Názory kresťanských pisateľov

Úvod Biblistika Staré Písmo 4 Názory kresťanských pisateľov

Názory kresťanských pisateľov:

1. Filón Alexandrijský (c.20pnl.-c.50nl.) židovský filozof, teológ a najvýznamnejší predstaviteľ helénistických Židov. Často citoval z gréckeho prekladu Seuptuaginta, ale nespomenul žiadnu knihy mimo hebrejského kánonu, hoci komentoval prakticky všetky knihy hebrejského kánonu.

 

2. Koncil v Jamnii (90nl.) Po zničení chrámu v roku 70nl., Rím dovolil Sanhedrinu (to je židovské zhromaždenie alebo rada), aby sa opäť zišiel, avšak len na čisto duchovné záležitosti. Na tomto koncile bol oficiálne potvrdení zoznam svätých kníh záväzných pre Židov – tzv. hebrejský kánon. (Pozn.: S touto hypotézou prišiel Heinrich Grätz v roku 1871, ale v prospech tejto hypotézy nehovoria žiadne adekvátne historické pramene, preto ju nedávam do tabuľky.)

 

3. Jozef Flavius (37/8-c.100) židovský kňaz, učenec a historik, ktorý zanechal významné poznámky o prvej židovskej vojne v rokoch 66-70. Otvorene hovorí o akceptovanom kánone za jeho dní, ktorý je rovnaký ako protestantský kánon, len v židovskom počítaní t.j. 22 kníh.

 Máme iba dvadsaťdva kníh, ktoré zahŕňajú celé naše dejiny, a právom im každý verí. Patrí k nim päť kníh Mojžišových, ktoré obsahujú zákony a všetko, čo sa traduje od stvorenia človeka až po smrť Mojžišovu. Toto obdobie zaberá asi tri tisícky rokov. V ďalších trinástich knihách spísali proroci, žijúci po Mojžišovi, čo sa udialo za ich života od smrti Mojžišovej až po Artaxerxésa, ktorý bol perzským kráľom po Xerxovi. Zvyšné štyri knihy obsahujú hymny oslavujúce Boha a rady ľuďom, ako žiť. (O starobylosti Židov 8:38–40)

Ďalej spomína: „Ako skutočne dôverujeme týmto knihám nášho vlastného národa je zrejmé z toho čo robíme; počas toľkých mnohých rokov, ktoré už prešli sa nenašiel žiadny odvážlivec, ktorý by pridal či odobral čosi z nich, alebo niečo v nich zmenil; ale sa stalo úplnou samozrejmosťou od narodenia vážiť si ich, keďže obsahujú Božie doktríny, trvať na nich, a ak by bolo treba, aj pre ne zomrieť.”

Ani sa nezmienil o nejakej diskusii ohľadne kánonu (Proti Apionovi 1:41).

 

4. Bryenniosov zoznam (c.100nl.) napísaný neznámym spisovateľom okolo roku 100. Považuje sa to za najstarší kresťanský kánon. Tento zoznam našiel Philotheosom Bryenniosom v kódexe Hierosolymitanus z roku 1056. Tento zoznam obsahuje rovnaké knihy ako hebrejský kánon, len sa nedá s istotou povedať, či pod dvoma knihami Ezdráša sa myslia kniha Ezdráša a kniha Nehemiáša ako to je vo Vulgáte, alebo sa tým myslí kniha Ezdráša a Nehemiáša ako jedna kniha plus ešte jedna – 1. kniha Ezdráša/3. kniha Ezdráša ako to je v Septuaginte.

 

5. Markión zo Sinopé (c.85–c160) teológ a okolo roku 144nl. odmietal Starý Zákon pre jeho "židovskú predstavu Boha", t.j. "pomstiteľa" a taktiež tie kresťanské spisy, ktoré označoval za ovplyvnené židovským náboženstvom.

 

6. Meliton Sardský (?-c.180) maloázijský patristický spisovateľ radený ku kresťanským apologétom. Eusébios o jeho kánone píše nasledujúce: „Vo svojich napísaných výťahoch uvádza Meliton v úvode zoznam kanonických kníh Starého Zákona. Považujem za nutné pripojiť tu tento zoznam. Meliton píše: "Meliton svojmu bratovi Onesimovi posiela pozdrav. Keďže si si z veľkej úcty k Božiemu slovu prial výťahy zo zákona a prorokov týkajúce sa nášho Vykupiteľa a celej našej viery a snažil si sa presne poznať počet a poradie starozákonných kníh, snažil som sa to urobiť. Veď viem, že si horlivý vo viere, že sa chceš poučiť a že myslíš na svoju spásu. Viem tiež, že dávaš prednosť Bohu pred všetkým iným. Cestoval som na Východe a prišiel som až k miestu, kde toto všetko bolo hlásané a kde sa to splnilo. Tu som spoznal presný počet kníh Starého Zákona a posielam ti ich zoznam. Tie knihy sa volajú: Päť kníh Mojžišových, totiž Genezis, Exodus, Numeri, Levitikus, Deuteromomium; potom je to Josue, Sudcovia, Rút, 4 knihy Kráľov, 2 knihy Paralipomenon a Chronikon, Dávidove žalmy, Šalamúnovho Príslovia čiže kniha Múdrosti, Kazateľ, Veľpieseň, Jób, proroci Izaiáš a Jeremiáš, 12 prorokov v jednej knihe, Daniel, Ezechiel, Esdra. Z týchto som urobil výťahy a rozdelil do 6 kníh." Toľko o Melitonovi.“ (Cirkevné dejiny 4:34)

Ako vidíme, chýba tu kniha Ester.

 

7. Irenej z Lyonu (c.140-c.202) najvýznamnejším kresťanským teológom 2. storočia a mučeníkom. Bol biskupom v galskom Lugdune, dnešnom Lyone. Vo svojich prácach okrem hebrejského kánonu cituje aj dodatky k Danielovi (Against Heresies 4:26:3), knihu proroka Barucha (ibid., 5:35:1) a knihu Múdrosti.

