Ježiš povedal: „Ja som cesta, pravda i život.“ (Jn 14:6)

Úvod Úvod Ako byť spasený?

Čo je to spása? "Spasenie" znamená "záchrana", alebo tiež "vyslobodenie". Ide o záchranu od trestu a dôsledkov hriechu.

A ako sme teda spasení? Vo Svätom Písme nájdeme dva dôležité verše, ktoré odpovedajú na túto otázku:

Preklad Bohuslava Košu: Ef 2:8-9 Veď milosťou ste spasení, prostredníctvom viery; a to nie sami zo seba, je to dar Boží; nie so skutkov, aby sa nikto nechválil.

Katolícky preklad: Tít 3:5 spasil nás nie pre spravodlivé skutky, ktoré sme my konali, ale zo svojho milosrdenstva; kúpeľom znovuzrodenia a obnovy v Duchu Svätom,

Spasenie je teda len a len z Božieho milosrdenstva, nie zo skutkov! Z prvého verša je táto milosť nám daná prostredníctvom našej viery. Z druhého verša vyplýva, že jeho milosrdenstvo je vlastne kúpeľ znovuzrodenia a obnova vo Svätom Duchu.

Ak teda spasenie nie je zo skutkov, kto potom môže byť spasený? Rovnako sa pýtali aj Ježišovi učeníci:

Preklad Jeruzalemská biblia: Mt 19:25-26 Keď to učeníci počuli, veľmi sa divili a hovorili: „Kto potom môže byť spasený?“ Ježiš sa na nich zahľadel a povedal im: „Ľuďom je to nemožné, ale Bohu je všetko možné.“

Odpoveď je jasná, ľudia sa sami od seba svojimi skutkami spasiť nemôžu. Pretože sme všetci zhrešili a odmenou za hriech je jedine smrť!

Preklad Štefana Porúbčana: Rim 3:23 Všetci totiž zhrešili a potrebujú (zásahu) Božej veleby,

Evanjelický preklad: Rim 6:23 Lebo odmena za hriech je smrť, ale Božím darom milosti je večný život v Kristovi Ježišovi, Pánovi našom.

Ako povedala Edith Steinová (1891-1942) nemecko-židovská filozofka a mučeníčka: „Spásu neprináša ľudská práca, ale Kristovo utrpenie.“

Ale zároveň odpoveď pokračuje, že Bohu je všetko možné! To Boh, prostredníctvom Kristovho obetovania, nám dal milosť.

Čo je to tá milosť? "Dať milosť" znamená,"dať niečo niekomu, čo si vôbec nezaslúži", no aj tak mu to dáme.

Príklad: Niekto spácha nejaký trestný čin, je zaň právoplatne odsúdený a ide do väzenia. No Prezident mu udelí milosť, čiže mu odpustí trest. Znamená to, že je nevinný? Nie! Je vinný, len za svoj prehrešok nemusí trpieť.

Čo máme robiť, aby sme boli spasení? Túto otázku sa pýtali aj apoštolov:

Preklad Jozefa Roháčka: Sk 16:30-31 a vyvedúc ich von povedal: Pánovia, čo mám činiť, aby som bol spasený? A oni povedali: Uver v Pána Ježiša Krista a budeš spasený ty aj tvoj dom.

Ľudia často stotožňujú skutočnú, pravú biblickú vieru od srdca, s rôznymi inými formami viery. Preto tá viera, skrze ktorú sme spasení milosťou, budem označovať ako "biblická" viera.

Čo je to teda tá "biblická" viera a v čom sa líši od inej "nebiblickej" viery?

Treba rozlišovať viacero foriem viery, tak ako existuje viacero foriem lásky. Ako meradlo toho, čo by mohla byť biblická viera nám poslúži tento verš:

Katolícky preklad: Rim 10:10 Lebo srdcom veríme na spravodlivosť a ústami vyznávame na spásu.

Čím teda veríme? Srdcom! Ústami len vyznávame, čo prežívame v našom srdci. Ak sme srdcom neuverili, tak darmo budete vyznávať ústami.

Ekumenický preklad: Mt 7:21 Nie každý, kto mi hovorí: Pane, Pane! vojde do nebeského kráľovstva, ale iba ten, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je v nebesiach.

