Kritérium rozšírenia

Úvod Biblistika Nové Písmo 3 Kritérium rozšírenia

Druhé Kritérium hovorí, že daný spis musel byť miestami považovať za kánonický. V nasledujúcej časti sa pozrieme, ako ranní kresťanskí pisatelia sa stavali k jednotlivým ranokresťanským spisom. Dá sa na to pozerať dvoma spôsobmi: 1. Ku každému spisu sa nájdu všetky zmienky u ranokresťanských spisovateľov, ich citácie, komentáre, prípadne narážky. 2. Nájdu sa ranokresťanskí autori, ktorí sa zaoberali kanonizáciou spisov a robili zoznamy, ktoré sú inšpirované Svätým Duchom a ktoré nie. Použijem druhý spôsob, pretože spisy, ku ktorým sa nikdy nevyjadril nikto, kto sa zaoberal kanonizáciou spisov, nebol nikdy u kresťanov rozšírený, takže nemalo význam sa takými spismi už vtedy zaoberať a nie to dnes.

 

1. Najstaršie zmienky – citáty, z nejakých ranokresťanských kníh máme od Klementa Rímskeho.

Klement Rímsky (?–c.100) je považovaný za štvrtého rímskeho biskupa. Niektorý ho považujú za priameho následníka apoštola Petra. Klement určite pozná už Pavlove listy, evanjeliá, a aj nejaké katolícke listy. Bruce Metzger vo svojej knihe: The Canon of the New Testament: Its Origins, Development, and Significance, z roku 1987 o ňom napísal na strane 43: „Klement... občas odkazuje na určité Ježišove slová; hoci sú autoritatívne pre neho, neskúma, ako je ich autenticita zaistená. V dvoch z troch prípadov, kedy hovorí o zapamätaných 'slovách' Krista alebo Pána Ježiša, zdá sa, že má písomný záznam v mysli, ale on ich nenazýva 'evanjeliom'. Pozná niekoľko Pavlových listov a považuje ich za cenné pre ich obsah; to isté možno povedať o liste Hebrejom, s ktorým je veľmi dobre oboznámený. Hoci tieto spisy zrejme majú pre Klementa značný význam, nikdy sa na ne neodkazuje ako na autoritatívne 'Písmo'.“

Klement Rímsky píše vo svojom prvom liste Korinťanom:

1 Klem 47:1-3 Čítajte list blaženého apoštola Pavla. Čo vám napísal hneď na začiatku svojho evanjelia? Naozaj z vnuknutia Ducha Svätého napísal vám list o sebe, Kéfasovi a Apollovi. Už vtedy ste mali sklon k roztržkám.

Takže je zrejmé, že považoval Pavlove listy za inšpirované Svätým Duchom.

 

2. Ignác Antiochijský (c.35–107) biskup v Antiochii, apoštolský otcom, mučeník a priamy nasledovník apoštola Petra a Jána. Eusébios o ňom píše, že spravoval antiochijskú cirkev ako tretí v poradí (Peter bol prvý).  Ignác citoval z evanjelií, skutkoch apoštolských aj z Pavlových listoch, no nepomenúva ich, ani sa nijako nevyjadruje k ich kanonizácii. Ignác cestou do Ríma napísal sedem listov: cirkvám v Efeze, Magnézii, Trallii, Ríme, Filadelfii a Smyrne a biskupovi Polykarpovi zo Smyrny. Problémom je, že existuje dlhá, krátka a sýrska verzia týchto listov. Ignácove meno nesie ďalších osem listov, ale textová kritika ukázala, že ide o podvrh. Niektorí sa domnievajú, že všetky listy sú podvrh.  Ignác zrejme narážka na tzv. Petrovo evanjelium:

Ignáciov list Smyrnenským 3:2 Keď prišiel k Petrovej družine, povedal im: „Zoberte, dotknite sa mňa a viďte, že nie som neviditeľný duch.“ Dotkli sa ho a uverili. Jeho telo a jeho duch ich usvedčili. Preto aj smrťou pohŕdali a zvíťazili nad smrťou.

 

3. V druhom Petrovom liste, ktorý vznikol až po roku 100 niekedy v priebehu prvej polovice druhého storočia sa píše:

Ekumenický preklad: 2 Pt 3:15-16 A zhovievavosť nášho Pána pokladajte za spásu, ako vám napísal aj náš milovaný brat Pavol podľa múdrosti, ktorá mu bola daná. Tak hovorí o týchto veciach aj vo všetkých svojich listoch. V nich sú isté veci ťažko pochopiteľné, takže ich, ako aj ostatné Písma, neučení a neutvrdení ľudia prekrúcajú na vlastnú záhubu.

Katolícky preklad: 2 Pt 3:15-16 A zhovievavosť nášho Pána pokladajte za spásu, ako vám napísal aj náš milovaný brat Pavol podľa múdrosti, ktorá mu bola daná, tak ako vo všetkých listoch, keď v nich o tomto hovorí. Niektoré miesta v nich sú ťažko zrozumiteľné a neučení a neutvrdení ľudia ich prekrúcajú, ako aj ostatné Písma, na svoju vlastnú záhubu.

Preklad Jeruzalemská biblia: 2 Pt 3:15-16 Pokladajte zhovievavosť, ktorú vám Pán prejavuje, za spásu, ako vám napísal aj náš milovaný brat Pavol, podľa múdrosti, ktorá mu bola daná. Hovorí o tom vo všetkých svojich listoch, keď hovorí o týchto otázkach. Niektoré miesta v nich sú ťažko zrozumiteľné, ktoré ľudia neučení a nezrelí prekrúcajú – ako aj iné Písma – na svoju vlastnú záhubu.

Evanjelický preklad: 2 Pt 3:15-16 Zhovievavosť nášho Pána pokladajte za spasenie, ako vám písal aj náš milovaný brat Pavel podľa múdrosti jemu danej. O tomto hovoril vo všetkých svojich listoch, v ktorých niektorým veciam ťažko rozumieť. A neučení a neutvrdení ľudia ich, práve tak ako ostatné Písma, aj prekrúcajú na vlastnú skazu.

Preklad Jozefa Roháčka: 2 Pt 3:15-16 A zhovievavosť nášho Pána považujte za spasenie, ako vám aj náš milovaný brat Pavel písal podľa jemu danej múdrosti, jako aj vo všetkých listoch, keď v nich hovorí o tomto, v ktorých sú niektoré ťažko pochopiteľné veci, ktoré neučení a neupevnení prekrúcajú ako aj ostatné písma na svoje vlastné zatratenie.