 

8. Klement Alexandrijský (150 – 215) je jeden z najvýznamnejších po grécky píšucich kresťanských učiteľov staroveku. Vo svojich prácach okrem hebrejského kánonu cituje aj knihu proroka Barucha, knihy Tobiáš, Judita, Múdrosť, Sirachovec a 1. kniha Ezdráša/3. knihu Ezdráša.

 

9. Tertullianus (c.155–c.222) rímsky právnik, cirkevný otec a spisovateľ. Okrem hebrejského kánonu cituje aj knihu proroka Barucha, knihu Múdrosti, knihu Sirachovca a 1. knihu Henochovu. Tertullianus vyhlásil, že "Písmo Henocha""svedectvo od apoštola Júdy" (De Cult Feminarum, 3,3), čím sa pomocou apoštolského svedectva ručil za správnosť 1. knihy Henochovej.

 

10. Origenes (185 – 254) cirkevný učiteľ a teológ, bol najznámejším a najvýznamnejším predstaviteľom alexandrijskej školy. Eusébios o jeho kánone píše nasledujúce: „Pri svojom výklade prvého žalmu uvádza Origenes zoznam svätých kníh Starého Zákona. Doslovne tam píše: "Je potrebné poznamenať, že podľa tradície Hebrejcov je 22 kníh Starého Zákona. Toľko, koľko je písmen." Potom o trochu ďalej pokračuje: "Tých 22 kníh podľa Hebrejcov sú: Kniha uvádzaná u nás pod titulom Genezis má u Hebrejcov názov podľa začiatku knihy Berešiď – Na začiatku. Exodus, u Hebrejcov Vellesmoth, to znamená Mená. Levitikus, Hebrejcov Vaicra, to znamená A volal ma. Numeri, u Hebrejcov Hammisfacodim. Deuteronómium, u Hebrejcov Ellehabdabarim, čo znamená Toto sú slová. Josua, syn Nauma, hebrejsky Jehošua ben Nun. Sudcovia a Rút dohromady v jednej knihe pod názvom Sofetim. Prvá a druhá kniha Kráľov tvoria u nich jeden zväzok pod názvom Samuel – Bohom povolaný. Tretia a štvrtá kniha Kráľov takisto v jednom zväzku pod názvom Vammelech David – Kráľ Dávid. Prvá a druhá kniha Kroník, u Hebrejcov v jednom zväzku pod názvom Dibra Haiiamim - Denníky. Prvá a druhá kniha Ezdráš v jednom zväzku pod názvom Esra – Pomocník. Kniha Žalmov, hebrejsky Sefer Thillim, Príslovia Šalamúnove, hebrejsky Misloth. Kazateľ, hebrejsky Kohelet. Veľpieseň hebrejsky Sirhasirim, Izaiáš, hebrejsky Jesaia. Jeremiáš a Náreky s listom v jednej knihe, hebrejsky Irmi. Daniel, hebrejsky Daniel. Ezechiel, hebrejsky Ieezkel. Jób, hebrejsky Jób. Ester, hebrejsky Ester." Mimo tieto uvádza ešte knihy Machabejcov pod názvom Sarbet Sarbaneel. Tieto uvádza v skôr uvedenom spise.“ (Cirkevné dejiny 6:25)

 

11. Eusébios Cézarejský (263–339) grécky biskup v meste Caesarea, teológ, spisovateľ, historik, často nazývaný otcom cirkevnej histórie a bol jeden z vedúcich otcov Nicejského koncilu. Aj keď citoval dva zoznamy starozákonných kníh – Melitonov a Origenov, nikdy nepíše svoj zoznam kníh. Cituje ale knihu proroka Barucha, Sirachovec a Múdrosť a dodatky k Danielovi. Všetko cituje ako Písmo.

 

12. Cyril Jeruzalemský (c.313-386) biskupom v Jeruzaleme a bol významný teológ. Zúčastnil sa aj Koncilu v Laodicei (363nl.), ktorý uvádza rovnaký zoznam kánonických spisov. Okrem toho používa knihu proroka Barucha a list Jeremiášov ako súčasť knihy Jeremiáša.

 

13. Vatikánsky kódex (325-350) obsahuje kópiu Septuaginty a zahrňuje  dodatky k Danielovi a Ester a knihu proroka Barucha, list Jeremiášov a knihy Múdrosť, Sirachovec, Tobiáš, Judita a aj knihu 1. kniha Ezdrášova/3. kniha Ezdrášova. K Žalmom ešte dodáva 151. žalm.

 

14. Sinajský kódex (330-360) obsahuje kópiu Septuaginty a zahrňuje  dodatky k Danielovi a Ester a 1. a 4. knihu Machabejcov a knihy Múdrosť, Sirachovec, Tobiáš, Judita a aj knihu 1. kniha Ezdrášova/3. kniha Ezdrášova. K Žalmom ešte dodáva 151. žalm. Rukopis je značne poškodený a chýba v ňom značná časť hebrejského kánonu, ale s istotou môžeme povedať, že obsahoval celý hebrejský kánon, preto ho v tabuľke uvádzam.

 

15. Hilarius z Poitiers (c.315-367) latinský cirkevný otec, spisovateľ a biskup z Pictavia (dnes Poitiers) v Galii. Uvádza 22 kníh spolu s listom Jeremiáša. Dodáva tiež, že niektorí prodávajú aj knihy Tobiáš a Judita, čo odpovedá 24 písmenám gréckej abecedy. On tiež cituje knihy Múdrosť a Sirachovec ako prorokov.

 

16. Koncil v Laodicei (363nl.) Na tomto v roku 363 boli prijaté tieto knihy Starého Zákona.

Kánon 60: Tam sú všetky knihy Starého Zákona menované na čítanie: 1. Genezis sveta, 2. Exodus z Egypta, 3.Levitikus, 4. Numeri, 5. Deutoronómium, 6. Jozue, syn Nauma, 7. Sudcovia, Rút, 8. Ester, 9. Knihy Kráľov – prvá a druhá, 10. Knihy Kráľov – tretia a štvrtá, 11. Kroniky – prvá a druhá, 12. Ezdráš – prvá a druhá, 13. Kniha Žalmov, 14. Príslovia Šalamúnove, 15. Kazateľ, 16. Pieseň piesní, 17. Jób, 18. Dvanásť prorokov, 19. Iziáš, 20. Jeremiáš a Baruch, Náreky a list, 21. Ezechiel, 22. Daniel.

