Kánon podľa Nového Písma

Úvod Biblistika Staré Písmo 2 Kánon podľa Nového Písma

V úvode sme si načrtli ako rôzne cirkvi prijímajú rôzne knihy do kánonu. Teraz sa pozrime, čo sa píše v Novom Zákone. Keďže sme ešte nerozoberali, ktoré spisy Nového Zákona vlastne máme brať do úvahy ako kánonické, budeme brať do úvahy iba tie, o ktorých sa neviedli spory (t.j. 4 evanjeliá, Skutky apoštolov, 13 Pavlových listov a 1. list Jánov a 1. list Petrov). V časti o Novom Zákone vysvetlím, že tieto knihy zachytávajú teologickú podstatu inšpirovanú Svätým Duchom.

Za čias Ježišovho života už existoval pojem "Písmo", čím sa označoval kánon, podľa ktorého možno merať pravosť učenia. Súčasný hebrejský kánon – označovaný tiež Tanach – sa skladá z troch častí:

1. Tóra – Zákon: Gn, Ex, Lv, Nm, Dt

2. Nevi'im – Proroci: ten sa delí ešte na skorších a neskorších prorokov.

Skorší proroci – Joz, Sdc, 1. a 2. Sam, 1. a 2. Kr

Neskorší proroci – Iz, Jer, Ez, a 12 menších prorokov.

2. Ketuvim – Spisy: Žalmy, Jób, Príslovia, Rút, Pieseň piesní/Šalamúnová pieseň/Veľpieseň, Kazateľ, Náreky, Ester, Daniel, Ezdráš a Nehemiáš, 1. a 2. kniha kroník.

(Pozn.: Dôvod, prečo bola kniha proroka Daniela zahrnutá do skupiny Spisy a nie Proroci, je nejasný. Vysvetlení je viacero, napríklad, že vznikla už po uzavretí skupiny Proroci, alebo kvôli tomu, že časť z nej bola písaná aramejsky a nie celá hebrejsky, alebo kvôli jej väčšiemu dôrazu na koniec sveta ako na prvý príchod Mesiáša.)

Spisy Nového Zákona vyššie vymenované pochádzajú všetky z 1. storočia, preto nám zanechávajú dôkaz o tom, čo bolo považované za Písmo v časoch Ježiša a jeho učeníkov.

Ako Písmo sa vyslovene citujú knihy Mojžišove – Zákon:

 

Ďalšie citácie z Mojžišovho Zákona ako z Písma: Gal 3:8 = Gn 12:3

Gal 4:30 = Gn 21:10

 

Kniha proroka Izaiáša:

Ďalšie citácie Izaiáša ako Písmo: Mk 15:28 = Iz 53:12

Jn 7:38 = Iz 44:3

Sk 8:32-33 = Iz 53:7-8

Rim 10:11, 1 Pt 2:6 = Iz 28:16

Potom aj iné knihy prorokov boli považované za Písmo, ako kniha proroka Michaiáša:

Jn 7:42 = Mich 5:1/2

Kniha proroka Zachariáša: Jn 19:37 = Zach 12:10

Písmom sa ale nemysleli len Neskorší proroci, alebo nazývaní tiež Píšuci proroci. Písmom sa myslia aj Skorší/Nepíšuci proroci, čo dokazuje tento odkaz na knihu Kráľov:

Či dokonca sa Písmom myslia aj Žalmy:

Ďalšie citácie z knihy Žalmov ako z Písma: Mt 21:42, Mk 12:10-11 = Žalm 118:22

Jn 13:18 = Žalm 41:10

Jn 19:24 = Žalm 22:19

Jn 19:28 = Žalm 69:22

Jn 19:36 = Žalm 34:21

Okrem priameho označenia "Písmo", môžeme nájsť odkazy na knihy Starého Zákona aj pod pojmami: "je napísané", "je povedané", "ako prorokoval", "prorok hovorí", atď. Ide o množstvo takýchto citácii z už spomínaného Zákona, ktorý bol hlavný, aj pre Samaritánov. Najviac citovaným prorokom bol Izaiáš. Ale aj priamo menovaný – Jeremiáš: Mt 2:17-18 = Jer 31:15

Ozeáš: Rim 9:25 = Oz 2:25

Joel: Sk 2:16-21 = Joel 3:1-5

A aj ostaní, aj keď nie priamo menovaní, napríklad:

Rim 2:24 = Ez 36:20-22

Sk 7:42-43 = Am 5:25-27

Sk 15:15-18 = Am 9:11-12

Mt 2:5-6 = Mich 5:1

Sk 13:40-41 = Hab 1:5

Rim 1:17= Hab 2:4

Mt 26:31, Mk 14:27 = Zach 13:7

Jn 12:14-15 = Zach 9:9

Rim 9:13 = Mal 1:2-3

Už niekoľko storočí pred Ježišom boli časti hebrejského kánonu Tóra a Nevi'im uzavreté a všeobecne uznávané. Čo sa týka Ketuvim, čiže Spisov, tie neboli ešte uzavreté. To sa udialo až neskôr. V Novom Zákone, keď sa cituje z "Písma", tak sa odkazuje na Mojžišove knihy (Zákon) a prorokov. Zákon a Proroci sú si rovnocenní:

Prorokmi sa ale nemyslí Nevi'im. Myslia sa tým všetci proroci:

