Didaché

Pôvodný kódex v ktorom bol spis objavený začína slovami: Διδαχὴ τῶν δώδεκα ἀποστόλων (Didaché tón dódeka apostolón), v preklade: Učenie dvanástich apoštolov. Avšak dlhší názov: Διδαχὴ τοῦ κυρίου διὰ τῶν δώδεκα ἀποστόλων τοῖς ἔθνεσιν (Didaché tú kýriú dia tón dódeka apostolón tois ethnesin), v preklade: Učenie Pána hlásané národom dvanástimi apoštolmi, je zrejme názvom, pod ktorým bolo dielo v staroveku známe. Skrátený názov používaný v súčasnosti je len: Didaché.

 

Didaché je najstarší nám zachovaný katechizmus z doby apoštolských otcov. Obsahuje veľmi veľa vecí, ktoré vo Svätom Písme nenájdeme. Otázka teda znie: Je v rozpore so Svätým Písmom?

Vzhľadom na to, že so Starým Zákonom nie je v rozpore, pretože sa zameriava na cirkevný poriadok, ktorý v Starom Zákone nenájdeme, budem ho porovnávať so staršími kresťanskými spismi, ktoré sú jednoznačne kánonické.

(Pozn.: Budem používať 4 existujúce preklady Didaché – dva slovenské a dva české – aby nedošlo k nedorozumeniam, pretože preklady sa líšia.

Preklad Miroslava Jurečeka nájdete na stránke: http://www.proglas7.sk/Didache.htm

Preklad Jozefa Šošku nájdete na stránka: http://teologia.iskra.sk/docs/stachovic/didslovak.htm

Překlad Josefa Nováka nájdete na stránke: http://fatym.com/taf/knihy/patrol/p_didach.htm

Překlad nakladatelství Staturos nájdete na stránke: http://mujweb.cz/gabriel.fiala/didache.htm)

 

 

Prvý argument odporcov kanonizácie Didaché:

Preklad Miroslava Jurečeka: Did 1:1-4 Existujú dve cesty, cesta života a cesta smrti. Je medzi nimi podstatný rozdiel. Cesta života je táto: V prvom rade miluj Boha, ktorý ťa stvoril a svojho blížneho ako seba samého. To, čo nechceš, aby sa stalo tebe, nerob ani iným. A takýto je význam týchto slov: Dobrorečte tým, ktorí vám zlorečia a modlite sa za svojich nepriateľov, postite sa za tých, ktorí vás prenasledujú. Veď aká zásluha plynie z toho, ak milujete tých, ktorí milujú vás? Vari tak nerobia aj pohania? Milujte preto tých, ktorí vás nenávidia a nebudete mať nepriateľov. Zdržiavaj sa svojich hriešnych a telesných žiadostí. Ak ťa niekto udrie na pravé líce, nastav mu aj ľavé a budeš dokonalý. Ak ťa niekto núti ísť jednu míľu, choď s nim dve. Ak ti niekto berie vrchný odev, daj mu aj spodný. Ak ti niekto niečo vezme, nežiadaj to späť. Lebo aj tak nič nezmôžeš.

Preklad Jozefa Šošku: Did 1:1-4 Sú dve cesty, jedna života a jedna smrti. Medzi týmito dvoma cestami je veľký rozdiel. Cesta života je táto: Po prvé: miluj Boha Stvoriteľa, a po druhé svojho blížneho ako seba samého. Všetko to, čo nechceš, aby sa stalo tebe, ani ty nerob iným. A takýto je význam týchto slov: Dobrorečte tým, ktorí vám zlorečia a modlite sa za svojich nepriateľov, postite sa za tých, ktorí vás prenasledujú. Veď aká to zásluha , ak milujete tých, čo vás milujú? Vari tak nerobia i pohania? Vy však milujte tých, ktorí vás nenávidia a nebudete mať nepriateľov. Zdržiavaj sa svojich hriešnych a telesných žiadostí. Ak ťa niekto udrie na po pravom líci , nastav mu aj druhé a budeš dokonalý. Ak ťa niekto núti ísť jednu míľu, choď s ním dve. Ak ti niekto berie vrchný odev, daj mu aj spodný. Ak ti niekto vezme niečo tvoje, nežiadaj to späť. Lebo aj tak nič nezmôžeš.

Překlad Josefa Nováka: Did 1:1-4 Jsou dvě cesty. Cesta života a cesta smrti. Mezi těmito cestami je velký rozdíl. Cesta života je tato: Za prvé miluj Boha, svého Stvořitele. Za druhé: Miluj svého bližního jako sebe samého. Všechno, co nechceš, aby se stalo tobě, nečiň druhému ani ty. Smysl těchto slov je tento: Dobrořečte těm, kteří vám zlořečí a modlete se za své nepřátele; konejte posty za ty, kteří vás pronásledují. Jakou laskavost prokazujete, když milujete ty, kteří vás milují? Což nejednají takto pohané? Milujte však ty, kteří vás nenávidí, a nebudete mít nepřítele. Zdržuj se tělesných i světských žádostí. Udeří-li tě kdo do pravé tváře, nastav mu i druhou a budeš dokonalý. Nutil-li by tě někdo k cestě dlouhé jednu míli, jdi s ním dvě míle. Jestliže by ti někdo vzal tvůj plášť, dej mu i šaty. Dostal-li by někdo od tebe něco, nepožaduj toho nazpět. Ani by to nebylo možné.

Překlad nakladatelství Staturos: Did 1:1-4 Dvě cesty jsou, jedna života a jedna smrti, rozdílnost pak hluboká mezi těmito dvěma cestami. Cesta života je zajisté tato: poprvé, milovat budeš Boha, jenž tě stvořil, podruhé, (milovat budeš) bližního svého jako sebe samého. A vše, co bys chtěl, aby se ti nedělo, i ty nečiň jinému. Toto pak je učení těchto slov: žehnejte těm, kteří vám zlořečí a modlete se za své nepřátele, postěte se za ty, kteří vás pronásledují. Jaká pak (je to) láska, jestliže milujete (jen) ty, kteří vás milují? (Copak) nečiní to samé i pohané? Vy ale milujte ty, kteří vás nenávidí a nebudete mít nepřítele. Zdržuj se tělesných žádostí. Jestliže by ti dal někdo políček v pravou tvář, nastav mu i druhou, a budeš dokonalý. Nutil-li by tě kdo jednu míli, jdi s ním dvě. Kdyby ti někdo vzal tvůj šat, dej mu i rubáš. Jestliže by někdo bral od tebe, co je tvé, nepožaduj zpět. Neboť ani nemůžeš.

Označená pasáž hovorí: Nerob druhým to, čo nechceš, aby robili tebe. Ale vo Svätom Písme sa píše: Rob druhým to, čo chceš, aby robili tebe.

Niektorí hovoria, že ide o to isté, len z iného uhľu pohľadu – jeden z negatívneho a druhý z pozitívneho. Ale zamyslime sa nad tým lepšie. Predpokladajme, že sa niekto bude riadiť tou verziou v Didaché. Nebude druhým robiť nič zlé, aby sa nič zlé nestalo ani nemu. To ale ešte neznamená, že bude robiť aj dobré. Keďže sa tam nepíše, že ak bude robiť dobré, že sa mu to vráti, tak nemá dôvod robiť dobré veci. Pokiaľ by nerobil nič – bol by plne pasívny, tak dodrží Didaché. Príkladom je napríklad kresťanský prúd (vo vnútri cirkví, nie samostatný) nazývaný Kvietizmus (o ňom viac v samostatnej časti Kvietizmus).

Teraz predpokladajme, že sa niekto bude riadiť tým, čo povedal Ježiš. Bude druhým robiť to, čo chce aby robili aj nemu. Toto ale súčasne aj vylučuje robenie zlého, pretože keby robil druhému zlé veci, tak by vlastne týmto dal najavo, že chce, aby sa aj nemu stávali zlé veci. Pokiaľ teda robil niečo, tak by sa snažil len dobré veci. Takže vidíme, že dodržaním Didaché sa svet nemusí stať lepším, ale dodržaním Pánových slov vo Svätom Písme, sa svet stáva lepším, každým skutkom.

Objavuje sa tiež v nekánonických spisoch ako Skutky Tomášove:

SkTm 83 Nedostali sme predsa takéto prikázanie, ktoré by sme nemohli splniť. Ani na nás Pán nenaložil bremena neúnosná, ktoré by sme nemohli niesť. Ani po nás nechce, aby sme budovali takýto dom, aký stavajú ľudia. Nechce aby sme otesávali kamene a stavali domy, ako vďaka svojej zručnosti dovedú vaši murári. Ale dostali sme od svojho Pána toto prikázanie: nerobiť druhému nič, čo sa nám nepáči, keď nám to niekto robí.