Pravovernosť tohto kánonu je spochybňovaná, pretože chýba v niektorých dochovaných rukopisov.

 

17. Atanáz Alexandrijský (c.295-373) alexandrijský patriarcha. Vo svojom veľkonočnom liste z roku 367 spomína všetky knihy hebrejského kánonu okrem knihy Ester. Ku knihám Múdrosť, Sirachovec, Ester, Judita a Tobiáš ako užitočné na čítanie a sám ich cituje ako Písmo.

Ale pre väčšiu presnosť pridám aj také, že existujú aj iné knihy okrem nich nezahrnuté do kánonu, ale menované otcami, ktoré majú byť čítané tým, ktoré sa k nám pripoja nanovo, a ktorí si želajú pre výučbu v slove zbožnosť. Múdrosť Šalamúna a Múdrosť Sirachovca, a Ester, a Judita, a Tobiáš, a ten, ktorý sa volá Učenie apoštolov a Pastier.“ (List 39:7)

 

18. Lucifer z Cagliari (?-c.370) biskup v Cagliari na Sardínii. Cituje 1. a 2. knihu Machabejcov, Juditu, Múdrosť a Tobiáš ako Písmo.

 

19. Efrém Sýrsky (c.306-373) diakon a učiteľom cirkvi. Cituje ako Písmo knihy Múdrosť a Sirachovec.

 

20. Bazil Veľký (c.330-379) biskup v meste Caesarea, jednou z vedúcich osobností kresťanstva v 4. storočí. Ako Písmo cituje okrem hebrejského kánonu aj knihy Múdrosť, Sirachovec, Judita a Barucha ako Jeremiáš.

 

21. Optatus z Mileve (c.320-c.397) biskupom Milevy v 4. storočí. Cituje knihy Múdrosť a Sirochovec ako Písmo.

 

22. Epifánius Salaminský (c.310–403) biskup v Salamine. Váha medzi počtom kníh 22 a 27, ale neskôr cituje knihy Múdrosť, Sirachovec, Baruch ako Písmo, pričom knihy Múdrosť a Sirachovec uvádza v zozname novozákonných spisoch: „Keby ste boli splodený Duchom Svätým a poučení prorokmi a apoštolmi, musíte prejsť (záznam), od počiatku sveta až do doby Ester v dvadsiatich siedmich knihách Starého Zákona, ktoré sú označované ako dvadsať dva, a to aj v štyroch svätých evanjeliách, a v štrnástich listoch svätých apoštola Pavla, a v spisoch, ktoré vyšli pred nich, vrátane Skutkov apoštolov v ich dobe a katolíckom liste Jakuba, Petra, Jána a Júdu a v Zjavený Jána, a v knihách Múdrosti myslím tú Šalamúna a syna Siracha – stručne povedané, všetky inšpirované spisy...“ (Panarion 76:5)

 

23. Apoštolské kánony (380nl.) je zbierka cirkevných vyhlášok ranokresťanskej cirkvi pochádzajúcej z roku 380.

Kánon 85: Nech nasledujúce knihy sa počítajú úctyhodné a posvätné vám všetkým, obom kléru aj laikom. Zo Starého Zákona: päť kníh Mojžišových – Genezis, Exodus, Levitikus, Numeri, Deutoronómium; jedna Jozue syn Nunov, jedna Sudcovia, jedna Rút, štyri knihy Kráľov, dve knihy Kroník, dve knihy Ezdrášove, jedna Ester, [niektoré texty čítajú jedna Judita], tri knihy Machabejcov, jedna Jób, jedna Žalmy, tri knihy Šalamúna: Príslovia, Kazateľ, Pieseň piesní; dvanásť Prorokov, jeden Iziáš, jeden Jeremiáš, jeden Ezechiel, jeden Daniel. Ale okrem nich sa odporúča vyučovať mladých Múdrosti Siracha.

 

24. Gregor Naziánsky  (329-389) patrí medzi najvýznamnejších gréckych ranokresťanských teológov 4. storočia a bol biskupom v Sasime. Na sklonku svojho života okolo roku 380 spomína vo svojich básňach (I. xii. 5 ff.)  zoznam kníh Starého Zákona, ktorý obsahuje len hebrejský kánon okrem knihy Ester. Tento zoznam schválila aj Trullská synoda v roku 629. Pravoslávnymi je táto synoda považovaná za ekumenický koncil, ale vzhľadom na neprítomnosť západných biskupov ju za ekumenickú katolíci nepovažujú.

 

25. Koncil v Ríme (382nl.) spomína kánon Starého Zákona: „Poradie Starého zákona začína takto : jedna kniha Genezis, jedna kniha Exodus, jedna kniha Levitikus, jedna kniha Numeri, jedna kniha Deuteronómium, jedna kniha Jozue syn Nunov, jedna kniha Sudcov, jedna Rút, štyri knihy Kráľovské (t.j. 1.-2. kniha Samuelova + 1.-2. kniha Kráľov) dve Kroník, jedna stopäťdesiatich žalmov, tri knihy Šalamúnove: jedna Príslovia, jedna Kazateľ, jedna Pieseň piesní, rovnako tak ako jedna Múdrosti a jedna Ecclesiasticus (= Sirachovec). Poradie prorokov je takéto: jedna kniha Izaiášova, jedna kniha Jeremiášova, spoločne s Qínóth, t.j. jeho náreky, jedna kniha Ezechiel, jedna kniha Daniel, jedna kniha Ozeáš, jedna kniha Amos, jedna kniha Micheáš, jedna kniha Joel, jedna kniha Abdiáš, jedna kniha Jonáš, jedna kniha Nahum, jedna kniha Habakuk, jedna kniha Sofoniáš, jedna kniha Aggeus, jedna kniha Zachariáš, jedna kniha Malachiáš. Poradie historických kníh je takéto: jedna kniha Jób, jedna kniha Tobiáš, dve knihy Ezdrášove, jedna kniha Ester, jedna kniha Judita, dve knihy Machabejcov.“ (Dekrét pápeža Damasusa I.)