Preklad Miloša Pavlíka: 2 Pt 3:15-16 a zhovievavosť nášho Pána považujte za záchranu, podľa toho, ako vám napísal aj náš milovaný brat Pavel podľa múdrosti, ktorá mu bola  jemu daná, ako aj vo všetkých [svojich] listoch, hovoriac v nich o týchto veciach; medzi nimi sú podaktoré ťažko pochopiteľné a nevedomí a neupevnení ich, ako aj ostatné Písma, na svoju vlastnú záhubu  prekrúcajú.

Preklad Štefana Porúbčana: 2 Pt 3:15-16 a považujte zhovievavosť nášho Pána za spásu! Ako vám to napísal, podľa (Bohom) mu danej múdrosti, náš drahý brat Pavol, ktorý vo všetkých svojich listoch hovorí o týchto veciach. Sú však v nich aj niektoré ťažko zrozumiteľné (miesta) a neučení a nestáli ich prekrúcajú, ako aj ostatné Písma, na svoju vlastnú záhubu.

Preklad Bohuslava Košu: 2 Pt 3:15-16 Zhovievavosť nášho Pána pokladajte za spasenie, ako vám písal aj náš milovaný brat Pavel podľa múdrosti jemu danej, ako aj vo všetkých svojich listoch o tom hovorí. Sú však v nich niektoré veci, ktoré ťažko porozumieť. A neučení a nestáli ľudia ich prekrúcajú, ako aj ostatné Písma, na svoju vlastnú záhubu.

Preklad Biblia LOGOS: 2 Pt 3:15-16

Preklad Nového sveta: 2 Pt 3:15-16 A považujte trpezlivosť nášho Pána za záchranu, podobne ako vám písal aj náš milovaný brat Pavol podľa múdrosti, ktorá mu bola daná, keď hovoril o týchto veciach, ako to robí tiež vo všetkých [svojich] listoch. Sú v nich však niektoré ťažko zrozumiteľné veci, ktoré neučení a nestáli prekrúcajú, ako to takisto na svoje vlastné zničenie [robia] s ostatným Písmom.

Preklad Nádej pre každého: 2 Pt 3:15-16 Uvedomte si, že Pán vám vo svojej trpezlivosti poskytuje čas na spásu. O tom vám písal už náš drahý brat Pavol s múdrosťou, ktorú mu dal Boh. Tak o tom píše vo všetkých svojich listoch. Pravda, sú tam niektoré veci, ktoré je ťažšie pochopiť, a tých sa pridŕžajú nerozumní a nevyrovnaní ľudia a prekrucujú ich. Ale oni tak robia aj s inými časťami Písma, a tým na seba privolávajú skazu.

Čiže pisateľ tohto listu vedel o existencii Pavlových listov a pokladal ich za inšpirované Svätým Duchom.

 

4. Polykarpos zo Smyrny (c.69–155/6) biskup v Smyrne, apoštolský otec, mučeník a bol zrejme učeníkom apoštola Jána. Vo svojom lise Filipanom, pochádzajúceho z obdobia si 107-117nl. (iní ho datujú do obdobia 110-140) cituje z týchto kníh: EvMt, EvMk, EvLk, Sk, 1Kor, 2Kor, Gal, Ef, Flp,  1Sol, 2Sol, 1 Tim, 2 Tim, Hebr, 1 Pt, 1 Jn a 3 Jn.

 

5. Markión zo Sinopé (c.85–c160) teológ a okolo roku 144nl. odmietal Starý Zákon pre jeho "židovskú predstavu Boha", t.j. "pomstiteľa" a taktiež tie kresťanské spisy, ktoré označoval za ovplyvnené židovským náboženstvom. Zostavil si svoj kánon posvätných kníh, pozostávajúci z upraveného Lukášovho evanjelia bez 1. a 2. kapitoly a 10 Pavlových listov (bez pastorálnych listov, takže len: Rim, 1Kor, 2Kor, Gal, Ef, Kol, Flp, 1Sol 2Sol a Flm). Nazval ich "euangelion" a "apostolos". List Efezanom nazýval List Laodicejským. No kresťanský zbor v Ríme Markiónovo antijudaistické poňatie neprijala a v roku 144nl. ho vylúčil zo svojho spoločenstva. Jeho novozákonný kánon však prijalo viacero maloázijských zborov, ktoré sám založil. Tie mu zostali verné aj po tomto jeho vylúčení. Irenej o jeho evanjeliu napísal: „Okrem toho, on [Markión] znetvoril evanjelium podľa Lukáša, tak že z neho odstránil všetko, čo sa týka generácie Pána, a odobral veľkú časť Pánovho učeniam, v ktorej je zaznamenané ako sa Pán srdečne hlási k Tvorcovi vesmíru, jeho Otcovi.(Proti herézam, kniha 1, kapitola 27; stručnejšia verzia tiež v knihe 3, kapitole 11)

„Existuje veľa konkrétností, ktoré nájdeme len v evanjeliu Lukáša, ktoré použil aj Markión aj Valentinus. (Proti herézam, kniha 3, kapitola 13)

 

6. Valentinos Egyptský (c.100-160/1) najvýznamnejší predstaviteľ tzv. kresťanského gnosticizmu. Zo spisov jeho troch učeníkov: Heraleona, Ptolemaiosa a Marcusa vieme určiť niektoré knihy, ktoré používali títo gnostici. Heracleon napísal komentár k Jánovmu evanjeliu a tiež cituje alebo naráža na Matúšovo evanjelium, listy: Rim, 1Kor a Gal. Ptolemaios citoval z Matúšovho a Jánovho evanjelia a listov: Rim, 1Kor a Ef. Vo fragmenty od Marcusa sú narážky na MtEv, MkEv, LkEv, niektoré Pavlove listy a ZjvJn. Predpokladá sa, že Valentinos napísal tieto diela: Evanjelium Pravdy, Filipovo evanjelium a Slovo o zmŕtvychvstaní. Irenej spomína, že napísali jeho prívrženci Evanjelium Pravdy (Proti Herézam 3:11:9) a Origenes zase hovorí, že Heracleon cituje Kázanie Petra (Komentár k Jánovi 13:17)

 

7. Justín Mučeník (c.100-165) filozof a teológ, ktorý napísal svoje spisy v rokoch 145-163nl. Spomína vo svojich spisoch všetky 4 evanjeliá a aj Zjavenie Jána. O Zjavený Jána píše: „K tomu ide, že muž našinec, menom Ján, jeden z apoštolov Kristových, v zjavení, ktorého sa mu dostalo, predpovedal, že tisícročie tráviť budú tí, ktorí Kristovi nášmu uverili, a že napotom všeobecne a slovom večne spolu všetkých nastane vzkriesenie a súd.“ (Dialóg s Tryfónom 81)

Okrem toho pozná, ale necituje ich, len používa aj: Rim, 1Kor, Gal, Ef, Flp, Kol, 2Sol, 1Tim, Tít. Na Didaché naráža v diele Apologia 1:16.