Prvý druh viery, je viera v niečo, čo pokladáte za samozrejmosť, ale to nie je viera od srdca. Je to čistá viera vo fakty, napríklad, že existuje slnko. Veď ho predsa vidíš tak je pochopiteľné, že veríš, že aj existuje. Prečo tento druh viery nevedie k spáse? Lebo sa zakladá na ľudskej múdrosti a nie na Božej moci:

Ekumenický preklad 1 Kor 2:4-5 moje slovo a moje ohlasovanie nespočívalo v presvedčivých slovách múdrosti, ale v dokazovaní Ducha a moci, aby sa vaša viera nezakladala na ľudskej múdrosti, ale na Božej moci.

Druhý druh viery je viery, je viera v niečo, čo sa nedá pokladať za samozrejmosť, pretože nie sú o tom dostatočné dôkazy. Môže to byť aj viera v Boha. Ale tiež to nie je viera od srdca, pretože aj farizeji verili v Boha, ale keď prišiel Ježiš, neuverili mu. Navyše aj démoni veria v Boha:

Preklad Jeruzalemská biblia: Jak 2:19 Veríš, že Boh je jeden? Dobre robíš. Ale aj démoni veria, a trasú sa.

Takže ani tento druh viery nevedie k spáse.

Tretí druh viery môže byť aj úprimná viera, ale s pochybnosťami! Práve tie pochybnosti sú znakom, že tá viera nevedie k spáse. Pretože človek, ktorý uveril a dostal milosť od Boha, už je spasený a teda si svojou spásou môže byť istý.

Evanjelický preklad: Jn 10:28 Ja im dávam večný život, a nezahynú naveky, a nikto mi ich nevytrhne z ruky.

Dobre to vystihol Martin Luther (1483-1546) nemecký protestantský teológ, kazateľ a reformátor, keď povedal: Kto popiera istotu spasenia, vypľúva vieru.“

Istota spásy vylučuje akékoľvek pochybnosti.

Preklad Bohuslava Košu: Jak 1:6 Ale nech prosí vo viere, bez akéhokoľvek pochybovania; lebo kto pochybuje, podobá sa morskej vlne, ktorú vietor unáša a zmieta.

Preto sa aj Peter topil, keď vystúpil z loďky, pretože zapochyboval!

Ekumenický preklad: Mt 14:29-31 On povedal: Poď! Peter vystúpil z lode, kráčal po vode a šiel k Ježišovi. Ale keď videl, že vietor je silný, zľakol sa, začal sa topiť a kričal: Pane, zachráň ma! Ježiš hneď vystrel ruku, chytil ho a povedal mu: Maloverný, prečo si pochyboval?

Petrovo srdce bolo teda počas tejto krátkej chvíle v pohybe do Božej prítomnosti a potom späť. Keď sa jeho srdce pohlo z predchádzajúcej polohy a aktívne sa oprelo o sľuby vychádzajúce priamo z Ježišových úst, Božia sila prerušila zákony prírody a Peter začal bez ťažkosti chodiť po vode. Keď sa však namiesto slova oprel o vlastný rozum a riešenie na túto úzkostlivú situáciu hľadal vo vonkajších okolnostiach, v tom okamihu sa jeho srdce veľkou rýchlosťou rútilo do predchádzajúceho stavu a Peter sa začal topiť.

Typickým prejavom pochybovania je strach.

Evanjelický preklad: Mk 4:40 Potom im povedal: Čo sa tak strachujete? Ako to, že nemáte viery?

Je absolútne nemožné súčasne veriť a zároveň mať strach. Obe situácie sa naraz nedajú uskutočniť, pretože srdce nedokáže byť súčasne osamotené a súčasne spoliehajúce sa na Boha. Práve preto, keď niekto povie, že verí a pritom sa čo i len trošku bojí, v tom prípade klame sám seba, pretože nie je pravá, skutočná "biblická" viera, ale len rozumové prijatie niektorej biblickej pravdy.

Štvrtý druh viery je skutočná viera od srdca, bez akéhokoľvek pochybovania. Takáto viera dokáže robiť aj zázraky.