Alebo Tomášovo evanjelium:

TmEv Logion 6 Jeho učeníci sa ho pýtali

            a povedali mu: Chceš, aby sme sa postili,

            a akým spôsobom sa máme modliť?

            Budeme dávať almužny

            a aké jedlo budeme dodržiavať?

            Ježiš povedal: Neklamte

            a nerobte to, čo nenávidíte,

            lebo to všetko je zjavné pred tvárou neba.

            Nič totiž nie je utajené, čo by sa neukázalo,

            a čo je ukryté,

            nezostane nezjavené.

A podobná pasáž je aj v starozákonných spisoch, konkrétne v apokryfe zvanom kniha Tobiášova:

Nech už výrok pochádza odkiaľkoľvek, nie je úplne v rozpore s verziou v kánonických evanjeliách, a nemá to žiaden vplyv na kanonizáciu spisu.

 

 

Druhý argument odporcov kanonizácie Didaché:

Preklad Miroslava Jurečeka: Did 1:1-4 Každému daj to, čo si od teba prosí a nežiadaj to späť. Lebo Otec chce, aby sa z jeho darov dostalo každému. Blažený každý, kto obdarúva podľa tohto príkazu, lebo zostane bez viny. Beda tomu, kto berie. Ale ak niekto berie, pretože je v núdzi, takýto je bez viny. Ak ale nie je v núdzi, bude musieť skladať účet za to, prečo zobral a načo to zobral. Keď bude potom vhodený do väzenia, bude posúdený podľa toho, čo spáchal a nevyjde odtiaľ, kým nezaplatí do posledného haliera.No aj v tejto veci platí: „Nech sa potí tvoja almužna v tvojich rukách, kým nespoznáš, komu ju dávaš.”

Preklad Jozefa Šošku: Did 1:1-4 Každému, čo ťa prosí, daj a nežiadaj to späť. Lebo Otec chce, aby sa z jeho vlastných darov (ek twn carismatwn) dostalo každému. Blažený, kto obdarúva podľa tohto prikázania, lebo je bez viny.Beda tomu, kto berie. Ak však niekto berie, pretože je v núdzi, tak je bez viny. Ale ak nie je v núdzi, bude skladať účet za to, prečo zobral a načo to zobral. Keď bude potom vhodený do väzenia, bude posúdený podľa toho, čo spáchal a „nevyjde odtiaľ, kým nezaplatí do posledného haliera.“ Veď i pre toto je povedané: „Nech sa tvoja almužna potí v tvojich rukách, kým nespoznáš, komu ju dávaš.“

Překlad Josefa Nováka: Did 1:1-4 Dej každému, kdo tě o něco prosí, a nežádej toho nazpět. Otec totiž chce dát všem ze svých darů. Blahoslavený, kdo dává podle přikázání. Ničím se neprotiví. Běda však tomu, kdo přijímá. Přijímá-li potřebný, neproviní se. Kdo však nepotřebuje, bude skládat účty, proč a k čemu to přijímal. Ve vězení bude vyšetřován ze svých činů. Tam nebude nad ním slitování, dokud nezaplatí poslední haléř. Ale i zde platí: Nechť vlhne potem ve tvých rukách almužna, dokud nepoznáš, komu byla dána.

Překlad nakladatelství Staturos: Did 1:1-4 Každému, který tě prosí, dávej a nepožaduj zpět. Neboť Otec chce, aby všem bylo dáváno dle (jeho) vlastních darů. Blahoslavený, který dává podle přikázání. Věru nevinen jest. Běda tomu, který bere. Jestliže ovšem někdo bere, maje nouzi, nevinen bude. Ale ten, jenž (bere a) nouzi nemá, bude potrestán (za to), proč bral a k čemu. Do vězení pak uvržen, bude posuzován za to, co činil, a nevyjde odtamtud, dokud nezaplatí poslední haléř. Ale i o tom je řečeno: „Zpoť se tvá almužna v tvých rukách, dokud (ne)poznáš, komu bys (ji) dal.“

Vyznačená pasáž je nejaký citát o tom, že máme mať u seba almužnu, kým nezistíme, komu ju máme dať. Niektorí zmysel tejto vety chápu tak, že máme si dať pozor, aby sme našou pomocou nepomohli k zlému činu. Druhý, pravdepodobnejší výklad vzhľadom na predchádzajúci verš je, že máme dať almužnu len tým, o kom sme si istý, že sú v núdzi a použijú to na to. Odkiaľ autor Didaché vzal citát nie je známe. Niektorí sa domnievajú, že najpravdepodobnejšie je z knihy Sirachovca:

Ale táto kniha je apokryf (viď. časť o deuterokánonických knihách Starého Zákona), takže to dáva negatívny pohľad na Didaché. Navyše, pasáž v knihe Sirachovcovej je v rozpore s tým, čo povedal Ježiš v evanjeliu:

My nemáme právo súdiť, kto si čo zaslúži a kto nie. Kto čo potrebuje a kto nie. Tomu, kto nás prosí máme dať, kto si chce od nás niečo požičať, nemáme sa mu odvracať. Pretože máme ľuďom robiť to, čo chceme aby robili nám. Máme byť synmi Najvyššieho. Máme byť dokonalý ako on, lebo on je dobrý aj k nevďačným a zlým. Teda aj k tým, ktorí nie sú v núdzi a to, čo od nás žiadajú, nepotrebujú pre svoju núdzu. Máme milovať svojich nepriateľov a dobre im robiť a nič za to nečakať. Čokoľvek niekomu urobíme, ako keby sme urobili Ježišovi, či to je zlé alebo dobré. Máme vedieť odpúšťať a pomáhať každému. Zaujímavý článok je o tom, komu pomáhať a kto je v núdzi: http://www.cbtt.sk/kazne/poznamky/2010/20101121.pdf

Citujem z neho:

„Komu nepomôcť?“ (zopár presvedčivých výhovoriek)

2. Nemali by sme pomáhať tým, ktorí ešte nie sú v zúfalej núdzi.

Keď máš nejaký problém, čakáš s jeho riešením až do vtedy, kým sa z neho nevyvinie zúfalý problém? Ak si hladný, naješ sa, až keď si zúfalo hladný? Ak si smädný, čakáš, kým budeš až neznesiteľne smädný, a až potom sa napiješ? Ak máš finančné problémy, začneš hľadať riešenie, až keď vidíš, že ti exekútor siahol na byt asi na ulici? Ježiš hovorí: Miluj svojho blížneho ako seba samého. Buď ochotný pomôcť druhému tak, ako si ochotný pomôcť sebe.

3. Nemali by sme pomáhať tým, ktorí nie sú ochotní a odhodlaní meniť sa.

Samozrejme, svojim milosrdenstvom nechceme a nemáme podporovať niekoho v hriešnych návykoch. Ak niekto nechce pracovať, nech ani neje! 2 Tesalonickým 3:10 Ale na druhej strane: Sme my vždy ochotní a schopní sa meniť? Nie je napriek tomu ku nám Boh stále milosrdný?

4. Nemali by sme pomáhať tým, ktorí kradnú a klamú.

Nehovorí Biblia: Príslovia 6:30 Nepohŕdajú zlodejom, ak kradne, aby sa nasýtil, keď hladuje; ... ?

5. Nemali by sme pomáhať tým, ktorí sa nás možno pokúšajú zneužiť.

Koľko ľudí zneužíva Božie milosrdenstvo? Ale On je stále milosrdný. Samozrejme, máme sa

brániť pred zneužívaním. Ale ak chceme byť milosrdní, tak často zneužití jednoducho

budeme. Nedá sa tomu celkom vyhnúť. Ani Boh sa tomu nevyhol. Je lepšie spraviť omyl na

strane milosrdenstva ako nebyť milosrdní, keď to možno je naozaj potrebné.

8. Nemali by sme pomáhať tým, ktorí si za to môžu sami. Nezaslúžia si našu pomoc.

Samozrejme, znášanie Bohom daných dôsledkov vlastných chýb, môže byť veľmi užitočná

lekcia. Niekedy môže byť správnym prejavom lásky práve to, že človeku umožníme prejsť si

touto lekciou. Ale na druhej strane naša ochota pomôcť nemôže byť tým umenšená. Boh

hovorí: Robte dobre všetkým (G 6:10)? Neprejavuje Boh milosrdenstvo tým, ktorí si to

nezaslúžia, tým, ktorí si za svoje problémy naozaj môžu sami? On dáva vychádzať slnku na

zlých aj na dobrých a zosiela dážď na spravodlivých aj na nespravodlivých (Mt 5:45). Syna

dal za hriešnikov.