 

8. Muratoriho Fragment (c.170) bol po Markiónovom kánone prvá zbierka kánonických kníh uznávaná v ortodoxnom kresťanstve. Muratoriho Fragment bol napísaný asi okolo roku 170nl. Píše sa v ňom na stranách 305 až 307 toto (preklad Róbert Horka): „… pri ktorých bol prítomný a takto ich zaznačil. Tretia kniha evanjelia je podľa Lukáša. Tento Lukáš, lekár, po nanebovstúpení Krista, keď ho Pavol ako vzdelaného právnika, vzal so sebou, podľa všeobecného presvedčenia napísal evanjelium z vlastného popudu. Hoci on sám Pána nikdy telesne nevidel a preto tak, ako to mohol pozisťovať, začal rozprávať od narodenia Jána Krstiteľa. Autorom štvrtého z evanjelií je Ján, patriaci k učeníkom. Keď ho spoluučeníci a jeho biskupi povzbudzovali, povedal: „Postite sa spolu so mnou oddnes tri dni a čo bude komu zjavené, to si navzájom vyrozprávame.“ Tej istej noci bolo Andrejovi, jednému z apoštolov, zjavené, aby Ján potom, ako sa všetci rozpomenú, pospisoval všetko pod svojím menom. A preto je možné, že jednotlivé knihy evanjelií podávajú rozličné ustanovenia. Viere veriacich však nič neprekáža: veď všetko v každom evanjeliu bolo ohlásené jedným a ustanovujúcim Duchom: o narodení, umučení a zmŕtvychvstaní, o rozhovoroch s učeníkmi a aj o jeho dvojitom príchode: o prvom v poníženosti, ktorý už bol a zostal nepovšimnutý a o druhom s kráľovskou mocou, ktorý bude a bude taký majestátny. Čo je teda zvláštne na tom, že Ján vo svojich listoch tak verne podáva podrobnosti, keď sám o sebe hovorí: „Napísali sme vám, čo sme svojimi očami videli a ušami vypočuli a čoho sa naše ruky dotýkali“  (1 Jn 1:1). Takto sa teda priznáva, že nebol iba očitým svedkom, ale aj poslucháčom a zapisovateľom všetkých Pánových zázrakov, ako po sebe nasledovali. Skutky všetkých apoštolov boli totiž spísané v jednej knihe. Lukáš ich Teofilovi najlepšie opísal, lebo v jeho prítomnosti sa jednotlivo odohrávali, ako to aj jednoznačne tvrdí, odsunúc nabok Petrovo umučenie, aj Pavlov odchod z Mesta Ríma do Španielska. Totiž užitočné listy toho Pavla tým, čo chcú rozumieť, samé objasnia, z akého miesta a z akého dôvodu boli poslané. Na prvom mieste medzi všetkými je list Korinťanom, odsudzuje blud rozkolníctva a hneď nato obriezku u Galaťanov. Rimanom však vykladá plán Písma a že aj ich počiatkom je jedine Kristus. Je však potrebné, aby sme rozprávali o každom z nich jednotlivo. Pokiaľ aj sám blažený apoštol Pavol nasledoval svojho Predchodcu Jánovým spôsobom, menovite napísal práve siedmim cirkevným obciam, v tomto poradí: prvej Korinťanom, druhej Efezanom, tretej Filipanom, štvrtej Kolosanom, piatej Galaťanom, šiestej Solúnčanom a Rimanom ako siedmej. Zaiste, Korinťanom a Solúnčanom to bolo, priam na pokarhanie, zopakované. To dokazuje, že iba jedna Cirkev bola rozšírená po celom svete. Totiž aj Ján v Apokalypse písal priam tak siedmim cirkevným obciam, predsa to však hovorí všetkým. Popravde aj jeden list Filemonovi, jeden Títovi a dva Timotejovi, napísané vďaka jeho náklonnosti a láske, sú v úcte v Katolíckej Cirkvi a v súhrne cirkevnej náuky sú posvätné. Objavil sa aj list Laodicejčanom a ešte iný — Alexandrijčanom —, pod Pavlovým menom. Tie sú podvrhnuté od Marcionovho bludu a ešte mnohé ďalšie, ktoré nemožno prijímať v Katolíckej Cirkvi. Nie je totiž prípustné miešať žlč s medom. Skutočne za katolícke sa považujú aj Júdov list a dva od vyššie spomínaného Jána. Aj Múdrosť, napísaná ku cti Šalamúna (jeho/jej) priateľmi. Apokalypsy prijímame jedine Jánovu a Petrovu, ale niektorí spomedzi nás nechcú, aby bola táto čítaná v cirkevnom zhromaždení. Pastiera naozaj napísal Hermas celkom nedávno, v súčasnej dobe, v meste Ríme, keď sedel na katedre rímskej cirkvi ako biskup jeho brat Pius. Preto je potrebné, aby sa čítal a aby sa v cirkevnom zhromaždení podával, ale nie ako súčasť úplnej zbierky prorokov, ani medzi apoštolskými spismi, ale možno tak urobiť v záverečných chvíľach zhromaždenia. Ale od Arsinoa, alebo Valentína či Miltiada neprijímame celkom nič. Oni totiž napísali pre Marciona „novú knihu žalmov“, spoločne s Bazilidom. Zakladateľ ázijských katafrýgijcov…“

Zhrnuto obsahuje Muratoriho Fragment takýto kánon:

1. Štyri evanjeliá: Mt, Mk, Lk, Jn;

2. Skutky apoštolské pripisované Lukášovi;

3. Trinásť Pavlových lisov (určených siedmym obciam: Korintu, Efezu, Filipanom, Kolosanom, Galaťanom, Solúnčanom a Rímu, ale nachádza sa tam zmienka, že "pravým adresátom" je po celej zemi rozptýlená cirkev. Ďalej spomína listy: Flm, Tit, 1Tim, 2Tim);

4. Tri katolícke listy: Júd, 1Jn, 2Jn;

5. Dve Zjavenia: jedno pripisované Jánovi a „Petrovo, ktoré niektorí nedovoľujú čítať v cirkevnom zhromaždení“.

6. Ďalej spomína List Laodicejským, nejaký list Alexandrijským, oba napísané v Pavlovom mene, ale oba považuje za kacírske.