Preklad Jeruzalemská biblia: Mk 11:23 Veru, hovorím vám: Keď niekto povie tomuto vrchu: Zdvihni sa a hoď sa do mora, a vo svojom srdci nezapochybuje, ale uverí, že sa stane, čo povedal, stane sa mu.

Príkladom je napríklad aj uzdravenie:

Katolícky preklad: Lk 17:19 A jemu povedal: „Vstaň a choď, tvoja viera ťa uzdravila.

Je to tak silná viera, že za čias Ježišovho pôsobenia, ju mal v Izraeli len málokto.

Preklad Nového sveta: Mt 8:10 Keď to Ježiš počul, udivený povedal tým, čo ho nasledovali: „Hovorím vám pravdu: U nikoho v Izraeli som nenašiel takú veľkú vieru.

Ako vidno, sám Ježiš povedal, že takú vieru nenašiel v celom Izraeli. A to Židia boli veriaci národ a pri ňom boli aj samotní apoštoli, ktorí takú vieru vtedy ešte nemali.

Čo je teda tá "biblická" viera? Vo Svätom Písme je jedna definícia viery:

Preklad Nádej pre každého: Hebr 11:1 Čo je viera? Viera je podstatou toho, v čo dúfame, dôkazom toho, čo nevidíme.

To je všeobecná definícia. Tá viera, skrz ktorú dostávame milosť, je zo srdca.

"Biblická" viera – skutočná viera zo srdca – znamená, že ľudské srdce sa aktívne pohne z predchádzajúceho stavu t.j. od Boha odtrhnutej samoty a vstúpi do Božej prítomnosti t.j. kedy celú svoju tiaž oprie o Božiu skutočnosť, sústredí sa na Božie slová, ktoré znovuzrodzujú a dokážu mu poskytnúť istý základ, tak ako tiaž domu držia základy, alebo tak, ako rodič drží dieťa na rukách. Pojem "biblická" viera najlepšie vystihuje hebrejský výraz "emuná" a znamená "stavať, postaviť na základ, oprieť sa o niečo, čo vydrží." Lepšie to v našom jazyku vyjadruje výraz "dôvera", než "viera", pretože pod výrazom "viera" v našej kultúre rozumieme skôr prijatie informácií, o ktorých nemáme bezprostredné, isté znalosti.

Ekumenický preklad: Prís 3:5 Dôveruj celým srdcom Hospodinovi a nespoliehaj sa na svoj rozum.

Viera v Boha teda znamená, že celú tiaž o pozemský aj večný život premiestnime na Pána tak, ako tiaž domu stojí na jeho základoch, ako aj tiaž dieťaťa na rukách rodiča. Je to duchovná, srdcová, nie intelektuálna aktivita. Nie je to pasívne prijatie, či očakávanie. Zriekame sa toho, že chceme sami seba podržať a celú zodpovednosť odovzdávame Bohu. Najlepšie to vystihuje toto podobenstvo:

Katolícky preklad: Mt 7:24-27 A tak každý, kto počúva tieto moje slová a uskutočňuje ich, podobá sa múdremu mužovi, ktorý si postavil dom na skale. Spustil sa dážď, privalili sa vody, strhla sa víchrica a oborili sa na ten dom, ale dom sa nezrútil, lebo mal základy na skale. A každý, kto tieto moje slová počúva, ale ich neuskutočňuje, podobá sa hlúpemu mužovi, ktorý si postavil dom na piesku. Spustil sa dážď, privalili sa vody, strhla sa víchrica, oborili sa na ten dom a dom sa zrútil; zostalo z neho veľké rumovisko.

Tým domom sme my a tou skalou je Ježiš, syn živého Boha. Vo Svätom Písme máme viacero vyjadrení, kde skalou je Boh alebo Ježiš.

Evanjelický preklad: Žalm 18:32 Veď kto je Bohom okrem Hospodina? A kto je skalou okrem nášho Boha?

V tomto žalme sa jasne vyjadruje, že iba Boh je skalou! Okrem tohto verša tu máme aj ďalšie. Napr.:

Preklad Bohuslava Košu: 1 Kor 10:4 a všetci pili ten istý duchovný nápoj. Pili totiž z duchovnej skaly, ktorá ich sprevádzala, a tou skalou bol Kristus.