 

26. Koncil v Hippo (393nl.) spomína kánon Starého Zákona:

Kánon 36: [Bolo rozhodnuté], že okrem kánonického Písma sa nič čítať v Cirkvi pod názvom inšpirované Písmo nebude. Ale kánonické Písma sú nasledujúce: Genezis, Exodus, Levitikus, Numeri, Deutoronómium, Jozue syn Nunov, Sudcovia, Rút, štyri knihy Kráľov, dve knihy Kroník, Jób, Žalmy, päť kníh Šalamúnových [Príslovia, Kazateľ, Pieseň piesní, Múdrosť a časť Žalmov], dvanásť kníh prorokov, Izaiáš, Jeremiáš, Daniel, Ezechiel, Tobiáš, Judita, Ester, dve knihy Ezdrášove, dve knihy Machabejcov...

 

27. Koncil v Kartágu (397nl.) spomína kánon Starého Zákona:

Kánon 47: [Bolo rozhodnuté], že nič, okrem kánonického Písma, netreba čítať v Cirkvi pod názvom inšpirované Písmo. Ale kánonické Písma sú: Genezis, Exodus, Levitikus, Numeri, Deutoronómium, Jozue, Sudcovia, Rút, štyri knihy Kráľov, dve knihy Kroník, Jób, Dávidove žalmy, päť kníh Šalamúnových, dvanásť kníh prorokov, Izaiáš, Jeremiáš, Daniel, Ezechiel, Tobiáš, Judita, Ester, dve knihy Ezdrášove, dve knihy Machabejcov...

To opätovne potvrdil aj ďalší Koncil v Kartágu (419nl.).

 

28. Cheltenhamský kánon (365-390) vznikol v Afrike v druhej polovici 4. storočia. Uvádza celý hebrejský kánon a k nemu ešte dodáva knihy Tobiáš, Judita, 1. a 2. kniha Machabejcov a ku knihe Žalmov pridáva 151. žalm.

 

29. Ambróz Milánsky (c.340-397) biskup v Miláne, politik a významný teológ. Cituje okrem hebrejského kánonu aj knihy Múdrosť, Sirachovec, Baruch a Tobiáš, či dodatky k Danielovi ako Písmo.

 

30. Hieronym (c.347-420) je autorom latinskej verzie Svätého Písma zvaného Vulgáta. Hieronym prekladal Starý Zákon z hebrejčiny a nie z gréčtiny. Z toho dôvodu 5 deuterokanonických kníh vôbec nepreložil a do Vulgáty boli prevzaté zo starších latinských prekladov. Ďalšie dve deuterokanonické knihy síce preložil, ale viditeľne ledabolo, takže v roku 1976 museli byť tieto dve knihy preložené pre Neovulgátu úplne samostatne. Jedná sa o knihu Judita a knihu Tobiáš. Úvod k týmto dvom knihám z Písma Svätého, vydaného Rímskokatolíckou knihou, hovorí sám za seba: Keďže Hieronym si málo cenil knihu Tobiáš, preložil ju narýchlo za jeden deň, a len preto, aby vyhovel naliehavým žiadostiam biskupov Chromantia a Heliodora. Okrem toho do prekladu uviedol niektoré svoje moralizačné dodatky, napríklad verše 2:12–18; 3:18–22; 6:16–22; 7:14–15.“

Hieronym v úvode Knihy Judita spomína, že v latinských rukopisoch našiel mnoho variantov. Vyznáva, že sa pokúsil o revíziu latinského textu podľa aramejskej osnovy, ale že mu veľmi nezáležalo na presnom podaní textu: prekladal ho viac podľa zmyslu, než v jeho slovnom znení, mnoho veršov vynechal a preklad urobil cez jednu noc. Preto sa text Vulgaty pri prekladoch do moderných jazykov už viac nepoužíva: takmer všetky dnešné preklady a Nová Vulgata používajú za základný text grécku recenziu Vatikánskeho, Sinajského a Alexandrijského kódexu s prípadnými opravami podľa iných gréckych manuskriptov a Starolatinského prekladu. Aj tento úvod a rozdelenie Knihy Judita sú k textu preloženému z gréckej osnovy.“

V jeho prológu píše: „Tento predslov k Písmu môže slúžiť ako "prilba" úvodu do všetkých kníh, ktorými odbočíme z hebrejčiny do latinčiny, takže si môžeme byť istý, že to čo sa nenachádza v našom zozname, musí byť umiestnené medzi apokryfné spisy. Múdrosť, ktorá všeobecne nesie meno Šalamúna a knihu Ježiša, syna Siracha, a Judita, a Tobiáš, a Pastier nie sú v kánone. Prvá kniha Machabejcov, zistil som, že je v hebrejčine, druhá v gréčtine, ako môže byť preukázané zo samotného štýlu.“

 

31. Amfilochios Ikonijský (c.340-c.400) biskup a bratranec Gregora Naziánskeho. Vo svojej básni Iambics for Seleucus spomína všetky knihy hebrejského kánonu okrem Ester, ktorú označuje ako spornú: „Budem prvé recitovať tie Starého Zákona

Pentateuch  má Stvorenie, potom Exodus,

a Levitikus, prostredná kniha,

po ktorej je Numeri, potom Deutoronómium.

Pridať týmto Jozue a Sudcovia,

potom Rút, a Kráľov štyri

knihy, a dvoje Kroník;

po týchto Ezdráš, prvý a potom druhý.

Potom by som posúdil pre vás päť vo verši:

Jób, korunovaný v zápasoch mnohých útrapách,

a kniha Žalmov, upokojujúci liek pre dušu,

tri Šalamúna Múdreho: Príslovia,

Kazateľ, Chválospev chválospevov.