7. Spomína tiež Hermov Pastier, ale nepovažuje ho za kánonický, skôr za užitočný na čítanie.

8. Chýbajú listy: Hebr, Jak, 1Pt, 2Pt, 3Jn.

List Laodicejským je novozákonný apokryf. Ide o krátky list, ktorý je údajne adresovaný apoštolom Pavlom kresťanom v Laodicey, v skutočnosti je to ale falzum zložené z kúskov kanonických listov, predovšetkým Listu Filipanom. Podnet k vzniku tohto apokryf dal List Kolosanom:

Tu ale sa vraví, že ho používa Markión. Ten skutočne používal list s názvom Laodicejksým, ale v skutočnosti sa jednalo o list Efezským.

 

9. Irenej z Lyonu (c.140-c.202) jr najvýznamnejším kresťanským teológom 2. storočia a mučeníkom. Bol biskupom v galskom Lugdune, dnešnom Lyone. Vo svojich prácach cituje a považuje za Písmo skoro celý dnešný Nový Zákon s výnimkou Flm, 2Pt, 3Jn a Júd, ktoré nijako nespomína. Okrem toho ale používa aj dva spisy, ktoré v kánone nemáme a to Hermov Pastier a Prvý list Klementov (Proti herézam 3:3:3). Za kacírske považuje Evanjelium Pravdy, pretože bolo napísané v jeho dobe stúpencami Valentína (Proti herézam 3:11:9) a Judášovo evanjelium.

O spise Hermov Pastier napísal: „Veru, teda Písmo deklaruje, ktoré hovorí: Predovšetkým ver, že je jeden Boh, ktorý všetko stvoril, usporiadal a urobil z ničoho, mali by všetky veci prichádzať do existencie v ňom, On však je sám nikým neobsiahnutý [Hermov pastier 2. kniha, 1. Prikázanie].“

(Proti herézam 4:20:2)

O Judášovom evanjeliu sa vyjadril: „Tvrdia, že zradca Judáš celkom poznal tieto veci a on sám, keďže poznal pravdu ako nikto iný, vyplnil tajomstvo zrady. Skrze neho všetky veci na zemi a na nebi boli vyvolali takto zmätok. Vytvorili fitkívnu históriu tohto druhu, ktorú formulovali do Judášovho evanjelia.“ (Proti herézam 1:31:1)

 

10. Klement Alexandrijský (150 – 215) je jeden z najvýznamnejších po grécky píšucich kresťanských učiteľov staroveku. Cituje zo všetkých kníh Nového Zákona okrem: Flm, Jak, 2Pt, 2Jn a 3Jn. Ale zas na druhej strane cituje aj mnohé nekánonické spisy. A to konkrétne: Evanjelium Egypťanov, Evanjelium Hebrejov, Matejova tradícia, Kázanie Petra, Prvý list Klementov, Barnabášov list, Didaché, Hermov Pastier a Zjavenie Petrovo.

Na Evanjeliu Egypťanom má 5 citácii: „Tí, ktorí sa s pomocou povestnej „zdržanlivosti“ stavajú na odpor božiemu stvoreniu, sa mimo iné odvolávajú na slova adresovaná Salomé, o ktorých sme sa zmienili vyššie. Pokiaľ viem, sú zachované v Evanjeliu podľa Egypťanov. Hovoria totiž, že sám Spasiteľ hovoril: „Prišiel som, aby som zrušil skutky ženstva,“ pričom „ženstvom“ je mienené žiadostivosť a tými „skutkami“ vznik a zánik.“ (Stromata 3:63:1-2)

Na otázku Salomé, kedy budú známe veci, na ktoré sa pýta, Pán odpovedal: „Až pošliapete šaty hanby a z dvoch bude jedno a mužské so ženským nebude mužské ani ženské.“ Predovšetkým je treba povedať, že tento výrok nie je dochovaný v štyroch evanjeliách, ktoré sú súčasťou našej tradície, ale v Evanjeliu podľa Egypťanov. (Stromata 3:92:2-93:1)

O Evanjeliu Hebrejom píše: Ako je napísané v evanjeliu podľa Hebrejov: Ten, koho poňal úžas, sa stane kráľom, a kto sa stal kráľom, dôjde odpočinutie.“ (Stromata 2:45:5)

K Matejovej trdícii má 3 citáty a ku Kázaniu Petrovmu má až 12 citácií. Podľa Metzgera (strana 134) uznával Prvý list Klementov, Barnabášov list, Hermov Pastier a Zjavenie Petrovo. Avšak on neváha kritizovať výklad daný autorom epištoly Barnabáša (Paed. II. X. 3, a Strom. II. Xv. 67). Podľa Granta uznával aj Didaché: „...on [Klement] zaznamenáva Didaché iba v Stromata 1:100:4 a tam neuvádza názov diela.“ (strana 167), ale citát z Písma, ktorý je zhodný s tým z Didaché nájdeme aj v diele Stromata 1:20 = Did 3:5.

Eusébios sa zmieňuje o Klementovom nedochovanom diele Hypotypóseis: Vo svojich Hypotyposeis-poučeniach udáva Klement stručne povedané zoznam kníh celého Svätého Písma oboch Zákonov bez tých kníh, ktoré nie sú všeobecne uznávané myslím tým Júdov list, zostávajúce katolícke listy, list Barnabášov a takzvané Zjavenie Petrovo.“ (Cirkevné dejiny 6:14:1)

Klément Alexandrijský cituje zo Zjavenia Petrovho ako autoritu (písmo), ale neradí ho medzi spisy všeobecne uznávané – Exegetické zlomky 41,48-49.

Klement Alexandrijský vo svojom komentári k 1 Jn 1:1 zmieňuje tradíciu, ktorá s Janovým menom údajne spojovala doketizmus, ide však o tvrdenie formulačne príliš vzdialené dochovanému textu Skutkov Jánových, aby sa to dalo považovať za citáciu: „Keď sa Ján dotkol vonkajšieho tela Pána, ruka sa do neho ponorila a vôbec nenarazila na odpor.“ (Klement III, Fragmente - Skutky Jánove 93)

 

11. Tertullianus (c.155–c.222) rímsky právnik, cirkevný otec a spisovateľ. Cituje všetky knihy Nového Zákona okrem: Jak, 2 Pt, 2 Jn a 3 Jn. List Hebrejom zo štylistických dôvodov pripisuje Barnabášovi. Za kánonický považoval tiež Hermov Pastier (De Oratione 16), ale časom zmenil názor (De pudicitia 10). Za kacírske považuje tiež Skutky Pavlove.

