Záverečné zhrnutie

Úvod

5 Záverečné zhrnutie

História:

Od Mojžiša až po babylonské zajatie sa postupne písali knihy, ktoré sú v hebrejskom kánone. Židia si všetky tieto vzácne texty ako aj archu zmluvy a iné cenné veci odkladali v Šalamúnovom chráme. V tejto dobe nemali dôvod robiť nejaký kánon, pretože všetky Bohom inšpirované texty si postupne zhromažďovali a boli medzi nimi proroci, ktorí ich viedli alebo upozorňovali ak sa Izrael odchýlil od Božej vôle. Po zničení chrámu a odvlečení Židov do Babylonského zajatia sa mohli niektoré cenné rukopisy stratiť. Po návrate z Babylonského zajatia začala obnova chrámu a v tejto dobe boli v Izraeli poslední proroci. Päť kníh Mojžišových nazývané ako Tóra – Zákon boli pre Židov základ, ktorý bol prijatí automaticky už dávno pred tým. Zároveň sú to jediné knihy, ktoré prijali aj Samaritáni a ich pôvod sa datuje do 8. storočia pred naším letopočtom. Zbierky kníh nazývané Proroci boli opätovne uzatvorené ako jeden celok krátko po návrate z Babylonského zajatia. Posledné zbierka tzv. Spisy sa líšili od komunity do komunity a definitívne bol tento celok uzavretý až v 1. storočí nášho letopočtu po zničený druhého chrámu. Heinrich Grätz v roku 1871 prišiel s hypotézou, že sa to udialo na koncilu v Jamnii v roku 90nl., ale v prospech tejto hypotézy nehovoria žiadne adekvátne historické pramene. Jedným z kritériom pre prijatie do hebrejského kánonu bolo, že kniha musela byť napísaná ešte v dobe, keď bola v Izraeli prorocká inšpirácia. Posledné proroctvo bolo proroctvo Malachiášovo, a ten dopísal svoju knihu asi v rokoch 435–430 pred Kristom. Etiópsky Židia nazývaný aj Falašovia sa vyvíjali trochu oddelene a preto majú vo svojom širšom kánone aj ďalšie knihy. Keď vzniklo kresťanstvo, začalo sa rýchlo šíriť medzi pohanmi a tí nevedeli hebrejsky ale grécky a preto začali používať grécky preklad Starého Zákona Septuagintu (vznikla niekedy medzi 300-130 rokov pred naším letopočtom v Alexandrii) a tá obsahovala aj ďalšie spisy, ktoré palestínsky židia nikdy medzi seba neprijali. Historici sa dodnes nezhodujú v tom či tie niektoré knihy tam neboli pridané až dodatočne. Predpokladá sa, že to Druhá kniha Machabejcov a Kniha múdrosti boli do Septuaginty priložené dodatočne. Taktiež kniha Judita bola pravdepodobne do Septuaginty pridaná dodatočne, pretože jej vznik sa datuje na začiatok 1. storočia pred Kristom, a vtedy Septuaginta už existovala. Časť týchto kníh, ktoré boli v Septuaginte navyše, boli prijaté Katolíkmi, Pravoslávnymi a Orientálnymi cirkvami (tie vznikli v 5. storočí po oddelení sa od zvyšného kresťanstva). Rozdiel medzi nimi je spôsobený zrejme tým, že niektoré knihy boli populárne len na určitom mieste a preto inde neboli prijaté. Protestanti prijali len knihy, ktoré uznávajú Židia. Rímskokatolícka cirkev oficiálne pridala knihy mimo hebrejský kánon do svojej Biblie až na Tridentskom koncile v roku 1546 nl., predovšetkým ako odozvu na protestantskú reformáciu.

Záver:

Protokánon, teda spisy inšpirované Svätým Duchom sú po vzore hebrejského kánonu knihy častí Tóra – Zákon a Nevi'im – Proroci. K nim ešte patrí aj kniha proroka Daniela a 150 Žalmov. Keďže sám Pán Ježiš povedal, že všetko je o ňom napísané v Mojžišových knihách, knihách prorokov a v žalmoch:

Ekumenický preklad: Lk 24:44 Potom im hovoril: Toto sú moje slová, ktoré som vám povedal, kým som bol ešte s vami: Musí sa vyplniť všetko, čo je o mne napísané v Mojžišovom zákone, Prorokoch a Žalmoch.

Katolícky preklad: Lk 24:44 Potom im povedal: „Toto je to, čo som vám hovoril, kým som bol ešte s vami, že sa musí splniť všetko, čo je o mne napísané v Mojžišovom zákone, u Prorokov a v Žalmoch.“

Preklad Jeruzalemská biblia: Lk 24:44 Potom im povedal: „Toto je to, čo som vám hovoril, kým som bol ešte s vami, že sa musí splniť všetko, čo je o mne napísané v Mojžišovom Zákone, u Prorokov a v Žalmoch.“

Evanjelický preklad: Lk 24:44 hovoriac im: Toto sú moje slová, ktoré som vám hovoril, keď som bol ešte s vami, že sa všetko musí splniť, čo je napísané o mne v zákone Mojžišovom, v prorokoch a v žalmoch.

Preklad Jozefa Roháčka: Lk 24:44 A povedal im: Toto sú moje slová, ktoré som vám hovoril, keď som ešte bol s vami, totiž že sa musí naplniť všetko, čo je napísané o mne v zákone Mojžišovom, v prorokoch i žalmoch.