10. Nemali by sme pomáhať tým, ktorí majú viac ako my.

Je pravda, že za štandardných okolností by ten, kto má viac, mal pomáhať tomu, kto má menej, aby sa zvyšovala rovnováha (2K 8). Ale existujú výnimky. Príklad: Mladý pár pracoval niekoľko rokov v zahraničí. S pomocou hypotéky si na Slovensku kúpili krásny 3-izbový byt a veľký pozemok na dom. Po niekoľkých rokoch sa rozhodli vrátiť domov. Ona otehotnela a zostala bez príjmu. Jemu sa ani za dlhší čas nepodarilo získať prácu s príjmom, z ktorého by boli schopný splácať obe nehnuteľnosti a vykryť aspoň minimálne životné náklady. Už minuli všetky svoje rezervy. Dokonca sa ešte viac zadlžili, a nevedia ako ďalej. Nehnuteľnosti chcú predať, ale nedarí sa im to, lebo situácia na trhu nie je priaznivá. Ak by sa im to aj podarilo, banka chce od nich za predčasné splatenie úveru pokutu v hodnote nového osobného auta. Takú sumu samozrejme nemajú. Od vyhlásenia osobného bankrotu ich oddeľuje už len pár týždňov. Nie sú v núdzi?

Samotný citát nepochádza zo Svätého Písma, takže otázka sa tu naskytuje podobná ako k Júdovmu listu. Tu tiež autor píše (v každom preklade to je trochu inak), ako keby to bolo vo všeobecnosti platné. Podobne ako v celom Novom Zákone sa vyskytujú narážky na Starý Zákon, tak sa píše: je napísane, je povedané, ... s tým, že to pochádza zo všeobecne platnou a inšpirovanou knihou. Samozrejme, že vzhľadom na to, že nevieme odkiaľ to pochádza sú to len dohady. V každom prípade to nevylučuje zahrnutie do kánonu.

 

 

Tretí argument odporcov kanonizácie Didaché:

Preklad Miroslava Jurečeka: Did 2:1-2 Druhé prikázanie v náuke znamená: Nezabiješ, nescudzoložíš, nezneuctíš chlapca (myslí sa homosexualita), neoddáš sa modlárstvu, nepokradneš, nebudeš čarovať, nepoužiješ jed, dieťa nezapudíš, aby zahynulo, ani novorodenca neusmrtíš, nebudeš dychtivo túžiť po majetku svojho blížneho.

Preklad Jozefa Šošku: Did 2:1-2 Druhé prikázanie učenia: Nezabiješ, nescudzoložíš, nezneuctíš dieťa, nezosmilníš, nepokradneš, nebudeš čarovať, nebudeš traviť, neodvrhneš dieťa potratením, ani novorodenca neusmrtíš, nebudeš túžiť po majetku svojho blížneho.

Překlad Josefa Nováka: Did 2:1-2 Druhé přikázání učení: Nezabiješ, nezcizoložíš, nezkazíš mládež, nezesmilníš, nepokradeš, nebudeš čarovat, nebudeš používat jedu, nezabiješ nenarozené ani narozené děcko, nebudeš toužit po majetku bližního.

Překlad nakladatelství Staturos: Did 2:1-2 Druhé přikázání učení: nezabiješ, nezcizoložíš, nebudeš kazit děti, nesesmilníš, nepokradeš, nebudeš čarovat, nebudeš používat (kouzelných) léčivých prostředků, neprovedeš potrat ani neusmrtíš novorozeně, nebudeš toužit po tom, co je bližního.

Niektorí liberálni kresťania, alebo aj celé cirkvi dovoľujú potrat. Niektoré v hocijakom prípade, iné len v prípade incestu a znásilnenia. Preto namietajú proti Didaché. Čo ale hovorí Sväté Písmo o potratoch? Sväté Písmo sa nikdy presne nevyjadrilo k otázke potratu. Avšak máme tu náznaky ktoré hovoria proti potratom:

V Jeremiášovi sa hovorí, že nás Boh poznal ešte predtým, ako nás stvoril v lone našej matky.

Tento žalm hovorí o Božej aktívnej účasti na našom stvorení a utvorení v maternici.

Veľmi skoro, ešte na začiatku tehotenstva, navštívila Mária Alžbetu. Alžbeta "počala syna" už pred 6 mesiacmi. Syn v jej lone bol "Ján Krstiteľ". Je zrejmé, že ešte nenarodený Ján bol "osobou", pretože Svätý Duch v ňom už prebýval. Je zaujímavé, že na opísanie Jána v lone sa používa slovo "syn", ale je použité aj slovo "dieťa". To isté slovo sa používa na označenie detí po narodení:

Vidíme, že Sväté Písmo nerobí rozdiely medzi deťmi, ktoré sa ešte nenarodili a narodenými deťmi. Všetko sú to deti. Všimnite si, že Mária bola nazvaná "matkou", aj keď sa Ježiš ešte nenarodil a ona bola len na začiatku tehotenstva. Viac v časti o Potratoch.

Nemáme si vyberať spisy do kánonu podľa našich teologických názorov, ale na základe spisov v kánone tieto teologické názory formovať.

 

 

Štvrtý argument odporcov kanonizácie Didaché:

Preklad Miroslava Jurečeka: Did 6:3 Čo sa týka jedla, chovaj sa ako uznáš za vhodné. Úzkostlivo sa však chráň mäsa obetovaného modlám, lebo to je vzdávanie pocty mŕtvym bohom.

Preklad Jozefa Šošku: Did 6:3 Čo sa týka jedla, znášaj, koľko vládzeš. Úzkostlivo sa však chráň mäsa obetovaného modlám, lebo to je vzdávanie pocty mŕtvym bohom.

Překlad Josefa Nováka: Did 6:3 Co se týče jídla, jez co můžeš. Naprosto se varuj masa obětovaného modlám. Je to úcta prokazovaná mrtvým bohům.

Překlad nakladatelství Staturos: Did 6:3 Pokud jde o jídlo, co můžeš, to snes. Ale před masem obětovaným modlám se měj velice na pozoru. Vždyť je to služba mrtvým bohům.

Odporcovia kanonizácie Didaché argumentujú, že Ježiš, podobne ako aj Pavol, povolili jesť mäso obetované modlám.

Vysvetlenie je rovnaké, ako v prípade knihy Zjavenia Jána:

V skutočnosti Pavol hovorí len, že môžeme jesť všetko, ale nie mäso obetované modlám, ak vieme, že to je mäso obetované modlám. Preto sa nemáme vypytovať, lebo keď zistíme, že to mäso je obetované modlám, tak ho už nesmieme jesť, lebo by to bola účasť na modloslužbe:

Potvrdzujú to aj Skutky apoštolov:

Vidíme teda, že v tomto Didaché neodporuje zvyšným knihám Nového Zákona.

 

 

Piaty argument odporcov kanonizácie Didaché:

Preklad Miroslava Jurečeka: Did 7:1-4 Čo sa týka krstu, krstite takto: Až keď človeku odovzdáte všetko toto, pokrstite (ponorte) ho v mene Otca i Syna i Ducha Svätého v tečúcej vode. Ak nemáš k dispozícii tečúcu vodu, krsti v inej vode. Keď nie je možné v studenej, tak v teplej. Ak ale nemáš k dispozícií ani jednu ani druhú, lej trikrát vodu na hlavu v mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Pred krstom sa má postiť krstiteľ, krstenec a všetci ktorí môžu. Krstenca však vyzvi, aby sa pred krstom postil jeden alebo dva dni.

Preklad Jozefa Šošku: Did 7:1-4 Čo sa týka krstu, krstite takto: Povediac najprv všetko toto, krstite (ponorte) v mene Otca i Syna i Ducha Svätého v tečúcej vode. Ak by si nemal tečúcu vodu, krsti v inej vode. Ak nemôžeš v studenej, tak v teplej. Ak by si nemal ani jednu ani druhú, lej trikrát vodu na hlavu v mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Pred krstom sa má postiť krstiteľ, krstenec i všetci, ktorí môžu. Krstenca však vyzvi, aby sa postil jeden alebo dva (dni).

Překlad Josefa Nováka: Did 7:1-4 Co se týče křtu, křtěte takto: Po výše uvedeném poučení křtěte ponořením do pramenité vody ve jménu Otce i Syna i Ducha Svatého. Nemáš-li pramenitou, pokřti jinou. Nemohl-li bys studenou, užij teplé. Nemáš-li ani studené, vlij třikrát vodu na hlavu ve jménu Otce i Ducha Svatého. Před křtem však nechť se postí i ten, kdo křtí, i ten, kdo má být pokřtěn; i ostatní se mohou postit. Přikaž, aby ten, kdo má být pokřtěn, se před křtem postil den nebo dva dny.