Pridať k týmto Prorokov dvanásť,

Ozeáš prvý, potom Amos druhý,

Micheáš, Joel, Abdiáš, a symbol

toho, ktorý tri dni trpel, Jonáš,

Nahum po týchto a Habakuk, a deviaty,

Sofoniáš, Aggea a Zachariáš,

a dvakrát menoval anjela Malachiáš.

Po týchto prorokov učiť ešte ďalších štyroch:

Veľký a nebojácny Izaiáš,

sympatický Jeremiáš a tajomný

Ezechiel a nakoniec Daniel,

najviac múdry v jeho činoch a slovách.

S týmito, niektorí zahrňujú Ester.“

 

32. Augustín z Hippa (354-430) kresťanský teológ, spisovateľ, filozof a jeden zo štyroch veľkých otcov západnej cirkvi, od roku 395/6 hipponský biskup. On uznáva 44 kníh Starého Zákona. Konkrétne okrem hebrejského kánonu to sú ešte Tobiáš, Judit, 1. a 2. kniha Machabejcov, Múdrosť a Sirachovec (zoznam je z diela De doctrina christiana 2:13), ale nie je isté či pod označení 1. a 2. Ezdráš myslí knihu Ezdrášova a knihu Nehemiášova, alebo či tieto dve knihy má v jednej a k nim ešte pridáva 1. kniha Ezdrášova/3. kniha Ezdrášova. Augustín zamietol 1. knihu Henochovu, pretože nebola prijatá do hebrejského kánonu (De Civitate Dei 15:23).

 

33. Tyrannius Rufinus (c.344-410) historik, mních a teológ, známy hlavne ako prekladateľ gréckych cirkevných otcov z gréčtiny do latinčiny, predovšetkým Origena. Okolo roku 400nl. sa vyjadril ku kánonu. O hebrejskom kánone píše ako o inšpirovanom Svätým Duchom. Po jeho zozname nasledujú knihy, ktoré nenazýva kánonické ale cirkevné – čiže nekánonické, ale užitočné na čítanie – a to sú Múdrosť Šalamúnova, Sirachovec, Tobiáš, Judit a 4 knihy Machabejcov (Exposition of the Creed 38).

 

34. Inocent I. (378-417) rímsky pápež. Okolo roku 405 uvádza kánon Starého Zákona: „Krátky dodatok ukazuje, ktoré knihy sú naozaj prijímané do kánonu. Toto sú veci, o ktorých ste túžili byť informovaný ústne: Päť kníh Mojžíšových, to je Genezis, Exodus, Levitikus, Numeri, Deuteronómium a Jozue, jedna Sudcov, štyri knihy kráľov a tiež Rút, šestnásť kníh prorokov, päť kníh Šalamúnových, Žalmy. Rovnako tak z histórie jedna kniha Jób, jedna kniha Tobiáš, jedna Ester, jedna Judita, dve Machabejcov, dve Ezdrášove, dve Paralipomenon...“ (List 7)

Obsahuje teda hebrejský kánon + Múdrosť, Sirachovec, Tobiáš, Judita a 1. a 2. kniha Machabejcov.

 

35. Theodor z Mopsuestie (c.350-428/9) sýrsky teológ, predstaviteľ antiochijskej školy a druhým konštantínopolským koncilom odsúdený ako heretik. Silne kritizoval Pieseň piesní, ktorú považoval len za ľúbostnú pieseň Šalamúna bez inšpirácii Svätého Ducha. Pravdepodobne odmietol aj tieto spisy: Jób, Pieseň piesní, Kazateľ, Ester, Ezdráš, Nehemiáš a Knihy Kroník.

 

36. Cyril Alexandrijský (c.376-444) grécky teológ, polemik a alexandrijský patriarcha. Uznáva hebrejský kánon a ešte k nemu cituje ako Písmo aj 1. kniha Ezdrášova/3. kniha Ezdrášova, Baruch, Múdrosť a Sirachovec.

 

37. Alexandrijský kódex (400-440) obsahuje kópiu Septuaginty a zahrňuje  dodatky k Danielovi a Ester a knihy Baruch, list Jeremiášov, Múdrosť, Sirachovec, Tobiáš, Judita, 4 knihy Machabejcov, 1. kniha Ezdrášova/3. kniha Ezdrášova a knihu Ód, ktorej súčasťou je aj Modlitba Manašeho. Ku knihe Žalmov pridáva ešte 151. žalm.

38. Pešita (5. storočie) je sýrsky preklad Svätého Písma pochádzajúci zo začiatku 5. storočia. Uvádza všetky knihy ako Alexandrijský kódex a k nim ešte pridáva: 2. kniha Ezdrášova/4. kniha Ezdrášova, 2. kniha Baruchova, list Baruchov (3. kniha Baruchova), a ku knihe Žalmov ešte žalmy 152 až 155.

 

39. Decretum Gelasianum pochádza z prvej polovici 6. Storočia. Okrem kníh hebrejského kánonu uvádza ešte knihy Múdrosť, Sirachovec, Tobiáš, Judita a 1. a 2. kniha Machabejcov.

 

40. Clermontský kódex historici zaraďujú do viacerých období niekedy medzi začiatkom 4. storočia až do polovice 6. storočia, ale pravdepodobnejšie je neskoršie obdobie. Rovnako ako Decretum Gelasianum uvádza hebrejský kánon a knihy Múdrosť, Sirachovec, Tobiáš, Judita a 1. a 2. kniha Machabejcov, ale má ešte aj 4. knihu Machabejcov.

 

41. Synopsis Scripturae Sacrae (6. storočie) je zoznam spisov Svätého Písma pripisovaný Atanázovi, ale v skutočnosti ho napísal neznámy autor v polovici 6. storočia. Uvádza 151 žalmov a knihy Múdrosť, Sirachovec, Tobiáš a Judita nepovažuje za kánonické, skôr za užitočné na čítanie.