Preklad Miloša Pavlíka: Lk 24:44 A povedal im: Toto sú slová, ktoré som k vám prehovoril, súc ešte s vami, že všetky veci, napísané o mne v Mojžišovom zákone a prorokoch a žalmoch, musia byť splnené.

Preklad Štefana Porúbčana: Lk 24:44 Potom im povedal: „Toto je to, čo som vám hovoril, kým som bol ešte s vami, že sa musí všetko splniť, čo je o, mne napísané v Mojžišovom zákone, v Prorokoch a Žalmoch.“

Preklad Bohuslava Košu: Lk 24:44 Potom im povedal: „Toto sú moje slová, ktoré som vám hovoril, kým som bol ešte s vami, že musí sa všetko splniť, čo je napísané v zákone Mojžišovom, v prorokoch a v žalmoch o mne.“

Preklad Biblia LOGOS: Lk 24:44 A povedal im: Toto sú slová, ktoré som vám hovoril, keď som bol ešte s vami, že sa musí naplniť všetko, čo je o mne napísané v Mojžišovom zákone, v Prorokoch aj Žalmoch.

Preklad Nového sveta: Lk 24:44 Povedal im: „Toto sú moje slová, ktoré som vám hovoril, keď som bol ešte s vami, že sa musí splniť všetko napísané o mne v Mojžišovom zákone, v Prorokoch a Žalmoch.“

Preklad Nádej pre každého: Lk 24:44 Potom im povedal: „Spomeňte si, keď som ešte býval s vami, pripomínal som vám, že sa musí naplniť všetko, čo je o mne napísané v Zákone Mojžišovom, v Prorokoch aj v Žalmoch.“

Zvyšné knihy hebrejskej časti kánonu Ketuvim – Spisy, nemožno vynechať, ale ani ich teologickú podstatu považovať za inšpirovanú Svätým Duchom, preto ide o deuterokánon, t.j. druhoradé spisy, o ktorých nevieme rozhodnúť, či ich teologická podstata bola inšpirovaná Svätým Duchom – slúžia na potvrdenie, doplnenie a objasnenie teologických učení vyplývajúcich z protokánonu, ale nesmie sa z nich odvodzovať nové teologické učenia. Ide o knihy: Jób, Príslovia, Rút, Pieseň piesní, Kazateľ, Náreky, Ester, Ezdráš, Nehemiáš, 1. a 2. kniha Kroník. Dôvody sú nasledujúce:

1. V časoch Ježiša nebola táto skupina kníh ešte uzavretá, ale v 1. storočí sa už uzavrela, takže s najväčšou pravdepodobnosťou boli používané ako súčasť Písma, čo dokazuje aj Pavol vo svojom liste Korinťanom. Aj keď vyhovujú kritériám Židov, o týchto knihách nemáme dôvod sa domnievať, že boli inšpirované, skôr naopak, keďže Starý Zákon má v prvom rade pripravovať na príchod Mesiáša, a sám Ježiš povedal, ktoré knihy obsahujú posolstvo o ňom.

2. 5 z 11 týchto kníh nie sú vôbec ani len narážkami spomínané v spisoch Nového Zákona.

3. Niektoré z týchto kníh odporujú ostatným knihám hebrejského kánonu a niektoré si zase odporujú navzájom.

4. 2 z 11 týchto kníh vôbec nespomínajú Boha.

O ostatných knihách nemáme žiaden dôvod domnievať sa, že by mali byť zahrnuté do kánonu.

Tu je záverečné zhrnutie:

Záverečné zhrnutie Starého Zákona

Pozn.: Tmavozelená = Prijaté do kánonu

Svetlozelená = Prijaté do kánonu, ale nepovažované za rovnocenné s ostatnými

Ružová = Neprijaté do kánonu, ale užitočné na čítanie, alebo ako príloha

Červená = Neprijaté do kánonu

1 – Kniha Ód obsahuje celkovo 15 ód, z toho Modlitba Manašeho je len jednou z nich. V niektorých cirkvách je kanonizovaná len práve táto jedna modlitba, preto v tých, kde je kanonizovaná len táto jedna, dávam skratku Mns.

2 – Knihy Ezdrášove majú rozdielne číslovanie, preto dávam prvé "tradičné" označenie, do zátvorky dávam "oficiálne" očíslovanie a v cirkvách, v ktorých je to úplne inak očíslované, udávam ich číslovanie.

Rozdelenie cirkví do piatich skupín:

1. skupina: Tzv. Západná tradícia – rímsky katolicizmus a protestantizmus.

2. skupina: Tzv. Východná tradícia – pravoslávne cirkvi.

3. skupina: Tzv. Orientálna tradícia – východné orientálne cirkvi (arménske, sýrske, koptské).

4. skupina: Tzv. Tewahedo – Etiópska ortodoxná cirkev a Eritrejská ortodoxná cirkev.

5. skupina: Záverečné zhrnutie tohto výskumu.

Rozdelenie kníh do šesť skupín:

1. skupina: Knihy patriace do hebrejskej časti Tóra – Zákon.

2. skupina: Knihy patriace do hebrejskej časti Nevi'im – Proroci.

3. skupina: Knihy patriace do hebrejskej časti Ketuvim – Spisy.

4. skupina: Knihy nachádzajúce sa v gréckom preklade Septuaginta.

5. skupina: Knihy nachádzajúce sa v sýrskom preklade Pešita.