Překlad nakladatelství Staturos: Did 7:1-4 Pokud pak jde o křest, takto pokřtěte: toto vše předem pověděvše, pokřtěte ve jméno Otce i Syna i svatého Ducha, ve vodě tekoucí. Neměl-li bys vodu tekoucí, v jiné vodě pokřti. Jestliže nemůžeš ve studené, v teplé. Pakliže nemáš obojí, vylij na hlavu třikrát vodu ve jménu Otce i Syna i svatého Ducha. Před křtem pak ať se postí křtící i křtěný, a jestliže mohou, i jiní. Křtěného vybídneš, aby se postil den či dva.

Tu si treba všimnúť dve veci: 1. spôsob krstu – to budem rozoberať v samostatnej časti. Nejde o priamy rozpor so Svätým Písmom.

2. pôst pred krstom – Sväté Písmo hovorí o pôste ako o niečom, čo je dobré, užitočné a prospešné. V Starom Zákone príprava na mnohé veľké udalosti obsahovala modlitbu a pôst (ako keď mal Mojžiš na hore Sinaj prijať tabule Zákona). Aj Nový Zákon často spomína pôst. Aj náš Pán sa postil 40 dní pred začiatkom svojho verejného účinkovania. Kniha Skutkov apoštolov zaznamenáva veriacich, ako sa postili pred tým, než urobili dôležité rozhodnutia a krst je tiež dôležitým rozhodnutím:

Zmysel pôstu by mal byť ten, že odvrátime oči z vecí tohto sveta a úplne ich zameriame na Boha. Pôst je spôsob, ako ukázať Bohu, a nám samým, že nám naozaj záleží na našom vzťahu s Ním. Pôst nám pomáha získať nový pohľad a obnoví našu závislosť na Bohu. Keď odvraciame oči z vecí tohto sveta, tak sa potom môžeme úspešnejšie zamerať na Krista.

Na druhej strane, vo Svätom Písme máme aj prípady, kedy je veľmi nepravdepodobné, že by sa ten, čo sa krstí, pred krstom postil a ani nikde to od krstených nezisťujú, či sa postili.

V ten deň sa pridalo a zjavne aj pokrstilo tritisíc ľudí, ktorí predtým apoštolov nepoznali.

Filip a eunuch sa pred krstom nepoznali a eunuch prvýkrát počul o Ježišovi a pokrstil ho, bez toho, aby vyžadoval pôst. Podobný príklad je aj ďalej:

Vidíme, že krst bol hneď ako uverili v nášho Pána Ježiša a pôst nebol žiadnou podmienkou – jedinou podmienkou bola viera. Preto by sa pôst pri krste nemal brať ako požiadavka, ale skôr ako odporúčanie. Ako som vyššie spomenul, pôst je spôsob, ako ukázať Bohu, a nám samým, že nám naozaj záleží na našom vzťahu s Ním. Preto povinnosť pôstu pred krstom je v rozpore s knihami Nového Zákona.

 

 

Šiesty argument odporcov kanonizácie Didaché:

Preklad Miroslava Jurečeka: Did 8:1 Nech vaše pôsty nie sú ako pôsty pokrytcov. Oni sa postia druhý a piaty deň po sobote (pondelok a štvrtok). Vy sa ale postite vo štvrtý a v prípravný deň (streda a piatok).

Preklad Jozefa Šošku: Did 8:1 Nech vaše pôsty nie sú s pokrytcami. Oni sa postia druhý a piaty deň po sobote (pondelok a štvrtok). Vy sa však postite vo štvrtý a v prípravný deň (streda a piatok).

Překlad Josefa Nováka: Did 8:1 Vaše posty ať nejsou posty pokrytců. Ti se totiž postí v pondělí a ve čtvrtek. Vy se však postěte ve středu a pátek.

Překlad nakladatelství Staturos: Did 8:1 Nedržte posty své s pokrytci. Neboť oni se postí druhý a pátý (den) po sobotě. Vy však se postěte ve čtvrtý (den) a v den příprav.

Streda a piatok boli tzv. stacionárne dni, v ktorých sa veriaci zhromažďovali k bohoslužbe, ktorým predchádzal pôst. V Apoštolských konštitúciách sa píše: „Pán nám prikázal postiť sa v stredy a piatky. V stredu preto, že vtedy sa zhromaždila veľrada aby odsúdila nášho Pána, a v piatok, lebo v tento deň pretrpel smrť pre našu spásu.“ Prevzaté od Epifániusa Salaminského: v stredu, lebo vtedy veľrada odsúdila nášho Pána na smrť, a piatok deň utrpenia a smrti Krista pre našu spásu.

Dodnes sú centrálnymi dňami pôstu v Rímskokatolíckej cirkvi práve Popolcová streda a Veľký piatok.

V Svätom Písme sa o tom ale nič nehovorí. Ako som už vyššie spomenul, pôst je spôsob, ako ukázať Bohu, a nám samým, že nám naozaj záleží na našom vzťahu s Ním. Rozhodne by to nemala byť povinnosť. Didaché nám to ale neprikazuje. Ono odporúča pre tých, čo sa chcú postiť, aby to radšej robili v stredu a piatok ako v pondelok a štvrtok.

 

 

Siedmy argument odporcov kanonizácie Didaché:

Preklad Miroslava Jurečeka: Did 8:2-3 Ani sa nemodlite ako pokrytci, ale modlite sa tak, ako prikázal Pán vo svojom Evanjeliu: „Otče náš, ktorý si na nebesiach, posväť sa meno tvoje, príď kráľovstvo tvoje, buď vôľa tvoja, ako v nebi tak i na zemi. Chlieb náš každodenný daj nám dnes a odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom a neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého. Lebo tvoja je moc a sláva naveky.Takto sa modlite trikrát denne.

Preklad Jozefa Šošku: Did 8:2-3 Ani sa nemodlite ako pokrytci, ale ako prikázal Pán vo svojom Evanjeliu, tak sa modlite: „Otče náš, ktorý si v nebi, posväť sa meno tvoje, príď kráľovstvo tvoje, buď vôľa tvoja, ako v nebi tak i na zemi. Chlieb náš každodenný daj nám dnes a odpusť nám našu vinu, ako i my odpúšťame svojim vinníkom a neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého. Lebo tvoja je moc a sláva naveky.Takto sa modlite trikrát denne.

Překlad Josefa Nováka: Did 8:2-3 Ani se nemodlete jako pokrytci, nýbrž jak přikázal Pán ve svém evangeliu. Modlete se takto: Otče náš, jenž jsi na nebesích; posvěť se jméno tvé, přijď království tvé, buď vůle tvá jako v nebi tak i na zemi; chléb náš vezdejší dej nám dnes a odpust nám naši vinu, jako i my odpouštíme našim viníkům, a neuveď nás v pokušení, ale zbav nás zlého; poněvadž tvá je moc i sláva na věky. Modlete se takto třikrát denně.

Překlad nakladatelství Staturos: Did 8:2-3 A nemodlete se jako pokrytci, ale tak, jak přikázal Pán ve svém evangeliu, tak se modlete: „Otče náš, jenž jsi na nebi, buď posvěceno jméno tvé, přijď království tvé, buď vůle tvá, jako v nebi tak i na zemi. Chléb náš vezdejší dej nám dnes, a odpusť nám naši vinu, jako i my odpouštíme našim viníkům, a nevydej nás v pokušení, ale zbav nás od zlého. Neboť tvá je moc i sláva na věky.Takto se modlete třikrát denně.

Podľa Klementa Alexandrijského (okolo roku 200) bolo to o 9. hodiny dopoludnia, napoludnie a o 3. hodiny popoludní. Trikrát zrejme pochádza z judaizmu. Ortodoxní Židia sa modlia trikrát denne: ráno (šacharit), popoludní (mincha) a večer (ma'ariv). Aj v Starom Zákone je napísané, že sa Daniel modlil trikrát denne:

Vo Svätom Písme sa ale nepíše, koľkokrát sa máme modliť povinne. Pokiaľ by trikrát malo byť povinné, význam modlitby by sa pre mnohých kresťanov stratil a modlitba by sa stala len recitáciou básničky. Sväté Písmo vyučuje presný opak. Bohu záleží na našich srdciach omnoho viac ako na našich slovách.

Nestalo by sa s povinnej modlitby trikrát denne presne to, za čo Ježiš kritizoval pohanov, ktorí si mysleli, že čím viac sa budú modliť, tým lepšie ich Boh vypočuje? V modlitbe si máme pred Bohom vylievať naše srdcia, nie len jednoducho recitovať naučené slová.