Tertullianus sa zmieňuje o presbyterovi v Malej Ázii, ktorí Skutky „z lásky k Pavlovi“ spísal a zaštítil jeho menom a po svojom priznaní k autorstvu bol zbavený svojho úradu. Zároveň od Tertulliana zisťujeme, že Skutky Pavlove boli používane k podpore účasti žien na kazateľskej činnosti a vysluhovaní sviatostí. Sám je z tohto dôvodu neschvaľuje, aj keď ich nepovažuje za heretické. Text jeho svedectva je porušený, v blízkosti slov Acta Pauli sa nachádzajú slová exemplum Theclae, čo môže byť neskorší dodatok. Nevieme teda povedať, či mal Tertullianus na mysli celé Skutky Pavlove, alebo len časť zvanú Skutky Pavla a Thekly. Pravdepodobnejšia je ale prvá možnosť.

„Pokiaľ ide o tie (ženy), ktorým falošne napísaným Skutkom Pavla, hájil právo žien učiť a krstiť, dajte im vedieť, že presbyter v Ázii, ktorý vytvoril tento dokument, ako by mohol pridať niečo zo svojej vlastnej prestíži k Pavlovi, bol odvolaný zo svojho úradu potom, čo bol odsúdený a priznal, že to urobil z lásky k Pavlovi.“ (De Baptismo 17)

 

12. Hippolytos Rímsky (c.170-235/6) grécky kresťanský teológ, cirkevný spisovateľ, presbyter v Ríme, neskôr protipápež (v rokoch 217 – 235) a bol žiakom Ireneja z Lyonu. Vo svojich spisoch cituje, alebo naráža na 22 kníh nášho Nového Zákona, nespomína len Flm, Jak, 2Jn, 3Jn a Júd. List Hebrejom používa bez toho, aby sa zmieňoval o jeho mene a nepovažuje ho za kánonický . Spolu s Dionysom Barsabalim (+1171) sa domnieva, že pochádza od Klementa Rímskeho. Z nekánonických spisov používa Skutky Pavlove. Údajne poznal aj Zjavenie Petrovo, Hermov Pastier a Barnabášov list, ale nehrajú uňho žiadnu významnú rolu. Za kacírske považuje Evanjelium Egypťanom a Tomášovo evanjeliu (Refutation of All Heresies 5:2). Hippolytus používa Skutky Pavlove a odvoláva sa na ne vo svojom komentári ku knihe Daniel, ktorý napísanom okolo roku 204: „Ak veríme tomu, že lev, ktorý bol poštvaný proti Pavlovi, odsúdenému k zápasu so šelmami, sa mu položil k nohám a olizoval ich, prečo by sme nemohli veriť tomu, čo sa prihodilo Danielovi?“ (Komentár k Danielovi 3:29)

 

13. Origenes (185 – 254) cirkevný učiteľ a teológ, bol najznámejším a najvýznamnejším predstaviteľom alexandrijskej školy. Rozdelil kresťanské spisy na tri kategórie:

1. Homologoumena – teda spisy, ktoré sú uznávané cirkvami rovnako na západe aj na východe. Sú to: 4 evanjeliá, 13 Pavlových listov, Sk, 1Pt, 1Jn, ZjvJn.
2. Amfiballomena – spisy, na ktoré nie je jednotný názor. Sú to: Hebr, Jak, 2Pt, 2Jn, 3Jn, Júd. Ale tiež aj mnoho apokryfov zaraďuje do tejto skupiny. Hoci ich sám Origenes považuje za "Písmo", neoznačuje ich ako "kánonické". Sú to: Petrovo evanjelium, Evanjelium Hebrejom, Skutky Pavlove, Prvý list Klementov, Barnabášov list, Didaché a Hermov Pastier. O 2Pt sa zmieňuje ako o pochybnom a tvrdí, že všeobecne sa pripisuje Petrovi len jeden list (1Pt).
3. "Nepravé" spisy (ktoré označuje ako heretické) – Tomášovo evanjelium, Evanjelium Dvanástich apoštolov, Basilidesovo evanjelium, Evanjelium Egypťanom, Matejovo evanjelium a Kázanie Petra.

K evanjeliám sa vyjadril takto: „Cirkev má štyri evanjeliá, kacírstvo veľmi veľa, z ktorých je jedno s názvom "Evanjelium podľa Egypťanov", a ďalšie "Evanjelium podľa dvanástich apoštolov". Basilides má tiež predpokladám, že napísal evanjelium, a nazval ho svojím vlastním menom. ... Viem, že určité evanjelium, ktoré sa nazýva "Evanjelium podľa Tomáša" a "Evanjelium podľa Mateja", a mnoho ďalších sme čítali, ... Avšak medzi všetkými týmito sme schválili iba to, čo cirkev uznala, čo je to, že by mali byť prijaté len štyri evanjeliá.“ (Homília na Lukáša 1:1)

O evanjeliu Hebrejom píše:  Je písané v istom evanjeliu, ktoré sa nazýva podľa Hebrejov´(ak je však niekto rozhodnutý ho prijať, potom nie ako autoritu, ale pre objasnenie danej otázky): (Evanjelium) hovorí, že druhý z bohatých mužov povedal: „Majster, čo dobrého musím robiť, aby som žil?“ Povedal mu: „Človeče, rob Zákon a Prorokov.“ On mu odpovedal: „To som robil.“ Povedal mu: „Poď, predaj všetko, čo máš, a rozdaj chudobným a príď a nasleduj ma.“ Boháč sa však začal škrabať na hlave a nepáčilo sa mu to. A Pán mu povedal: „Ako môžeš hovoriť: ,Robil som Zákon a Prorokov'? V Zákone je predsa napísané: ,Miluj svojho blížneho ako seba samého,' a hľa, mnoho tvojich bratov, Abrahámových synov, je zakvackaných výkaly, umierajú hladom, a v tvojom dome je plno dobrých vecí a vôbec nič sa z neho k nim nedostane.“ A obrátil sa a povedal svojmu učeníkovi Šimonovi, ktorý sedel u neho: „Šimon, syn Jonášov, ľahšie prejde ťava uchom ihly než boháč do nebeského kráľovstva.“ (Komentár k Matúšovi 15:14)

 „Ak prijíma niekto evanjelium podľa Hebrejov, v ktorom sám Spasiteľ hovorí: „Práve pred chvíľou ma moja matka, Duch Svätý, uchopil za jeden z mojich vlasov a odniesol ma na veľkú horu Tábor...“ (Komentár k Jánovi 2:12)

O liste Hebrejom, ktorý síce považoval za kánonický, ale až na sklonku života okolo roku 245nl. spochybňuje Pavlovo autorstvo (Homília 6:25:11-14).

K druhému listu Petrovmu píše: „A Peter, na ktorom je Kristova Cirkev postavená, ktorú brány pekelné nepremôžu, ma jeden list, prípadne aj druhý, ale to je sporné.“ (6.25.8)

Ku Kázaniu Petrovmu sa vyjadruje celkovo dva krát, raz spomína, že Heracleon cituje Kázanie Petra (Komentár k Jánovi 13:17).