 

42. Junilius (6. storočie) biskup v Afrike. V polovici šiesteho storočia rozdelil spisy do troch kategórií:

1. Všeobecne uznávané: Gn, Ex, Lv, Nm, Dt, Joz, Sdc, 1., 2. Sam, 1., 2. Kr, Iz, Jer, Ez, Dan, 12 malých prorokov, Žalmy, Rút, Prís, Kaz, Nár a kniha mimo hebrejský kánon – Sirachovec.

2. Sporné: 1. a 2. kniha Kroník, Jób, Ezdráš, Nehemiáš, Ester a knihy mumo hebrejský kánon – Judita, 1. a 2. kniha Machabejcov.

3. Bez autority:  Pieseň piesní a Múdrosť. (De. partibus divine legis, i. 2).

 

43. Cassiodorus (488-583) rímsky filozof, encyklopedista, minister gótskeho cisára Teodoricha, významný hodnostár aj za jeho nástupcov. Niekedy medzi rokmi 551-562 spomína kánon podľa Hieronyma, kánon podľa Augustína a kánon podľa starého prekladu a Septuaginty. Aj keď otázka kánonu bola preňho otvorená, možno povedať, že uznával okrem hebrejského kánonu aj knihy Múdrosť, Sirachovec, Tobiáš, Judita, 1. a 2. kniha Machabejcov.

 

44. Gregor I. Veľký (c.540-604) rímsky pápež. Odmietol 1. knihu Machabejcov. Vo svojom komentári píše: „... ak z knihy, aj keď nie kánonickej, napriek tomu priniesla pre povznesenie Cirkvi, sme predložili svedectvo. Tak Eleazar v bitke porazil a zvrhol slona, ale spadol pod samotnú beštiu, že sa zabil. (1 Mach 6:46).“

 

45. Zoznam 60 kánonických kníh (7. storočie) je zoznam 60 kánonických kníh Starého a Nového Zákona pochádzajúceho so 7. storočia od neznámeho autora. Udáva zoznam všetkých kníh hebrejského kánonu okrem knihy Ester. Knihu Ester spolu s knihami Múdrosť, Sirachovec, Tobiáš, Judita a 4 knihy Machabejcov považuje za užitočné na čítanie, aj keď nekánonické.

 

46. Izidor zo Sevilly (c.560-636) sevillský biskup a encyklopedista. Rozdeľuje kánon na 4 časti, ktoré sú rovnocenné a to po vzore hebrejského kánonu – Zákon, Proroci a Spisy, plus uvádza ešte štvrtú skupinu, o ktorej sám hovorí, že sa nenachádza v hebrejskom kánone a tam sú knihy Múdrosť, Sirachovec, Tobiáš, Judita a 1. a 2. kniha Machabejcov.

 

47. Kódex Barocciani (c.692nl.) obsahuje všetky knihy hebrejského kánonu okrem knihy Ester.

(Pozn.: Na internete sa rozšírila dezinformácia, že to je tzv. Kódex Barococcio z roku 206nl., ale ide o chybu. Jednak zlý prepis názvu kódexu a jednak 206 nie je rok ale číslo pod ktorým sa nachádza jeden z kódexov Barocciani v knižnici Bodelian v anglickom Oxforde)

 

48. Ján Damašský (675/6-749) byzantský teológ, hymnograf a poradca jeruzalemského patriarchu v teologických otázkach. O knihách Múdrosť a Sirachovec hovorí, že sú cnostné, ale nie kánonické.

 

49. Ambrosius Autpert (c.730-784) francúzsky benediktínsky mních a teológ. Vo svojom komentári ku knihe Zjavenie Jána píše zoznam starozákonných kníh, ktorých má 24. Okrem toho spomína aj knihy, ktoré podľa neho nie sú v kánone, ale sú čítané a to Múdrosť, Sirachovec, Tobiáš, Judita, 1. a 2. kniha Machabejcov. Rovnako tak to robia pred ním Haymo z Halberstadtu (?-853) nemecký benediktínsky mních a biskup Halberstadtu a Primasius (?-c.560) biskup v Afrike.

 

50. Nikefor I. (c.765-811) byzantský cisár a konštantínopolský patriarcha. Ten uznával všetky knihy hebrejského kánonu okrem knihy Ester. Knihu Ester spolu s knihami Múdrosť, Sirachovec, Tobiáš, Judita, 1., 2. a 3. kniha Machabejcov dáva do skupiny Antilegomena, čiže sporných spisov.

 

51. Agobard z Lyonu (c.779-840) arcibiskup Lyonu. Nasledoval hebrejský kánon a hovorí, že božskú autoritu nesie 22 kníh Starého Zákona (podľa Židov).

 

52. Walafrid Strabo (c.808-849)  svébsky benediktínsky mních, teologický spisovateľ, básnik, botanik a diplomat. Tzv. deuterokánonické knihy oddeľuje od hebrejského kánonu po vzore Hieronyma. Rovnako tak aj Peter Comestor (c.1100-c.1180) významný katolícky teológ, exegét a dekan Troyskej katedrály.

 

53. Aelfric Grammaticus (c.955-1010) anglický mních a arcibiskupom Canterbury. Uznával rovnaké knihy ako dnešná katolícka cirkev, čiže Múdrosť, Sirachovec, Tobiáš, Judita a 1. a 2. kniha Machabejcov.

 

54. Rupert z Deutzu (c.1075-c.1129) exegét, mystik, teológ a spisovateľ na liturgické témy. Vo svojom komentári ku knihe Genezis píše, že kniha Múdrosť nebola považovaná za kánonickú, a vo svojom komentármi považuje počet kníh Starého Zákona za 24 (po vzore Ambrosiusa Autperta).

 

55. Honorius Augustodunensis (c.1080-1150/1) teológ, filozof, spisovateľ a encyklopedista. Nasleduje delenie kníh po vzore hebrejského kánonu a súčasné píše, že knihy Tobiáš a Judita nie sú hodné čítanie v Cirkvi.

 

56. Hugo zo Svätého Viktora (c.1097-1141) nemecký filozof, teológ a mystik. Starý Zákon delí po vzore Židov na tri časti v rovnakom počte. Spomína tiež, že Múdrosť, Sirachovec, Tobiáš, Judita, 1. a 2. kniha Machabejcov nie sú v kánone, ale sú čítané. Rovnako tak aj jeho žiak Richard zo Svätého Viktora (?-1173).