To zahrňuje aj knihu proroka Daniela, ktorá sa radí v hebrejskom kánone k Spisom. A dôkazom toho je aj ďalší výrok Ježiša:

Čiže vidíme, že keď Ježiš hovorí o Písme, má na mysli Zákon a všetkých prorokov, a nie podľa súčasného delenia hebrejského kánonu. A v poslednom rade je jeden výrok Ježiša, ktorý k Zákonom a Prorokom pridáva ešte aj Žalmy ako rovnocenné s nimi:

A prečo aj Žalmy? Pretože aj tie majú prorocký charakter a vzťahujú sa na príchod Mesiáša. Veď sa píše o Žalmoch ako o prorokovi:

Dávid hovoril žalmy skrze Svätého Ducha:

A v liste Hebrejom – aj keď jeho kánonicita bola spochybňovaná – sa píše, že žalm priamo povedal Svätý Duch:

Preto môžeme teda povedať, že za inšpirovaný kánon Svätým Duchom možno považovať tie knihy, ktoré majú prorocký charakter. Ale prorokovať neznamená nutne predpovedať budúcnosť! Znamená to jednoducho interpretovať Božiu vôľu. Čo naplno vystihuje podstatu kánonu. Preto za protokánon, ktorého teologická podstata je inšpirovaná Svätým Duchom, možno považovať obe časti hebrejského kánonu – Tóra aj Nevi'im, plus kniha proroka Daniela a kniha Žalmov (150, ktoré boli vždy akceptované ako kánonické).

 

 

V Novom Zákone existujú ešte ďalšie dva citáty ohľadne proroctva:

Takéto proroctvo nespomína žiaden prorok hebrejského kánonu. Lenže takéto proroctvo sa nenachádza ani v žiadnej dochovanej nekánonickej knihe. Existuje viacero vysvetlení a keďže sa tento citát nenachádza v žiadnom nekánonickom spise, sú tieto vysvetlenia o to pravdepodobnejšie a teda nemusíme sa zaoberať kanonizáciou nejakej novej knihy.

1. Niektorý sa domnievajú že sa odkazuje na knihu Sudcov – Sdc 13:5, kde je slovo "nazir", čiže človek, ktorý podľa Zákona urobil sľub zasvätenia Bohu – Nm 6:2. Táto teória je nepravdepodobná, pretože obe slová sú v hebrejčine aj gréčtine dosť odlišné a Ježiš nikdy takýto sľub nezložil.

2. Matúš tu neuvádza konkrétneho proroka, dokonca nepoužíva ani jednotné číslo ale množné, čo sa dá chápať aj tak, že má ísť o nejakú všeobecnú pravdu vyplývajúcu od viacerých prorokov. Napríklad taká, že mesto Nazaret bolo v tej dobe opovrhované. Príkladom je aj reakcia z Jánovho evanjelia – Jn 1:46. A týmto sa myslelo, že aj Ježiš bude opovrhovaný, ako predpovedali proroci napríklad Izaiáš – Iz 53:3.

3. Ďalšie vysvetlenie je, že slovo "Nazaret" pochádza z hebrejského slova "netzer", čo znamená "vetva, haluz, konár, výhonok ... " Pričom toto slovo sa nachádza v Iz 11:1, či sa môže odkazovať aj na Jer 23:5, Jer 33:15, Zach 3:8 a Zach 6:12. Čo je asi najpravdepodobnejšia možnosť.

4. Ešte treba poznamenať, že zatiaľ čo inde, kde sa cituje Starý Zákon sa používa fráza: "je napísané", tu taká fráza chýba, takže nemusí ísť nutne o písomné svedectvo. Ale zas, dôveryhodnosť ústnej tradície je pochybná.

 

 

Autor Júdovho listu výslovne cituje 1. knihu Henochovu (Etiópsky Henoch):

1 Hen 1:9 A hľa! On prichádza s desaťtisícami svojich svätých, aby vykonal súd nad všetkými a zničil všetkých bezbožných a usvedčil ich zo všetkých skutkov a ich bezbožnosti; ktoré konali bezbožne, a zo všetkých urážlivých vecí, ktoré vyslovili proti nemu bezbožní hriešnici.

Júd 1:14-15 Aj o nich prorokoval Henoch; siedmy po Adamovi, keď povedal: „Hľa, prichádza Pán s desaťtisícami svojich svätých, aby vykonal súd nad všetkými a usvedčil všetkých zo všetkých skutkov ich bezbožnosti; ktoré konali bezbožne, a zo všetkých urážlivých rečí, ktoré vyslovili proti nemu bezbožní hriešnici.“

Tertullianus (c.155–c.222) bol rímsky právnik, cirkevný otec a spisovateľ. Tertullianus vyhlásil, že "Písmo Henocha""svedectvo od apoštola Júdy" (De Cult Feminarum, 3,3), čím sa pomocou apoštolského svedectva ručil za správnosť 1. knihy Henochovej.

Lenže ide o jasný podvrh! Túto knihu pôvodne tvorilo 5 samostatných častí, z nich 4 časti pochádzajú z obdobia 3. storočia pred naším letopočtom a jedna časť z prvej polovice 1. storočia nášho letopočtu. Henoch ale žil ešte v období pred potopou.

Ďalším faktom je, že toto nie je argument na kanonizovanie 1. knihy Henochovej ako sa domnieval Tertullianus, ale skôr argument na nekanonizovanie Júdovho listu. O tom viac v samostatnej časti o kanonizovaní Júdovho listu.