„A ak je niekto z vás konfrontovaný s (úsekom) z tejto knihy, ktorá sa nazýva "Doktrína Petra", v ktorej Spasiteľ zdá sa, povedal učeníkom: "Nie som beztelným démon", potom musí byť odpoveď, na prvom mieste, že táto kniha nie je zahrnutá medzi knihami Cirkvi a ďalej je potrebné zdôrazniť, že toto písmo nepochádza ani od Petra, ani od akejkoľvek inej osoby inšpirovanej Duchom Božím.“ (De Princ. praef. 8)

Grant sa o Origenesovom vzťahu k Didaché, Hermovmu Pastierovi a Barnabášovmu listu (strana 171).

Origenes vo svojom Komentári k evanjeliu Matúša 10:17 sa odvoláva na Petrovo evanjelium, keď tvrdí, že Ježišovi bratia pochádzali z prvého Jozefovho manželstva: „Mysleli si teda, že on bol syn Jozefa a Márie. Ale niektorí hovoria, že to je založené na tradícii Evanjelia podľa Petra, ako je oprávnená, alebo "Kniha Jakubova ", že bratia Ježiša boli synovia Jozefa od bývalej manželky, ktorú si vzal pred Máriou.“ (Komentár k Matúšovi 10:17)

Origenes uvádza Skutky Pavlove dvakrát, raz v diele O základoch bytia a druhý raz v Komentári k Jánovmu evanjeliu: „... V takzvaných Skutkoch Pavla ja zapísaný výrok Pána: ,Nechám sa znova ukrižovať.´“

Gregor Barhebraeus (Nomokanon VII,9) cituje Origena, podľa ktorého Zjavenie Pavlovo patrilo k oficiálnym cirkevným textom. Origenes popisuje posmrtný osud duší slovami, ktoré sa natoľko podobajú Zjaveniu Pavlovmu (kam. 13mn), že sa zdá, že musel byť s touto látkou prinajmenšom oboznámený. (Or. hom. in Ps. XXXVI)

 

14. Eusébios Cézarejský (263–339) grécky biskup v meste Caesarea, teológ, spisovateľ, historik, často nazývaný otcom cirkevnej histórie a bol jeden z vedúcich otcov Nicejského koncilu. Rozdeľuje spisy na skupiny:

1. Akceptované ako kánonické: 4 evanjeliá, Sk, 14 Pavlových listov, 1Jn, 1Pt a kto chce, môže aj ZjvJn.

2. Ťažko povedať, ale pravdepodobne akceptované:  Jak, 2Pt, 2Jn, 3Jn a Júd.

3. Diskutované, ale pravdepodobne nekánonické: Skutky Pavlove, Hermov Pastier, Zjavenie Petra, Barnabášov list, Didaché, Evanjelium Hebrejom, a kto chce, môže aj Zjavenie Jána.

4. Odmietnuté ako heretické: Petrovo evanjelium, Tomášovo evanjelium, Matejovo evanjelium, Kázanie Petrovo, Skutky Petrove, Skutky Ondrejove, Skutky Jánove a skutky ostatných apoštolov.

Takto zaznamenal knihy Nového Zákona začiatkom 4. storočia: Petrov list zvaný prvý všetci uznávajú za pravý. Aj starší cirkevní učitelia ho ako pravý používali vo svojich vlastných spisoch. Čo sa týka takzvaného druhého listu zachovala sa nám tradícia, že nepatrí k novozákonným knihám. Napriek tomu sa však mnohým zdal užitočný a bol preto s ostatnými spismi usilovne čítaný. Avšak spisy, ktoré majú titul Skutky Petrove, Evanjelium Petrovo, Kázne a Zjavenia Petra, nie sú, ako vieme, vôbec počítané ku katolíckym spisom, keďže žiadny cirkevný spisovateľ ani z tých starších ani z našej doby ich ako svedectvo nepoužil. Počas svojich Dejín budem mať príležitosť sa zmieniť, až budem hovoriť o cirkevných predstavených, ktorí cirkevní spisovatelia tieto pochybné knihy čas od času používali, čo to bolo za knihy, ďalej čo povedali o kanonických spisoch všeobecne považovaných za pravé a tiež o tých pochybných. U Petrových spisov, ako som predtým uviedol, som zistil len jeden za pravý a u starých cirkevných predstavených všeobecne uznávaný. Od Pavla je určite 14 listov. Nutné však spravodlivo priznať, že niektorí boli proti listu Hebrejom. Odvolávali sa totiž na rímsku cirkev, ktorá neuznávala, že tento list napísal Pavol. Vo vhodnej dobe uvediem, čo naši predchodcovia povedali o tomto liste. Takzvané Skutky Pavlove (Praxeis Paule) som tiež nenašiel medzi všeobecne uznávanými spisy. Keďže ďalej apoštol Pavol medzi pozdravy, ktoré pripája na konci svojho listu Rimanom, vedľa iných sa zmieňuje aj o Hermovi, od ktorého má byť spis Pastier, nutné tú poznamenať, že tento spis Pastier niektorí neuznávajú. Preto nemohol byť počítaný medzi všeobecne ako pravé uznávané spisy. Iní, najmä tí, ktorí sú vyučovaní počiatkom nášho náboženstva, považujú ho za nenahraditeľný. Preto, ako vieme, je v cirkvách verejne používaný a ja som zistil, že aj niektorí z najstarších cirkevných spisovateľov ho používali. Toľko k poučeniu o božských knihách všeobecne uznávaných za pravé aj o tých neuznávaných. (Cirkevné dejiny 3:3)

Zo všetkých učeníkov Pána zanechali nám písomnú pamiatku len Matúš a Ján. Avšak aj títo boli vraj prinútení k písaniu. Matúš, ktorý z počiatku hlásal evanjelium Hebrejom, keď mal odísť k iným národom, napísal v materčine evanjelium po ňom nazvané. Snažil sa tým, od ktorých odišiel, nahradiť písmom, čo jeho odchodom stratili. Keď potom Marek a Lukáš napísali evanjeliá po nich nazvané, rozhodol sa nakoniec aj Ján, ktorý až doteraz učil ústne, napísať evanjelium z tohto dôvodu: Tri pred tým spomínaná evanjelia už všeobecne známe, boli prinesené Jánovi. Ján vraj ich schválil a dosvedčil pravdivosť. Len vraj poznamenal, že chýba písomné opísanie tých činov, ktoré Ježiš v prvej dobe svojej učiteľskej činnosti urobil. ... Vo vhodnej dobe pokúsim sa uviesť oznámenie starých spisovateľov, čo tí o tom povedali. Z ostatných Jánových spisov je ako pravý uznávaný teraz aj v skorších dobách bez námietok vedľa evanjelia aj jeho prvý list. O ostatných dvoch listoch je pochybnosť. O Zjavení až do dneška sa názory väčšinou rôznia. Aj túto otázku vysvetlím v príhodnom čase podľa svedectva starých.“ (Cirkevné dejiny 3:25)