Modlitba Pánova by mala byť správne chápaná ako príklad, vzor toho, ako sa modliť. Dáva nám prísady, ktoré by mali byť v modlitbe. Asi takto: „Otče náš, ktorý si v nebesiach“ nás učí tomu, komu naše modlitby majú byť určené – Otcovi. „Posväť sa meno Tvoje“ nám vraví, aby sme uctievali Boha a chválili Ho za to, kým je. Fráza „príď kráľovstvo Tvoje, buď vôľa Tvoja ako v nebi tak i na zemi“ nám pripomína, že sa máme modliť za Boží plán pre nás a svet – nie za náš plán. Máme sa modliť, aby sa stala Božia vôľa a nie naše priania. Sme povzbudení k tomu, aby sme od Boha žiadali veci, ktoré potrebujeme, keď vravíme „chlieb náš každodenný daj nám dnes“. „odpusť nám viny naše, ako aj my odpúšťame vinníkom svojim“ nám pripomína, aby sme Bohu vyznali svoje hriechy a aby sme sa od nich odvrátili. A tak isto aby sme iným odpustili presne tak, ako Boh odpustil nám. Záver modlitby Pánovej, „neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého“ je prosba a pomoc pri zápasoch s hriechom a o ochranu pred útokmi zla. Takže opäť, modlitba Pána nie je modlitbou, ktorú sa máme naučiť naspamäť a potom ju Bohu spätne recitovať. Samozrejme, nie je v neporiadku, keď sa naučíme modlitbu Pánovu naspamäť. Pamätajte si, v modlitbe sa Boh zaujíma oveľa viac o našu komunikáciu s Ním a aby sme rozprávali s našich sŕdc, ako o špecifické slová, ktoré použijeme. Ak ale Didaché dáva povinnosť recitovať trikrát denne od slova do slova, tak to je v rozpore s knihami Nového Zákona.

Druhá vec, ktorú si treba všimnúť je, že v Didaché je modlitba Otče náš doplnená o frázu: „Lebo tvoja je moc a sláva naveky.“, ktorú v evanjeliách nenájdeme:

Ak chápeme modlitbu Otče náš ako príklad, vzor toho, ako sa modliť, tak rozpor je nepodstatný. Aj keď, nedá sa jednoznačne potvrdiť, odkiaľ autor Didaché vzal ten verš, niektoré rukopisy ho pridávajú aj do Matúšovho evanjelia:

1. Túto vetu uvádzajú tieto rukopisy: W (032) – Washingtonský kódex (4. alebo 5. storočie),

Σ (042) – Kódex Rossanensis (6. Storočie), Ee (07) – Kódex Basilensis A. N. III. 12 (8. storočie),

Le (019) – Kódex Regius (8. storočie), Ge (011) – Kódex Seidelianus I (9. storočie), Ke (017) – Kódex Cyprius (9. storočie), Δ (037) – Kódex Sangallensis 48 (9. storočie), Θ (038) – Kódex Koridethi

(9. storočie), Π (041) – Kódex Petropolitanus (9. storočie); Unciál 0233; f13; Minuskuly 13, 22, 28, 33, 180, 565, 579, 597, 700, 892, 1006, 1009, 1010, 1071, 1079, 1195, 1216, 1230, 1241, 1242, 1243, 1292, 1365, 1424, 1505, 1546, 1646, 2174; starý latinský preklad Itf – Kódex Brixianus (6. storočie), sýrske preklady Syrp – Sýrska Pešita (1. polovica 5. storočia), Syrh – Philoxeniana, Harklenský syrský preklad (6. alebo 7. storočie), Syrpal – Palestínsky sýrsky lekcionár, Arm – Arménska verzia (5. storočie) a niektoré etiópske preklady.

2. Rozšírené verziu: "lebo tvoje je kráľovstvo i moc i sláva Otca i Syna i Ducha Svätého na veky. Amen" uvádzajú tieto rukopisy: Minuskuly 157, 225 a 418.

3. Iba časť tejto vety uvádzajú tieto rukopisy: a) Itk – Kódex Bobbiensis (4. alebo 5. storočie): Lebo tvoja je moc na veky. Amen.

b) Koptské preklady copsa, copfay: Lebo tvoja je moc i sláva na veky. Amen.

c) Syrc – Curetónsko-sýrsky preklad (5. storočie) a Minuskula 1342: Lebo tvoje je kráľovstvo i sláva na veky. Amen.

d) ℓ 1016: Lebo tvoje je kráľovstvo i moc na veky. Amen.

e) Minuskula 1253: Lebo tvoje je kráľovstvo Otca i Syna i Ducha Svätého na veky. Amen.

4. Túto vetu neuvádzajú tieto rukopisy: B (03) – Vatikánsky kódex (1. polovica 4. storočia),

א (01) – Sinajský kódex (2. polovica 4. storočia), Dea (05) – Bezov kódex (5. storočie), Z (035) – Kódex Dublinensis (6. storočie); Unciál 0170; f1; Minuskuly 1, 130, 205, 372, 890, 1090c, 2701supp, 2737, 2780*, 2786; ℓ 547; preklad Vg – Latinská Vulgata (cca. 400) a koptský preklad Copbo a mnoho cirkevných otcov ako Origenes, Cyprián, Hieroným, Augustín, ...

Dnes sa v gréckokatolíckej cirkvi sa na záver modlitby pred "Amen." ešte pridáva: „Lebo tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov.“

 

 

Ôsmy argument odporcov kanonizácie Didaché:

Preklad Miroslava Jurečeka: Did 9:1-5 Čo sa týka Eucharistie (doslova: vzdávania vďaky), vzdávajte vďaky týmito slovami: Najskôr nad kalichom: „Vzdávame ti vďaky, Otče náš, za svätú vínnu revú tvojho služobníka Dávida, ktorú si nám zjavil skrze Ježiša, tvojho služobníka. Tebe nech sa vzdáva sláva naveky.” Nad rozlomeným chlebom: „Vzdávame ti vďaky, Otče náš, za život a poznanie, ktoré si nám zjavil skrze Ježiša, tvojho služobníka. Tebe nech sa vzdáva sláva naveky. Ako sa tento rozlomený chlieb, ktorý bol rozptýlený ponad vrchmi, zhromaždil do jednoty, tak nech sa aj tvoja Cirkev zhromaždí dovedna z končín zeme do tvojho kráľovstva. Lebo tvoja je sláva a moc skrze Ježiša Krista naveky.” Nech však nikto neje ani nepije z vašej Eucharistie, iba tí, čo boli pokrstení v mene Pánovom. Preto aj Pán povedal: „Nedávajte svätú vec psom!”

Preklad Jozefa Šošku: Did 9:1-5 Čo sa týka Eucharistie, takto vzdávajte vďaky: Najprv nad kalichom:
„Vzdávame ti vďaky, Otče náš, za svätú vínnu révu tvojho služobníka Dávida, ktorú si nám zjavil skrze Ježiša, tvojho služobníka. Tebe sláva naveky.“ Nad rozlomeným chlebom: „Vzdávame ti vďaky, Otče náš, za život a poznanie, ktoré si nám zjavil skrze Ježiša, tvojho služobníka. Tebe sláva naveky. Ako sa tento rozlomený chlieb, ktorý bol rozptýlený ponad vrchmi, a pozbierajúc sa stal jedno, tak nech sa aj tvoja Cirkev zhromaždí z končín zeme do tvojho kráľovstva. Lebo tvoja je sláva a moc skrze Ježiša Krista naveky.“
Nech však nikto neje ani nepije z vašej Eucharistie, iba tí, čo boli pokrstení v mene Pánovom. Lebo aj o tomto Pán povedal: „Nedávajte svätú (vec) psom!“

Překlad Josefa Nováka: Did 9:1-5 Co se týče Eucharistie (večeře Páně) děkujte takto: Nad kalichem: Děkujeme ti, Otče náš, za svatou vinnou révu tvého syna Davida, již jsi nám dal poznat skrze svého Syna Ježíše; Tobě budiž věčná sláva. Při lámání: Děkujeme ti, Otče náš, za život a poznání, jež jsi nám zjevil skrze svého Syna Ježíše; Tobě věčná sláva. Jako tento úlomek rozptýlený po horách byl sebrán v jedno, tak nechť je sebrána tvá církev ze všech končin země a dána do tvého království; Tobě patří sláva a věčná moc skrze Ježíše Krista. Nikdo kromě pokřtěných ve jméno Pána nejez ani nepij z této Eucharistie. „Nedávejte svaté psům“, řekl Pán.