Ježiš je skala, základ, na ktorej máme stavať celý náš život. Tým, že v neho veríme, dôverujeme mu, milujeme ho, tým staviame na tejto skale a čo bude na tomto základe, to nespadne. No ak budeme stavať na niečom inom, padneme ako domček z kariet.

Ekumenický preklad: 1 Kor 3:11 Nik totiž nemôže položiť iný základ než ten, ktorý je už položený, a tým je Ježiš Kristus.

Práve preto pravá biblická viera nepochádza z hlavy, neznamená prijatie intelektu, ale srdcom veríme, teda viera sa dostáva na povrch z najhlbšej časti človeka a uvádza do pohybu, k skutkom podnecuje celú našu osobnosť. Viera nie je to, v čom vás vychovajú, to je iba mentálne presvedčenie.

Už vieme, prostredníctvom čoho sme spasení a čo musíme urobiť. No ešte si treba vysvetliť, akou formou nám Boh dá milosrdenstvo. Je to kúpeľ znovuzrodenia a obnova vo Svätom Duchu.

Katolícky preklad: Tít 3:5 spasil nás nie pre spravodlivé skutky, ktoré sme my konali, ale zo svojho milosrdenstva; kúpeľom znovuzrodenia a obnovy v Duchu Svätom,

Čo je to kúpeľ znovuzrodenia a obnova v Duchu Svätom? Najlepšie to pochopíme na rozhovore Ježiša s Nikodémom:

Katolícky preklad: Jn 3:1-8 Medzi farizejmi bol človek, menom Nikodém, popredný muž u Židov.On prišiel v noci k Ježišovi a povedal mu: „Rabbi, vieme, že si prišiel od Boha ako učiteľ, lebo nik nemôže robiť také znamenia, aké ty robíš, ak nie je s ním Boh.“Ježiš mu odpovedal: „Veru, veru, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí zhora, nemôže uzrieť Božie kráľovstvo.“Nikodém mu vravel: „Ako sa môže človek narodiť, keď je už starý? Azda môže druhý raz vojsť do lona svojej matky a narodiť sa?“Ježiš odpovedal: „Veru, veru, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva. Čo sa narodilo z tela, je telo, a čo sa narodilo z Ducha, je Duch.Nečuduj sa, že som ti povedal: Musíte sa znova narodiť.Vietor veje, kam chce; počuješ jeho šum, ale nevieš, odkiaľ prichádza a kam ide. Tak je to s každým, kto sa narodil z Ducha.“

Do kráľovstva nebeského môže vojsť len znovuzrodený človek – človek narodený z Ducha. Znovuzrodenie je proces, keď Boh otvorí človeku srdce, aby prijal Svätého Ducha, čo má za následok to, že človek uverí.

Evanjelický preklad: Sk 16:14 Počúvala (ich) aj jedna bohabojná žena menom Lýdia, obchodníčka so šarlátom z mesta Tyatíry. Tej otvoril Pán srdce, aby pozorne počúvala, čo Pavel hovoril.

Miestom biblickej viery totiž nie je myseľ, ale srdce.

Katolícky preklad: Rim 10:10 Lebo srdcom veríme na spravodlivosť a ústami vyznávame na spásu.

Znovuzrodiť sa = uveriť = dostať nový život = dostať živého ducha = dostať Ducha Svätého = byť úplne naplnený Duchom Svätým. Ak uveríme v Boha tak ľudské srdce sa aktívne pohne z predchádzajúceho stavu t.j. od Boha odtrhnutej samoty a vstúpi do Božej prítomnosti t.j. kedy celú svoju tiaž oprie o Božiu skutočnosť.

Katolícky preklad: Ez 36:25-27 Potom budem na vás kropiť čistú vodu, že sa očistíte; od všetkých vašich škvŕn a od všetkých vašich modiel vás očistím. A dám vám nové srdce a nového ducha vložím do vás; odstránim z vášho tela kamenné srdce a dám vám srdce z mäsa. Svojho ducha vložím do vášho vnútra a spôsobím, že budete kráčať podľa mojich nariadení, zachovávať moje výroky a plniť ich.