 „Bude na mieste zopakovať práve uvedené spisy Nového Zákona. Na prvom mieste treba uviesť sväté štvorčíslie evanjelií. Potom sú to Skutky apoštolov. Po nich listy Pavlové, ku ktorým podľa poradia sa pripája takzvaný prvý list Jánov a list apoštola Petra. K nim možno pripojiť, ak chcete, Jánovo Zjavenie. O tomto Zjavení na vhodnom mieste uvediem, čo si o ňom starí myslia. Tieto spisy sú všeobecne uznávané za pravé. K tým však, o ktorých sa pochybuje, ale sú všade známe, patrí list Jakubov, Júdov, rovnako tak aj druhý list Petrov a takzvaný druhý a tretí list Jánov, či už ich napísal evanjelista, či iný toho istého mena. Medzi nepravé nutné počítať Skutky Pavlove (Acta Pauli), takzvaného Pastiera, Zjavenie Petrovo, okrem týchto list, ktorý nesie meno Barnabáša a takzvané Učenie apoštolov (Didaché). Ako bolo povedané, možno tu zaradiť aj Jánovo Zjavenie, ak chce niekto. Ako som poznamenal, niektorí ho zavrhujú, iní ho však počítajú medzi pravé spisy. Medzi tieto niektorí počítali Evanjelium podľa Hebrejov (Evanjelium secundum Hebreos), ktoré si obľúbili najmä tí z Hebrejov, ktorí prijali kresťanskú vieru. Tieto všetky by bolo možné počítať za pochybné. Tiež som považoval za potrebné uviesť ich zoznam. Takisto rozlíšil som podľa cirkevnej tradície všeobecne ako pravé a nesfalšované uznané spisy od tých, ktoré síce nepatria do kánonu, pretože sú o nich určité pochybnosti, väčšina cirkevných spisovateľov ich však uznáva. Takto možno ľahko rozoznať pravé od tých, ktoré pod menom apoštola priviedli na svet heretici. Tu patrí Evanjelium Petrovo, Tomášovo, Matejovo a ešte niektoré iné ako Skutky Ondrejove, Jánove a ostatných apoštolov. O týchto spisoch sa ani jeden pravoverný cirkevný učiteľ vo svojich prácach nezmienil. Tiež myšlienky a zásady sa tak vzďaľujú od pravej katolíckej viery, že je jasné, že to sú výmysly heretikov. Preto nie je možné ich počítať ani medzi pochybné spisy, ale nutné je úplne zavrhnúť ako rozumu odporujúce a bezbožné. Vráťme sa teraz zase k našim Dejinám.“ (Cirkevné dejiny 3:26)

O Klementovych listoch píše, že prvý je pravý a všeobecne uznávaný, ale druhý považuje za nepravý, ale vzhľadom na fakt, že sa o nich nezmieňuje v zozname kánonických, sporných, ani heretických spisoch, tak ho nikdy nebral ako list o ktorom by sa diskutovalo v zmysle zaradenia do kánonu, skôr len ako užitočný na čítanie: Od Klementa máme jeden všeobecne uznávaný ako pravý list obzvlášť obdivuhodného obsahu. Napísal ho v mene rímskej cirkvi korintskej cirkvi, pretože v Korinte vypukli straníckej spory. List je uznávaný vo väčšine cirkví a je ako predtým tak až doteraz verejne predčítaný. Že v onej dobe skutočne boli spory korintskej obci, to dosvedčuje vierohodný svedok Hegesippus.“ (Cirkevné deijy 3:16)

„Tak ku príkladu Ignác písal listy, ktoré sme uviedli. Aj Klement napísal menom rímskej kresťanskej obci list korintskej cirkvi, ktorý je všeobecne považovaný za pravý. Klement uvádza v ňom veľa myšlienok z listu Hebrejom, áno, doslovne si niektoré výrazy vypožičiava. Tým dáva celkom jasne najavo, že list Židom, nepochádza z neskoršej doby. Preto nie bezdôvodne sa malo za to, že je potrebné pripočítať ho k ostatným listom apoštola Pavla. Keďže Pavol písal Židom vo svojej materčine, považujú za prekladateľa listu niektorí evanjelistu Lukáša, iní tohto Klementa. Toto posledné by mohlo byť pravdepodobnejšie čiastočne preto, že spôsob a štýl v Klementovom liste je rovnaký ako v liste Hebrejom, čiastočne aj preto, že aj myšlienky v oboch listoch sa od seba nelíšia. Ďalej je dobré vedieť, že je ešte druhý Klementov list. Vieme však, že tento nie je uznaný tak za pravý ako prvý. Je nám tiež známe, že starí ho nikdy nepoužívali. Okrem toho v novšej dobe sa vynorilo na svetlo ešte rozvláčne a v hojnom počte spisy pod Klementovým menom, ku príkladu rozhovor medzi Petrom a Apionom. Starší sa o nich vôbec nezmieňujú. Je teda všeobecne uznávaný za pravý prvý Klementov list. Dostatočne sme toho povedali o spisoch Ignáciových a Polykarpových.“ (Cirkevné dejiny 3:29)

Eusébios v Cirkevných dejinách spomína Petrovo evanjelium ako bludné, keď sa odkazuje na list biskupa Serapióna z Antiochie (koniec 2. storočia): Ešte dnes existuje spis takzvané Petrovo evanjelium. (Serapión) vyvrátil falošné tvrdenia v ňom,  keďže niektorí členovia kresťanskej obce Rhossos vplyvom uvedenej knihy prijali bludné učenie. Považujem za účelné uviesť z tohto listu niekoľko slov, ktorými vykladá svoj názor na túto knihu. "Moji bratia", píše, "uznávame Petra a ostatných apoštolov tak dobre ako Krista. Čo však obsahuje falošného v ich mene, to odmietame, pretože dobre vieme, že nič takého od Krista neprevzali. Keď som bol totiž u vás, myslel som, že všetci majú pravú vieru. Preto hovorím, bez toho aby som vami mne predložený spis Petrovo evanjelium prečítal: Ak u vás pôsobí len rozladenie, nech je čítané. Keď som sa však dozvedel z toho, čo mi bolo povedané, že spis obsahuje istú herézu, poponáhľam si k vám znovu prísť. Preto, bratia, čakajte ma skoro. Viem, bratia, ako Marcianus hereticky zmýšľal a ako sám sebe si odporoval lebo nevedel, čo hovoril. Poznáte to z toho, čo som vám napísal. Toto evanjelium som si požičal od tých, ktorí ho používali, totiž od nástupcov zakladateľa danej herézy, ktorú nazývame doketizmus. Časť názorov Petrovho evanjelia totiž pochádza z ich školy.(Cirkevné dejiny 6:12)