 

57. Ján zo Salisbury (c.1115-1180) anglický diplomat, právnik, biskupom v Chartres a je považovaný za zakladateľa stredovekej politickej filozofie. V liste adresovanom grófovi Henrichovi I. z Champagne píše, že počet kníh Starého Zákona je 22. Rovnako tak aj jeho nástupca Peter Cellensis (c.1115-1183) a Adam Scotus (?-c.1180) škótsky teológ a biskup.

 

58. Alexius Aristenus (12. storočie) významný cirkevný dôstojník Konštantínopolu. Jeho zoznam kánonických kníh okrem hebrejského kánonu obsahuje aj 3 knihy Machabejcov. Knihy Múdrosť a Sirachovec má ako prílohu ku kánonu.

 

59. Hugo Cardinalis (c.1200-1263) francúzsky dominikánsky kardinál. V prológu ku knihe Jozue dáva konkrétny zoznam kníh Starého Zákona po vzore hebrejského kánonu. Tiež spomína aj ďalšie knihy po vzore Hieronyma, a považuje ich len za užitočné na čítanie, nie na účely stanovenia doktrín.

 

60. Mkhitar z Ayrivanku (c.1230-c.1300)  arménsky mních, básnik, pisár, učiteľ a historik. V jeho spisoch je zoznam kánonických kníh, ktorý obsahuje okrem hebrejského kánonu aj knihu proroka Barucha, list Jeremiášov, Sirachovec, Tobiáš, Judita, 4 knihy Machabejcov, aj 1. knihu Henochovu a iné. Pravdepodobne aj 2. knihu Ezdrášovu/4. knihu Ezdrášovu.

 

61. Abdisho bar Berika (?-1318) jeden z najvýznamnejších spisovateľov a biskupom Asýrskej cirkvi Východu. Okrem hebrejského kánonu a niektorých kníh navyše, uznával aj kopec kníh, ktoré dnes neuznáva žiadna cirkev.

 

62. Nikola z Lyra (c.1270-1349) jeden z najuznávanejších a najvplyvnejších teológov stredoveku. V predslove ku knihe Tobiáš uvádza, že knihy Múdrosť, Sirachovec, Tobiáš, Judita a 1. a 2. kniha Machabejcov boli prijaté do biblie, ale neboli považované za kánonické, ale boli prijaté za účelom osvety a morálneho obohatenia.

 

63. William z Ockhamu (c.1285-1349) anglický teológ a scholastický filozof, najväčší predstaviteľ stredovekého nominalizmu. V roku 1328 bol exkomunikovaný. Vo svojich Dialógoch (1332-1347) napísal, že cirkev neprijala tzv. deuterokánonické knihy t.j. Judita, Tobiáš, 1. a 2. kniha Machabejcov, Sirachovec a Múdrosť (v tomto poradí) za kanonické. Odvoláva sa pritom na Hieronyma a pápeža Gregora I. Veľkého. Podobne to píše aj Antoninus (15. storočie) biskup Florencie a odvoláva sa na Hieronyma a Nikola z Lyra.

 

64. Ján Viklef (1329-1384) anglický teológ a jeden z prvých zástancov reformy rímskokatolíckej cirkvi. Jeho biblia obsahuje dodatky k Danielovi a Ester, ale aj knihy ako kniha proroka Barucha, list Jeremiášov, Modlitba Manašeho, Múdrosť, Sirachovec, Tobiáš, Judita, 1. a 2. kniha Machabejcov, či 1.  kniha Ezdrášova/3. kniha Ezdrášova.

 

65. Johann Gutenberg (c.1400-1468) nemecký kovorytec a vynálezca. Jeho biblia obsahuje dodatky k Danielovi a Ester, ale aj knihy ako kniha proroka Barucha, list Jeremiášov, Modlitba Manašeho, Múdrosť, Sirachovec, Tobiáš, Judita, 1. a 2. kniha Machabejcov, či 1.  kniha Ezdrášova/3. kniha Ezdrášova, 2. knihu Ezdrášova/4. knihu Ezdrášova.

 

66. Tomáš kardinál de Vio/kardinál Kajetán (1469-1534) filozof, teológ, exegéta, kardinál a generálny predstavený dominikánskej rehole. Bol Lutherov oponent a napísal komentár na všetky knihy Svätého Písma a dokonca ho venoval pápežovi, kde napísal, že tzv. deuterokánonické knihy nie sú kanonické v "striktnom význame". Preto ich ani nezaradil do svojho komentára.

 

67. Johannes Driedo (c.1480-1535) teológ a člen fakulty Katolíckej univerzity v Leuvene. Tzv. deuterokánonické knihy nepovažoval za kánonické, len užitočné na čítanie, pričom sa z nich nesmú odvodzovať doktríny. On sám pritom odsúdil Lutherovo učenie. Podobne aj Jakob Faber Stapulensis (c.1450-1536) teológ a humanista pôsobiaci na univerzite v Paríži.

 

68. Johannes Oecolampadius (1482-1531) nemecký protestantský teológ a reformátor. Za kánonické považoval všetky knihy hebrejského kánonu. Okrem toho knihy Baruch, Tobiáš, Judita, 3 knihy Machabejcov, 1.  kniha Ezdrášova/3. kniha Ezdrášova a 2. knihu Ezdrášova/4. knihu Ezdrášova nepovažoval za rovnocenné s ostatnými – teda boli preňho druhoradé, ale nevylúčil ich z kánonu.

 

69. Martin Luther (1483-1546) nemecký protestantský teológ, kazateľ a reformátor. Uznával len hebrejský kánon, okrem knihy Ester. Tú chcel vylúčiť z kánonu kvôli tomu, že neobsahovala zmienky o Bohu. Niektoré knihy mimo kánonu ešte používal ako užitočné na čítanie, ale nie kánonické. Definoval ich takto: užitočné, ktoré sa však nemôžu stavať na roveň k inšpirovanému Písmu svätému“. Rovnako ho nasledovali aj iní protestanti a mnoho konferencií s vyznaním viery, napr.: Westminsterská konfesia v roku 1648 deuterokanonickým knihám odmietla priznať inšpirovanosť a v roku 1827 Biblická spoločnosť prijala uznesenie vydávať biblie bez týchto kníh.