Překlad nakladatelství Staturos: Did 9:1-5 Pokud jde o eucharistii, vzdejte díky takto. Nejprve o poháru: „Vzdáváme ti díky, Otče náš, za svatou révu Davida služebníka tvého, kterou jsi nám uvedl ve známost skrze Ježíše služebníka svého. Tobě sláva na věky.“ O nalámaném pak: „Vzdáváme ti díky, Otče náš, za život i poznání, jenž jsi nám uvedl ve známost skrze Ježíše služebníka svého. Tobě sláva na věky.“ „Právě jako byly drobty tohoto chleba rozsypány po horách a shromážděny staly se jedním, tak buď shromážděna Církev tvá od konců země do tvého království. Protože tvá je sláva i moc skrze Ježíše Krista na věky.“ Nikdo ať nejí ani nepije z vaší eucharistie. Ale (jen) pokřtění ve jménu Páně. Vždyť i o tom řekl Pán: „Ať nedáte svaté psům.“

Prvá vec je nazývať Večeru Pánovu eucharistiou. Slovo eucharistia sa skladá z viacerých častí. Doslovne by sa to dalo prekladať asi takto: grécke slovo "εὐ" znamená "dobrý" a grécke slovo "χαρι" znamená "dar". Teda grécke sloveso "εὐχαριστέω" znamená "ďakovať, byť vďačný, vzdať vďaku". Všade v Novom Zákone, kde sa v slovenskom preklade nachádza v akomkoľvek tvare pojem "vzdať vďaku". Napríklad:

Samotná eucharistia však nie je Večerou Pánovou. Hoci Večera Pánova sa bez eucharistie nedá uskutočniť, eucharistia bez Večere Pánovej môže prirodzene existovať. Ale to je len maličkosť.

Druhá vec, ktorú odporcovia kanonizácie Didaché vyčítajú je, že v Didaché je opačné poradie ako vo Svätom Písme. Tu sa podáva najprv kalich a až potom sa láme chlieb. Vo Svätom Písme sa ale píše:

Vo všetkých troch evanjeliách vzal chlieb, lámal ho a až po večeri vzal kalich. Ale poradie nie je až tak jednoznačné. Ak si pozrieme predošlé verše v Lukášovom evanjeliu, tak zisťujeme, že najprv vzdával vďaky nad kalichom a dal ho učeníkom, nech si ho rozdelia medzi sebou. Až potom vzal chlieb, vzdával vďaky a lámal ho a nakoniec vzal opäť kalich (zrejme si ho už učeníci medzi tým rozdelili) a povedal, že to je nová zmluva.

Takže Didaché v tomto prípade nie je v rozpore s ostatnými spismi Nového Zákona. Navyše sám Ježiš, keď jedol z dvomi svojimi nasledovateľmi (zrejme zo širšieho okruhu 70/72 jeho nasledovateľov), vôbec kalich nepoužil, ako sa píše:

Tretia vec, tá najdôležitejšia je, kto môže sa zúčastniť na Večeri Pánovej? Podľa Didaché smú len pokrstení. Citát je z Evanjelia podľa Matúša:

V tomto prípade mali účasť len tí, čo uverili. A tí čo uverili sa pravdepodobne aj hneď pokrstili. Takže táto pasáž podporuje verziu Didaché, že na Večeri Pánovej by mali byť len pokrstení.

V 27. kapitole Skutkov apoštolov vidíme, že na lodi neboli len kresťania, ale aj neveriaci a nepokrstení. Ďalej sa tu píše, že Pavol vzal chlieb, vzdal Bohu vďaky a rozlomil ho, čo indikuje k tomu, že mohlo ísť o Večeru Pánovu a jedli ju všetci – či pokrstení alebo nie. V skutočnosti je ťažké toto považovať za Večeru Pánovu, vzhľadom na to, že nemali kalich s vínom a jedli od hladu a nie preto, aby si pripomenuli Pána. Vzdávanie vďaky robia niektorí kresťania za každé jedlo a nie len pri Večeri Pánovej. Čiže to neodporuje verzii Didaché, že na Večeri Pánovej by mali byť len pokrstení.

V časti Sviatosť oltárna, si rozoberieme podrobnejšie Večeru Pánovu – či ide o fyzické telo a krv Kristovu, alebo sa to myslí duchovne. V skratke ide o to v tejto pasáži, že telo Kristovo tu tvoria všetci kresťania – znovuzrodení. Takže táto pasáž podporuje verziu Didaché, že na Večeri Pánovej by mali byť len pokrstení.

Toto je v celom spore najdôležitejšia pasáž. Možno sa pýtame, čo to znamená "nehodne" jedol chlieb a pil z kalicha. To môže znamenať, že si nectíme opravdivý význam chleba a kalicha, že zabúdame, nakoľko je neuveriteľná cena, ktorú náš Spasiteľ zaplatil za naše spasenie. Alebo to môže znamenať, že dovolíme, aby sa ceremónia stala iba mŕtvym a formálnym rituálom, alebo, že prichádzame k stolu bez toho, aby sme si vyznali svoj hriech. Večera Pánova nie je o tom, sa najesť od hladu. To, kvôli čomu korintských napomína je to, že nerozumejú, že obetovaním Ježiša Krista sme dostali možnosť stať sa jeho súčasťou, stať sa súčasťou jeho nového tela. To, preto ho učeníci nespoznali. Lebo jeho nové telo má nový rozmer, má schopnosť rásť. Tým, keď niekto prijíma vierou v Ježiša svoj podiel na jeho ukrižovaní, a zvestuje to tým, že si berie svoju skyvu chleba a hlt vína z kalicha, tým sa stáva ďalším údom Kristovho nového tela. Preto, keď Písmo hovorí o cirkvi, ako o tele Kristovom, nie je to ďalšie telo, je to isté telo. Neveriaci človek nie je schopný pochopiť Kristovu obeť, vzhľadom na to, že neprijal Krista do svojho srdca. Preto jeho účasť na Večeri Pánovej ako pamiatke Kristovej obete je nehodná. Rozdiel medzi Didaché je v tom, že v Didaché nemôže sa zúčastniť nepokrstený vodou. V skutočnosti by sa mohol na Večeri Pánovej zúčastniť každý, kto uveril v Krista = znovuzrodil sa = bol pokrstený Svätým Duchom a to nastáva pred vodným krstom. Vodný krst je ale okamžitá samozrejmosť po prijatí Svätého Ducha. Druhá vec je, ak sa niekto pokrstí, kto Svätého Ducha do svojho srdca nepustil. Ale nám ľudom nie je hodné súdiť, kto uveril a kto nie. Krst je vonkajším znakom vnútorného obrátenia, preto Didaché predpokladá, že pokrstený sa obrátil aj v srdci. U nepokrsteného sa to nedá predpokladať. Didaché tu opäť len dopĺňa a rozširuje kresťanské učenie.

 

 

Deviaty argument odporcov kanonizácie Didaché:

Preklad Miroslava Jurečeka: Did 14:1-3 Keď sa v Pánov deň zhromaždíte, lámte chlieb a vzdávajte vďaky, keď už ste predtým vyznali svoje priestupky, aby vaša obeta bola čistá. Nikto, kto má nejaký spor so svojim blížnym, sa nemôže spolu s vami zhromažďovať, pokiaľ sa s ním nezmieri, aby tak nepoškvrnil vašu obetu. Lebo Pán sa v tejto veci vyjadril takto: „Na každom mieste a v každom čase mi «treba» prinášať čistú obetu, lebo som veľký kráľ, hovorí Pán, a obdivuhodné je moje meno medzi národmi.”

Preklad Jozefa Šošku: Did 14:1-3 Keď sa v Pánov deň (nedeľu) zhromaždíte, lámte chlieb a vzdávajte vďaky, vopred vyznajúc svoje priestupky, aby vaša obeta bola čistá. Nikto, kto má spor so svojim blížnym, nech sa nezhromažďuje spolu s vami, pokiaľ sa nezmieria, aby tak nepoškvrnil vašu obetu. Lebo o tomto Pán povedal: „Na každom mieste a v každom čase mi (treba) prinášať čistú obetu, lebo som veľký kráľ, hovorí Pán, a obdivuhodné je moje meno medzi národmi.“

Překlad Josefa Nováka: Did 14:1-3 V den Páně se shromažďujte, lámejte chléb a děkujte. Napřed však se vyznejte ze svých hříchů, aby vaše obět byla čistá. Nikdo, kdo má spor se svým bližním, ať nepřichází mezi vás, dokud se oba nesmíří, aby vaše obět nebyla znesvěcena. „Na každém místě a v každé době bude mi přinášena obět čistá, poněvadž jsem velký Král, a jméno mé je velké mezi národy“, řekl Hospodin.