Srdcom je označovaný náš duch. Čo sme stratili v Adamovi, je duch, ktorý zomrel. Čo prijímame vo znovuzrodení, je oživenie tohto mŕtveho ducha. Dostávame však nielen to, čo sme stratili v Adamovi, ale s Božím životom získavame aj nového ducha, ktorého Adam nikdy nemal. Doteraz sme neboli spojení s Bohom, pretože sme boli duchovne mŕtvi. Keď ale budeme mať nového živého ducha, budeme spojení so Svätým Duchom, teda budeme naňho napojení. Lebo čo sa narodilo z ducha je duch. A tým že budeme napojení na Svätého Ducha, staneme sa skutočnými nasledovníkmi Krista a budeme spasení. Čiže znovuzrodeným sme sa narodili z Ducha a tým sme napojení na Svätého Ducha:

Preklad Jozefa Roháčka: 1 Kor 12:13 Lebo i v jednom Duchu my všetci sme ponorení do jedného tela, buď Židia buď Gréci buď sluhovia buď slobodní, a všetci sme napojení v jedného Ducha.

A tým, že sme napojení na Svätého Ducha sme ním pokrstení, teda ponorení a naplnení Svätým Duchom. Čiže v nás prebýva Boží Duch.

Ľudia často potom namietajú, že ak stačí len veriť a ak si je človek svojou spásou istý, mohol by si na tomto svete robiť prakticky čokoľvek, vrátane ťažkých zločinov. V skutočnosti tomu tak nie je. Znovuzrodení Kristovi nasledovatelia sú od základov zmenení. Už nežijú telesne, t.j. podľa žiadostí tela ako ostatní, ale duchovne!

Preklad Nádej pre každého: Rim 8:5 Tí, čo žijú podľa vlastnej vôle, sú ovládaní sebeckými túžbami. Ale ten, v kom žije Svätý Duch, robí to, čo sa páči Bohu.

Pokiaľ teda chceš stále žiť podľa žiadostí tela, nie si veriaci! Pamätaj, dobrý strom rodí dobré ovocie a zlý stom zlé, nie opačne!

Katolícky preklad: Mt 7:17-19 Tak každý dobrý strom rodí dobré ovocie, kým zlý strom rodí zlé ovocie. Dobrý strom nemôže rodiť zlé ovocie a zlý strom nemôže rodiť dobré ovocie. Každý strom, ktorý neprináša dobré ovocie, vytnú a hodia do ohňa.

Preklad Štefana Porúbčana: Gal 5:22-23a Ovocím Ducha je zasa láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, krotkosť, zdržanlivosť.

Spasený človek vie rozlišovať, čo je Bohu milé a čo nie, hodnoty u spaseného človeka sú úplne odlišné ako u nespaseného, jeho vlastné ego ustupuje Božím požiadavkám na čistotu a chodenie vo svetle.

Dôsledkom pravej biblickej viery sú aj skutky. Viera bez skutkov je mŕtva – nie je pravá biblická viera!

Preklad Miloša Pavlíka: Jak 2:26 Áno, ako je telo bez ducha mŕtve, priam tak je aj viera bez činov mŕtva.

Dobre to vysvetľuje Martin Luther (1483-1546) nemecký protestantský teológ, kazateľ a reformátor: „Viera sa síce nepýta, či robiť dobré skutky, ale ich neustále robí. Kto však nekoná také skutky, je človekom bez viery, tápe okolo seba, len hľadá vieru; ani len nevie, čo je viera a dobré skutky; i keď o nich mnoho hovorí.“ A ďalej prehlásil o vzťahu medzi biblickou vierou a skutkami: „Nemožno oddeľovať skutky od viery, tak ako nemožno oddeliť žiar a svetlo od ohňa.“ Skutky sú vo svojej podstate vyznaním pravej biblickej viery.

Z tohto sa môže zdať, že spasený človek je svätec, ktorý už nikdy nemôže zhrešiť. Ale tak to v skutočnosti nie je. Hriech nášho života na tejto zemi nikdy nevymizne a žiaden veriaci sa mu neubráni. Medzi hriešnosťou a odovzdaním vedenia vlastného života Svätému Duchu existuje priama úmera. Čím viac sa opierame o Boha, tým menej hriechov konáme. Treba si pamätať, že skúška našej viery prináša vytrvalosť:

Preklad Jeruzalemská biblia: Jak 1:3 Veď viete, že skúška vašej viery prináša vytrvalosť.