Ketuvim – Spisy

Úvod Biblistika Staré Písmo 3 Ketuvim – Spisy

Skupina Ketuvim – Spisy nebola v časoch Ježiša ešte presne definovaná, preto nemožno povedať, ktoré považoval aj Ježiš za inšpirované Svätým Duchom. V úvode som uviedol, podľa akých kritérií sa v 1. storočí utvoril hebrejský kánon. Jedným z nich bolo, že spis nemohol byť, aspoň podľa Židov v antike, ktorí o kánonicite jednotlivých kníh uvažovali, napísaný neskôr ako za čias Ezdráša, keďže potom sa podľa mnohých rabínov z Izraela vytratila prorocká inšpirácia, preto poslednou knihou bolo proroctvo Malachiášovo, a ten dopísal svoju knihu asi v rokoch 435–430 pred Kristom. Toto kritérium je ale zle formulované. Pretože, to, že kniha bola napísaná v období, keď v Izraeli bola ešte prorocká inšpirácia neznamená, že aj tá konkrétna kniha bola napísaná prorockou inšpiráciou! Slovo prorokovať znamená interpretovať Božiu vôľu. A vyššie som už zmienil, ktoré knihy podľa Ježiša, toto spĺňajú. Preto ostatné knihy nemožno brať ako inšpirované Svätým Duchom a to z nasledujúcich dôvodov:

1. Dve knihy a to Pieseň piesní a kniha Ester vôbec nespomínajú Boha. To bol aj dôvod prečo kanonizácia knihy Ester bola spochybňovaná Melitonom Sardským (?-c.180) maloázijským patristickým spisovateľom radený ku kresťanským apologétom, Atanázom Alexandrijským (c.295-373) alexandrijským patriarchom, Gregorom Naziánskym (329-389) patriacim k najvýznamnejším gréckych rano-kresťanských teológov 4. storočia, Amfilochiosom Ikonijským (c.340-c.400) biskupom a bratrancom Gregora Naziánskeho, Nikeforom I. (c.765-811) byzantským cisárom a konštantínopolským patriarchom, či Martinom Lutherom (1483-1546) nemeckým protestantským teológom, kazateľom a reformátorom. Chýba v zoznamoch ako Synopsis Scripturae Sacrae (6. storočie) zoznam spisov Svätého Písma pripisovaný Atanázovi, ale v skutočnosti ho napísal neznámy autor v polovici 6. storočia, Zoznam 60 kánonických kníh (7. storočie) zoznam 60 kánonických kníh Starého a Nového Zákona pochádzajúceho so 7. storočia od neznámeho autora, Kódex Barocciani č. 206 (c.692nl.). Kniha Pieseň piesní je pripisovaná Šalamúnovi, preto bola menej spochybňovaná, ale tiež ju silne kritizoval Theodor z Mopsuestie (c.350-428/9) sýrsky teológ, predstaviteľ antiochijskej školy a druhým konštantínopolským koncilom odsúdený ako heretik, či Junilius (6. storočie) biskup v Afrike.

2. V Novom Zákone sú citáty, alebo aspoň narážky z celého hebrejského kánonu okrem kníh Pieseň piesní, Kazateľ, Ester, Ezdráš, Nehemiáš.

3. Sú v priamom rozpore s ostatnými knihami hebrejského kánonu. Tieto rozpory potom využívajú odporcovia kresťanstva ako ukážku toho, že Sväté Písmo nie je inšpirované Svätým Duchom. Najjasnejšie a najčastejšie rozpory sú medzi knihami Kroník s knihami Samuelovými a knihami Kráľov. Nebudem uvádzať všetky, keďže je ich veľa, a nie sú až také podstatné napríklad:

V Genezis je Ketúra jeho druhou manželkou v poradí, zatiaľ čo v 1. knihe Kroniky je len vedľajšou ženou. Toto je nepodstatné a príliš si to neodporuje, keďže mohla byť ešte pred tým ako sa stala manželkou, len vedľajšou ženou.

Hlavné rozpory sú tieto (Pozn.: V niektorých prekladoch tieto rozpory nie sú vidieť, keďže preklady sa robia zo 4 hlavných textov a to: M – Hebrejský Masoretský text, LXX – Grécka Septuaginta, Vg – Latinská Vulgata, Syr – Sýrska Pešita. Hebrejský Masoretský text bol čo do presnosti najvyššej kvality a postupne získal dominanciu, zaiste aj vďaka vplyvu židovských učencov, ktorí sa v období druhého Chrámu začali nanovo zaoberať Tórou, zdôrazňovať jej čistotu a význam. Septuaginta obsahuje veľa chýb, preto nikdy nebol Židmi uznávaný, a ostatné preklady vznikli až za čias kresťanstva. Preto rozpory sa týkajú hlavne Masoretského textu.):

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Okrem rozporov s ostatnými knihami, majú knihy v skupine Ketuvim – Spisy aj rozpory navzájom. Niektoré sú opäť menej podstatné ako napríklad:

Ale najviditeľnejšie a preukázateľné rozpory sú medzi knihami Ezdráš a Nehemiáš, čo je paradox, pretože niektorí tieto knihy berú ako jednu knihu. Ide konkrétne o 2. kapitolu knihy Ezdráš a 7. kapitolu knihy Nehemiáš:

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Jediný citát s frázou "je napísané" je od Pavla z knihy Jób:

To dokazuje, že aj iné knihy boli považované za Písmo. Preto nemožno ostatné knihy skupiny Ketuvim – Spisy, ktorá bola definová v 1. storočí, úplne vylúčiť z kánonu. No, ale na základe vyššieho odôvodnenia, nemožno ich považovať ani za inšpirované Svätým Duchom. Preto ich budem považovať za deuterokánonické, ako som v úvode písal – nevieme rozhodnúť, či ich teologická podstata bola inšpirovaná Svätým Duchom – slúžia na potvrdenie, doplnenie a objasnenie teologických učení vyplývajúcich z protokánonu, ale nesmie sa z nich odvodzovať nové teologické učenia. To naproste vystihuje kontext použitia citátu od Jóba.