 

70. Andreas Bodenstein von Karlstadt (1486-1541) nemecký protestantský teológ a reformátor. Rozdelil kánonické knihy do troch skupín:

1. protokánon: hebrejská časť zvaná Tóra – Zákon

2. deuterokánon: hebrejská časť zvaná Nevi'im – Proroci

3. tritokánon: hebrejská časť zvaná Ketuvim – Spisy

Okrem toho aj nekánonické spisy rozdelil na dve skupiny:

1. užitočné na čítanie: Múdrosť, Sirachovec, Tobiáš, Judita, 1. a 2. kniha Machabejcov

2. zamietnuté: prídavky k Danielovi, Baruch, Modlitba Manašeho, 1.  kniha Ezdrášova/3. kniha Ezdrášova, 2. knihu Ezdrášova/4. knihu Ezdrášova

 

71. Tridentský koncil (1546nl.) bol koncil Katolíckej cirkvi, ktorého úsilím bola protireformácia. Išlo o záväzné ustanovenie kánonických kníh, kde okrem hebrejského kánonu sú aj prídavky k Danielovi a k Ester, kniha proroka Barucha, list Jeremiášov, Múdrosť, Sirchovec, Tobiáš, Judita, 1. a 2. kniha Machabejcov. Hlasovanie bolo v pomere 24 áno, 15 nie a 16 sa zdržalo.

 

72. Jeruzalemská synoda (1672) bola regionálna synoda pravoslávnej cirkvi, ktorá schválila okrem hebrejského kánonu aj knihy – Múdrosť, Judita, Tobiáš, dodatky k Danielovi, 4 knihy Machabejcov a Sirachovec. Konkrétne vyhlasuje: „špecificky "Múdrosť Šalamúna", "Judita", "Tobiáš", "História draka" [Bel a drak], "História Zuzany", "Machabejci", a "Múdrosť Sirachovca." Pre nás súdime že tieto tiež musia byť s ostatnými pravými knihami inšpirovaného Písma autentickou časťou Písma.“

 

73. Anglikánska cirkev v roku 1563 publikovala v latinčine (po oddelení v roku 1534 od Katolíckej cirkvi) 39 článkov svojej viery. V nich uvádza okrem hebrejského kánonu aj knihy kánonické, ale nie na vytváranie doktrín: 1.  kniha Ezdrášova/3. kniha Ezdrášova, 2. knihu Ezdrášova/4. knihu Ezdrášova, Tobiáš, Judita, Múdrosť, Sirachovec, 1. a 2. kniha Machabejcov. V roku 1571 boli k nim pridané ešte dodatky k Danielovu a Ester, Baruch a Modlitba Manašeho. Ale potom vypukla občianska voja a po jej skončení v roku 1644 schválil parlament len hebrejský kánon.

 

74. Východné orientálne cirkvi sa už od staroveku vyvíjali samostatne a nezávisle na tejto diskusii o kánonicite, preto v ich kánonoch nájdeme odlišné zoznamy kníh.

 

V nasledujúcich tabuľkách je chronologické zhrnutie (Pozn.: udávané roky sú len približné a neuvádzam všetkých, vzhľadom na kvantitu):

Názory kresťanských pisateľov na SZ - 1

Názory kresťanských pisateľov na SZ - 2

Pozn.: Tmavozelená = Homologomena (zhoda): Akceptované ako kánonické.

Svetlozelená = Legomena (hovorené pre): Akceptované ako kánonické, ale nie rovnocenné s ostatnými.

Vojenská zelená = Antilegomena (hovorené proti): Diskutované, ale pravdepodobne nekánonické.

Žltá = nedá sa jednoznačne povedať, či akceptované, alebo nehovorené.

Ružová = Apokryfa (skryté spisy): Odmietnuté, ale užitočné na čítanie.

Červená = Pseudepigrafa (falošné spisy): Odmietnuté ako heretické.

Šedá = Alegomena (nehovorené): Nespomenuté.

* – ide len o  Modlitbu Manašeho, nie o celú knihu Ód, ktorej súčasťou je aj táto modlitba.

Rozdelenie pisateľov do piatich skupín:

1. skupina: Prvé až tretie storočie – po zničený Jeruzalemského chrámu vznikla potreba u palestínskych židov definovať kánon, preto vznikla definitívna podoba hebrejského kánonu. U kresťanov vznikajú prvé zoznamy kánonu zhodný s tým hebrejským, prípadne cirkevný otcovia citujú aj ďalšie knihy ako Písmo.

2. skupina: Štvrté a piate storočie – vrcholné obdobie diskusie o kanonizácii kníh, jasné zoznamy ucelených kánonov.

3. skupina: Šieste až deviate storočie – stále neexistuje jasná podoba Starého Zákona u kresťanov.

4. skupina: Desiate storočie až do reformácie – stále neexistuje jasná podoba Starého Zákona u kresťanov, tzv. deuterokánonické knihy sú pokladané len za užitočné na čítanie, vynájdená bola kníhtlač.

5. skupina: Šestnáste a Sedemnáste storočie – reformácia, definovanie kánonu v jednotlivých cirkvách.

Rozdelenie kníh do šesť skupín:

1. skupina: Knihy patriace do hebrejskej časti Tóra – Zákon.

2. skupina: Knihy patriace do hebrejskej časti Nevi'im – Proroci.

3. skupina: Knihy patriace do hebrejskej časti Ketuvim – Spisy.

4. skupina: Knihy nachádzajúce sa v gréckom preklade Septuaginta.

5. skupina: Knihy nachádzajúce sa v sýrskom preklade Pešita.

6. skupina: Knihy nachádzajúce sa v etiópskej tradícii.