Překlad nakladatelství Staturos: Did 14:1-3 V neděli, den Páně, shromáždivše se, rozlomte chléb a vzdejte díky, vyznavše se napřed z přestoupení svých, aby vaše oběť byla neposkvrněná. Každý, který má spor s druhem svým, ať s vámi nechodí, dokud se neusmíří, aby nebyla znesvěcena vaše oběť. Neboť toto je výrok od Pána: „V každém místě i čase, ať je mi přinášena oběť čistá, ježto král velký jsem', praví Pán, 'a jméno mé vzácné mezi národy.“

V kresťanstve dodnes prebiehajú spory, či svätenie nedele je v súlade so Svätým Písmom. Kresťania sú rozdelí na tých, ktorí svätia sobotu a ktorí svätia nedeľu. Nebudem tu rozoberať, či sa má svätiť nedeľa alebo sobota. To budem v rozoberať v samostatnej časti o Šabate. Taktiež nie je jasné, či sa v Didaché Pánovým dňom myslí nedeľa (ako to do zátvoriek dal Jozef Šoška alebo nakladeteľstvo Staturos), alebo sobota, vzhľadom na verše:

A tiež za debatu stojí, či odpočinok, a zhromaždenie sa na lámanie chleba má byť v ten istý deň alebo nie. Preto to nebudem pokladať za odporovanie ostatným knihám Nového Zákona.

Druhá vec v nasledujúcom verši je vyznávanie sa z hriechov. V kresťanstve na vyznávanie hriechov – spoveď sú tiež spory, hlavne medzi katolíkmi a protestantmi, o tom komu sa spovedať budem písať viac v časti o Sviatosti pokánia. Nám stačí, že sa tým môže myslieť toto:

A viac netreba riešiť.

 

 

Desiaty argument odporcov kanonizácie Didaché:

Vzhľadom na to, že spis Didaché, ktorý v roku 1873 objavil profesor Filotheos Bryennios v konštantinopolskej knižnici jeruzalemského patriarchátu, pochádza z roku 1056, je veľmi ťažké povedať, do akej miery je totožní s originálom. Existujú aj iné úryvky Didaché, ktoré sa v drobnostiach navzájom líšia. Najväčší rozdiel je v závere, ktorý som vyznačil tučným písmom (preklady urobil Miroslav Jureček):

Kódex Hierosolymitanus (Jeruzalemský rukopis): Did 16:1-8 Bdejte nad svojím životom. Vaše lampy nech neprestávajú svietiť a z vašich bedier nech sa neuvoľňuje pás, ale buďte pripravení. Lebo nepoznáte hodinu, v ktorom príde náš Pán. Zhromažďujte sa často a hľadajte to, s čím máte ťažkosti, lebo celý čas od momentu, keď ste uverili bude zbytočný, ak ho v poslednej chvíli nezavŕšite. Lebo v posledných dňoch sa rozmnožia falošní proroci a zvodcovia. Ovce sa zmenia na vlkov a láska sa premení na nenávisť. Keď sa teda rozmnožia neprávosti, budú sa «ľudia» navzájom nenávidieť, prenasledovať a zrádzať. Potom sa zvodca sveta zjaví ako Boží Syn, bude robiť znamenia a zázraky. Zem bude vydaná do jeho rúk a bude konať zločiny, aké sa nestali nikdy od počiatku sveta. Potom príde na ľudské pokolenie oheň skúšok a mnohí budú zvedení a zblúdia. Iba tí, ktorí vytrvajú vo svojej viere, budú zachránení od prekliatia. Potom sa zjavia znamenia pravdy. Prvé znamenie bude otvorené nebo, potom bude nasledovať zvuk poľnice a tretím znamením bude vzkriesenie mŕtvych. Nie však všetkých mŕtvych, ale ako bolo povedané: „Príde Pán a s ním všetci svätí.” Potom svet uvidí Pána prichádzajúceho na nebeských oblakoch.

Gruzínska verzia má takéto zakončenie: Potom svet uzrie nášho Pána Ježiša Krista, Syna človeka a zároveň Božieho Syna, ako prichádza na oblakoch s mocou a veľkou slávou, aby každému človeku vo svojej svätej spravodlivosti odplatil podľa jeho skutkov pred anjelmi a pred celým ľudským pokolením. Amen.

Rukopis Canones ecclesiastici sanctorum apostolorum (Apoštolské konštitúcie 375-380nl.): Vtedy príde Pán a s nim všetci svätí; za zvuku zemetrasenia na nebeských oblakoch, spolu so svojimi anjelmi a mocnosťami, na kráľovskom tróne, súdiť diabla - zvodcu sveta - a každému odplatí podľa jeho skutkov. Vtedy budú zlí zatratení do večného ohňa a spravodliví vstúpia do večného života, ako dedičia toho, čo oko nevidelo, ucho nepočulo a do ľudského srdca nevstúpilo, ako dedičia toho, čo Boh pripravil tým, čo ho milujú a budú sa radovať v Božom kráľovstve v Ježišovi Kristovi.

Ako som už spomínal, Kódex Hierosolymitanus (Jeruzalemský rukopis) pochádza z roku 1056. Gruzínska verzia je zachovaná z 19 storočia, aj keď preklad sám o sebe môže pochádzať už z 5. storočia. Rukopis Canones ecclesiastici sanctorum apostolorum (Apoštolské konštitúcie) vznikol niekedy v rokov 375 až 380, ale Apoštolské konštitúcie len čerpajú z Didaché, takže nie je to až také podstatné.

 

 

História:

Didaché vzniklo niekedy na prelome 1. a 2. storočia medzi rokmi 80-130. Niektorí historici dátum vzniku udávajú ešte skôr, alebo ešte neskôr. Aj keď niektorí autora berú do prvej generácie kresťanských pisateľov, väčšina historikov hovorí, že autor bol až z druhej generácie kresťanských pisateľov, čo je aj pravdepodobnejšie. Až do roku 1873 bolo Didaché považované za stratené. V roku 1873 ho objavil profesor Filotheos Bryennios v konštantinopolskej knižnici jeruzalemského patriarchátu ako súčasť tzv. Jeruzalemského rukopisu, pôvodne kódexu kláštora Svätého hrobu. O 4 roky neskôr sa stal Filotheos Bryennios nikomedským patriarchom. Tento grécky písaný kódex z roku 1056, chovaný teraz v knižnici patriarchátu v Jeruzaleme obsahuje popri úplného textu Barnabášova listu a oboch listov Klementa Rímskeho a popri iných spisov ako dielo Jána Zlatoústeho, na piatom mieste tiež spis s titulom "Učenie Pána, ohlasované národom dvanástimi apoštolmi". V indexe spomínaného kódexu, je uvedený pod titulom "Učenie dvanástich apoštolov", skrátene "Didaché". Desať rokov po svojom náleze ho roku 1883 patriarcha Bryennios s početnými poznámkami publikoval. Neskôr boli objavené ešte dva fragmenty diela v gréckom papyruse v Oxyrhynchu v Egypte a koptskom papyruse z 5. storočia, ktorý je uložený v Britskom múzeu v Londýne.

 

 

Názory kresťanských pisateľov (podrobne viď časť Kritérium rozšírenia):

Barnabášovom liste (70-131) je s menšími obmenami prepísaných prvých päť kapitol Didaché.

Hemov Pastier (cca. 145 ) (Príkazy 2:4-5) obsahuje takmer totožné veci, čo sa nachádzajú v Didaché (Did 1:5 a Did 7:7).

Justín Mučeník (c.100-165) filozof a teológ, ktorý napísal svoje spisy v rokoch 145-163nl.  Naráža na Didaché v diele Apologia 1:16.

Klement Alexandrijský (150 – 215) jeden z najvýznamnejších po grécky píšucich kresťanských učiteľov staroveku. Podľa Granta uznával aj Didaché: „...on [Klement] zaznamenáva Didaché iba v Stromata 1:100:4 a tam neuvádza názov diela.“ (strana 167), ale citát z Písma, ktorý je zhodný s tým z Didaché nájdeme aj v diele Stromata 1:20 = Did 3:5.

Origenes (185 – 254) cirkevný učiteľ a teológ, najznámejším a najvýznamnejším predstaviteľom alexandrijskej školy. Spis Didaché zaraďuje do skupiny Amfiballomena – spisy, na ktoré nie je jednotný názor.  Hoci ich sám Origenes považuje za "Písmo", neoznačuje ich ako "kánonické".

