebrejského kánonu a niektoré si zase odporujú navzájom.

4. 2 z 11 týchto kníh vôbec nespomínajú Boha.

O ostatných knihách nemáme žiaden dôvod domnievať sa, že by mali byť zahrnuté do kánonu.

Tu je záverečné zhrnutie:

Záverečné zhrnutie Starého Zákona

Pozn.: Tmavozelená = Prijaté do kánonu

Svetlozelená = Prijaté do kánonu, ale nepovažované za rovnocenné s ostatnými

Ružová = Neprijaté do kánonu, ale užitočné na čítanie, alebo ako príloha

Červená = Neprijaté do kánonu

1 – Kniha Ód obsahuje celkovo 15 ód, z toho Modlitba Manašeho je len jednou z nich. V niektorých cirkvách je kanonizovaná len práve táto jedna modlitba, preto v tých, kde je kanonizovaná len táto jedna, dávam skratku Mns.

2 – Knihy Ezdrášove majú rozdielne číslovanie, preto dávam prvé "tradičné" označenie, do zátvorky dávam "oficiálne" očíslovanie a v cirkvách, v ktorých je to úplne inak očíslované, udávam ich číslovanie.

Rozdelenie cirkví do piatich skupín:

1. skupina: Tzv. Západná tradícia – rímsky katolicizmus a protestantizmus.

2. skupina: Tzv. Východná tradícia – pravoslávne cirkvi.

3. skupina: Tzv. Orientálna tradícia – východné orientálne cirkvi (arménske, sýrske, koptské).

4. skupina: Tzv. Tewahedo – Etiópska ortodoxná cirkev a Eritrejská ortodoxná cirkev.

5. skupina: Záverečné zhrnutie tohto výskumu.

Rozdelenie kníh do šesť skupín:

1. skupina: Knihy patriace do hebrejskej časti Tóra – Zákon.

2. skupina: Knihy patriace do hebrejskej časti Nevi'im – Proroci.

3. skupina: Knihy patriace do hebrejskej časti Ketuvim – Spisy.

4. skupina: Knihy nachádzajúce sa v gréckom preklade Septuaginta.

5. skupina: Knihy nachádzajúce sa v sýrskom preklade Pešita.

6. skupina: Knihy nachádzajúce sa v etiópskej tradícii.

 

 

Zdroje:

Diskusné fóra: http://www.bibliaaty.sk/forum-Biblia-a-apokryfy.html

http://www.granosalis.cz/modules.php?name=News&file=article&sid=2469043&mode=nested&order=0&thold=0

Články:

http://www.gotquestions.org/Slovencina/kanon-Pisma.html

http://www.gotquestions.org/Slovencina/Biblia-kanon.html

http://www.gotquestions.org/Slovencina/apokryf-deuterokanonicky.html

http://www.krestan.info/index.php/apokryfy

http://www.dobreslovo.sk/data/tag/deuterokanonicke-knihy/

http://referaty.aktuality.sk/kanon-noveho-zakona-dejiny-kanonu/referat-2331

http://jaroslavfogl.czweb.org/wp-content/2007/05/Septuaginta.pdf

http://www.myty.cz/view.php?cisloclanku=2007030002

http://cs.wikipedia.org/wiki/Septuaginta

http://cs.wikipedia.org/wiki/Biblick%C3%BD_k%C3%A1non

http://dkc.kbs.sk/?in=Sir

http://sk.wikipedia.org/wiki/Kniha_Sirachovcova

http://dkc.kbs.sk/dkc.php?&dbi=0&uvodid=2

http://www.milost.sk/logos/clanok/zakladne-fakty-o-kanone-a-zachovani-starej-zmluvy

http://www.milost.sk/logos/clanok/kristus-v-starom-zakone

http://www.myty.cz/view.php?cisloclanku=2005040004

Cudzojazyčné:

http://www.reclaimingthemind.org/blog/2012/12/why-do-i-reject-the-apocrypha/

http://www.answering-christianity.com/abdul-rahman_klimaszewski/3_old_manuscripts.htm

http://en.wikipedia.org/wiki/Canon_of_the_Old_Testament

http://www.bible.ca/b-canon-jesus-favored-old-testament-textual-manuscript.htm

http://www.christiantruth.com/articles/Apocrypha3.html

http://www.bible.ca/b-canon-old-testament-quoted-by-jesus-and-apostles.htm

https://en.wikipedia.org/wiki/Development_of_the_Old_Testament_canon

http://biblehub.com/library/davidson/the_canon_of_the_bible/chapter_vii_the_bible_canon.htm

http://www.islamic-awareness.org/Bible/Text/Canon/canonages.html

http://www.catholic.com/tracts/the-old-testament-canon

http://www.historycart.com/EarlyChristianApocryphaGrid.htm

http://orthodoxwiki.org/Old_Testament_Canon

http://www.tyndale.cam.ac.uk/Tyndale/staff/Head/PssSol.htm

http://www.blueletterbible.org/study/misc/quotes.cfm

https://pl.wikipedia.org/wiki/Ksi%C4%99gi_Mekabiego

Iné:

https://sk.wikipedia.org/wiki/1._kniha_Henochova

http://klimes.mysteria.cz/clanky/teologie/henoch.htm

http://dkc.kbs.sk/dkc.php?frames=1&in=J%C3%BAd

http://sk.wikipedia.org/wiki/Rukopisy_M%C5%95tveho_mora

http://www.christiantruth.com/articles/Apocryphaendnotes3.html

http://www.hiddenbible.com/enoch/online.html

http://en.wikipedia.org/wiki/Book_of_Enoch

http://www.codexsinaiticus.org/en/manuscript.aspx

http://www.bible-researcher.com/cheltenham.html

http://molcat1.bl.uk/treasures/gutenberg/search.asp

https://www.biblegateway.com/versions/Wycliffe-Bible-WYC/#booklist

http://en.katabiblon.com/us/?text=LXX

http://www.bible-researcher.com/amphilocius.html