Eusébios Cézarejský (263–339) grécky biskup v meste Caesarea, teológ, spisovateľ, historik, často nazývaný otcom cirkevnej histórie a bol jeden z vedúcich otcov Nicejského koncilu. Spis Didaché zaraďuje do kategórie Diskutované, ale pravdepodobne nekánonické: Bude na místě zopakovat právě uvedené spisy Nového Zákona. Na prvním místě nutno uvést svaté čtyřčíslí evangelií. Pak jsou to Skutky apoštolské. Po nich listy Pavlovy, ke kterým podle pořadí se připojuje tak zvaný první list Janův a list apoštola Petra. K nim možno připojit, chcete-li, Janovo Zjevení. O tomto Zjevení na vhodném místě uvedu, co si o něm staří myslí. Tyto spisy jsou všeobecně uznávány za pravé. K těm však, o kterých se pochybuje, ale jsou všude známy, patří list Jakubův, Judův, stejně tak i druhý list Petrův a tak zvaný druhý a třetí list Janův, ať už je napsal evangelista či jiný téhož jména. Mezi nepravé nutno počítat Skutky Pavlovy (Acta Pauli), tak zvaného Pastýře, Zjevení Petrovo, kromě těchto list, který nese jméno Barnabáše a tak zvané Učení apoštolů (Didaché). Jak řečeno, možno sem zařadit i Janovo Zjevení, chce-li někdo. Jak jsem poznamenal, někteří je zavrhují, jiní je však počítají mezi pravé spisy. Mezi tyto někteří počítali Evangelium podle Hebreů (Evangelium secundum Hebreos), které si oblíbili zvláště ti z Hebreů, kteří přijali křesťanskou víru. Tyto všechny by bylo možno počítat za pochybné. Také jsem považoval za nutné uvést jejich seznam. Rovněž rozlišil jsem podle církevní tradice všeobecně jako pravé a nezfalšované uznané spisy od těch, které sice nepatří do kánonu, poněvadž jsou o nich určité pochybnosti, většina církevních spisovatelů je však uznává. Takto možno snadno rozeznat pravé od těch, které pod jménem apoštola přivedli na svět heretici. Sem patří Evangelium Petrovo, Tomášovo, Matěje a ještě některé jiné jako Skutky Ondřejovy, Janovy a ostatních apoštolů. O těchto spisech se ani jeden pravověrný církevní učitel ve svých pracích nezmínil. Také myšlenky a zásady se tak vzdalují od pravé katolické víry, že je jasné, že to jsou výmysly heretiků. Proto nelze je počítat ani mezi pochybné spisy, nýbrž nutno je zcela zavrhnout jako rozumu odporující a bezbožné. Vraťme se nyní zase k našim Dějinám. (Cirkevné dejiny 3:26)

Atanáz Alexandrijský (c.295-373) alexandrijský patriarcha. O Didaché píše ako o užitočnom na čítanie: „Ale pre väčšiu presnosť pridám aj také, že existujú aj iné knihy okrem nich nezahrnuté do kánonu, ale menované otcami, ktoré majú byť čítané tým, ktoré sa k nám pripoja nanovo, a ktorí si želajú pre výučbu v slove zbožnosť. Múdrosť Šalamúna a Múdrosť Sirachovca, a Ester, a Judita, a Tobiáš, a ten, ktorý sa volá Učenie apoštolov a Pastier.“ (List 39:7)

Didymus Slepý (c.313-398) kresťanský teológ 4. storočia. Vo svojich prácach má stovky citácii spisov Nového Zákona. Dva krát citoval aj Didaché.

Tyrannius Rufinus (c.344-410) historik, mních a teológ, známy hlavne ako prekladateľ gréckych cirkevných otcov z gréčtiny do latinčiny, predovšetkým Origena.  Vyjadril sa aj o motívu Dve cesty, ktorý je v Didaché kapitolách 1-6, ale pravdepodobnejšie je, že išlo o časť Barnabášovho listu kapitoly 18-21 nazývanú Dve cesty, lebo ten motív sa viaže na celý list, zatiaľ čo pri Didaché sa motív Dve cesty viaže výlučne na kapitoly 1-6.

Autor Cirkevných konštitúcií (Canones ecclesiastici) z polovice 4. storočia cituje prvé štyri kapitoly zo spisu Didaché a autor Apoštolských konštitúcií (Canones ecclesiastici Apostolorum) prepisuje do siedmej knihy celý spis Didaché, aj keď s obmenami a dodatkami.

Synopsis Scripturae Sacrae (6. storočie) je zoznam spisov Svätého Písma pripisovaný Atanázovi, ale v skutočnosti ho napísal neznámy autor v polovici 6. storočia. Okrem kníh Nového Zákona uvádza ešte niektoré spisy vrátane Didaché patriace do skupiny Antilegomena, čo sú sporné knihy, ale pravdepodobne nekánonické.

Nikefor I. (c.765-811) byzantský cisár a konštantínopolský patriarcha. Spis Didaché považuje za nekánonický. Rovnako tak aj Zoznam 60 kánonických kníh (7. storočie) – zoznam 60 kánonických kníh Starého a Nového Zákona pochádzajúceho so 7. storočia od neznámeho autora.

 

 

Záver:

Spis Didaché už predpokladá existenciu nejakého kánonu, keďže spomína existenciu písomných evanjelií. Takže, ako som v prvej časte už písal u kritéria obsahu, nemôže byť zaradený do kánonu. Navyše autor je z druhej generácie kresťanských pisateľov. Didaché by síce vyjasnilo veci ohľadne spôsobu krstu, potratov, prístupu k Večere Pánovej, no na druhej strane z Didaché vyplývajú učenia, ktoré by boli v rozpore s ostatnými knihami Nového Zákona ako sú dávanie almužien, postenie, modlenie. Didaché bolo napísané ako katechizmus. Katechizmus je stredoveký náboženský odborný prozaický žáner; učebnica náboženstva, ktorá obsahuje základné náboženské poučky. Zamyslime sa, keby bolo Didaché prijaté do kánonu aj keby len do deuterokánonu, a kresťania by sa ho do bodky dodržiavali, nestalo by sa z nich presne takí istí ľudia, ako boli farizeji? Boh nám v protokánone takéto predpisy dodržiavať nekázal, lebo bezduché dodržiavanie príkazov je obyčajné farizejstvo. Ježiš nám povedal dve prikázania, ktoré treba dodržiavať:

Samozrejme, ak niekto bude Didaché dodržiavať v plnej viere a lásky k Bohu, tak nič zlé neurobí. Z tohto dôvodu je Didaché síce nekánonické, ale užitočné na čítanie.

 

 

Zdroje:

Články:

http://cs.wikipedia.org/wiki/Didach%C3%A9

http://www.milost.sk/logos/clanok/didache-okno-do-sveta-prvej-cirkvi

http://www.david-zbiral.cz/didache.htm

http://sk.radiovaticana.va/storico/2005/08/08/didach%C3%A9_-_prv%C3%BD_katechizmus/slo-45108

http://www.katopedia.cz/index.php?title=Didach%C3%A9

http://www.cbtt.sk/kazne/poznamky/2010/20101121.pdf

http://www.gotquestions.org/Slovencina/Krestansky-post.html

http://christ-net.sk/o_krestanskom_poste

http://sk.wikipedia.org/wiki/Apo%C5%A1tolsk%C3%A1_kon%C5%A1tit%C3%BAcia

http://sk.wikipedia.org/wiki/Modlitba

http://www.gotquestions.org/Slovencina/modlitba-Panova.html

http://sk.wikipedia.org/wiki/Ot%C4%8Den%C3%A1%C5%A1

http://www.dobreslovo.sk/data/2011/ponuka-na-citanie-a-stiahnutie/citaj-ponuka-na-citanie-a-stiahnutie-2/sviatosti/sviatost-oltarna/8-sviatost-oltarna/

http://www.gotquestions.org/Slovencina/Vecera-Panova.html

http://wol.jw.org/sk/wol/pc/r38/lp-v/1200277000/1/0

http://www.gotquestions.org/Slovencina/potrat.html

http://stare.krestania.sk/potrat

http://www.granosalis.cz/modules.php?name=News&file=print&sid=4011

http://sk.wikipedia.org/wiki/Katechizmus

Cudzojazyčné:

Diskusné fóra- https://answers.yahoo.com/question/?qid=20090221191209AAA8bz0

http://www.seekgod.ca/forum/showthread.php?tid=403

Články- https://en.wikipedia.org/wiki/Didache

http://christian-apologetics-society.blogspot.com/2009/02/didache-text-contradicts-christian.html

Iné:

http://www.proglas7.sk/Didache.htm

http://teologia.iskra.sk/docs/stachovic/didslovak.htm

http://fatym.com/taf/knihy/patrol/p_didach.htm

http://mujweb.cz/gabriel.fiala/didache.htm

http://www.ccel.org/l/lake/fathers/didache.htm