 

15. Cyril Jeruzalemský (c.313-386) biskup v Jeruzaleme a významný teológ. Vo svojich Katechézach 4:36 z roku okolo 350 uznával všetky spisy dnešného Nového Zákona okrem Zjavenia Jána a súčasne hovorí o Tomášovom evanjeliu ako o kacírskom: „Potom Nového Zákona sú štyri Evanjeliá, ostatné falošné tituly sú škodlivé. Manichejci tiež napísali Evanjelium podľa Tomáša, ktoré potreté názvom "evanjelia" ničí duše tých, ktorí sú trochu prostoduchí. Prijímam aj Skutky dvanástich apoštolov; a okrem týchto sedem katolíckych listov Jakuba, Petra, Jána a Júdu, a ako pečatný prsteň na nich a najnovšie prácu učeníkov, štrnásť listov Pavla. Ale nech všetky ostatné idú stranou v druhoradú hodnotu. A čo knihy, ktoré nečítajú v cirkvách, nečítajte to ani vy, ako ste už počuli.“ (Catechetical Lectures  4:36)

Zúčastnil sa aj Koncilu v Laodicei (363nl.), ktorý uvádza rovnaký zoznam kánonických spisov.

 

16. Vatikánsky kódex (325-350) uvádza všetky spisy nášho súčasného Nového Zákona okrem: 1Tim, 2Tim, Tít, Flm a ZjvJn. Chýbajúce listy tam boli doplnené až v 15 storočí.

 

17. Sinajský kódex (330-360) uvádza všetky knihy súčasného Nového Zákona, len k nim ešte pridáva Hermov Pastier a Barnabášov list. Ďalším rozdielom je poradie kníh. List Hebrejom je umiestnení po 2. liste Solúnčanom a Skutky apoštolov sú medzi pastoračnými listami a katolíckymi listami.

 

18. Hilarius z Poitiers (c.315-367) latinský cirkevný otec, spisovateľ a biskup z Pictavia (dnes Poitiers) v Galii. Nikdy necitoval tieto spisy: Jak, 2Pt, 2Jn, 3Jn, Júd.

 

19. Koncil v Laodicei (363nl.) Na tomto v roku 363 boli prijaté všetky knihy súčasného Nového Zákona s výnimkou knihy Zjavenia Jána:

Kánon 60: ... A tieto sú knihy Nového Zákona: štyri evanjeliá, podľa Matúša, Marka, Lukáša a Jána; Skutky apoštolov, sedem katolíckych listov, menovite – jeden Jakubov, dva Petrove, tri Jánove, jeden Júdov, štrnásť listov Pavlových, jeden Rimanom, dva Korinťanom, jeden Galaťanom, jeden Efezanom, jeden Filipanom, jeden Kolosanom, dva Solúnčanom, jeden Hebrejom, dva Timotejovi, jeden Títovi a jeden Filemonovi.

(Pozn.: Pravovernosť tohto kánonu je spochybňovaná, pretože chýba v niektorých dochovaných rukopisov.)

 

20. Atanáz Alexandrijský (c.295-373) alexandrijský patriarcha. Vo svojom veľkonočnom liste z roku 367 spomína zoznam 27 kánonických kníh. Je to prvý krát, čo bol spomenutý kánon Nového Zákona tak, ako ho máme dnes.

„Opäť to nie je únavné hovoriť o [knihách] Nového Zákona. Sú to štyri evanjeliá podľa Matúša, Marka, Lukáša a Jána. Potom Skutky apoštolov a listy (tzv. katolícke) sedem, viď.: Jakuba jeden, Petra dva, Jána tri, po nich jeden Júdov. Navyše, tam je štrnásť listov pavla, napísaných v tomto poradí: Prvý Rimanom, potom dva Korintským, po nich Galanťanom, vedľa Efezanom, potom Filipským, potom Kolosanom, po nich dva Solúnčanom a že Hebrejom a ešte dva Timoteovi, jeden Títovi, a nakoniec Filemanovi. A okrem toho Zjavenie Jána.“ (List 39:5)

O Didaché a Hermovom Pastierovi píše ako o užitočnom na čítanie: „Ale pre väčšiu presnosť pridám aj také, že existujú aj iné knihy okrem nich nezahrnuté do kánonu, ale menované otcami, ktoré majú byť čítané tým, ktoré sa k nám pripoja nanovo, a ktorí si želajú pre výučbu v slove zbožnosť. Múdrosť Šalamúna a Múdrosť Sirachovca, a Ester, a Judita, a Tobiáš, a ten, ktorý sa volá Učenie apoštolov a Pastier. (List 39:7)

 

21. Optatus z Mileve (c.320-c.397) biskup Milevy v 4. storočí. Spomína všetky spisy dnešného Nového Zákona okrem listu Hebrejom. (Davidson, The Canon of the Bible, strana 193)

 

22. Epifánius Salaminský (c.310–403) biskup v Salamine. Niekedy medzi rokmi 374-377 spomína všetky spisy dnešného Nového Zákona, pri Pavlových listoch udáva len počet že ich je 14, a nespomína koľko listov je od Petra a Jána, takže nevieme povedať, či myslí len jeden od každého, alebo to dáva ako všeobecne, že listy od tých autorov. Zaujímavosťou je, že starozákonné spisy Kniha Múdrosti a Sírachovec sú udávané do Nového Zákona: „Keby ste boli splodený Duchom Svätým a poučení prorokmi a apoštolmi, musíte prejsť (záznam), od počiatku sveta až do doby Ester v dvadsiatich siedmich knihách Starého Zákona, ktoré sú označované ako dvadsať dva, a to aj v štyroch svätých evanjeliách, a v štrnástich listoch svätých apoštola Pavla, a v spisoch, ktoré vyšli pred nich, vrátane Skutkov apoštolov v ich dobe a katolíckom liste Jakuba, Petra, Jána a Júdu a v Zjavený Jána, a v knihách Múdrosti myslím tú Šalamúna a syna Siracha – stručne povedané, všetky inšpirované spisy...“ (Panarion 76:5)

Epifánius považuje hebrejské evanjelium kolujúce medzi Ebionitmi za nepravé a znetvorené:

V evanjeliu, ktoré nazývajú podľa Matúša, ktoré však nie je celkom úplné, ale je považované za nepravé a znetvorené, a ktoré nazývajú Hebrejské, nájdeme: Bol jeden človek menom Ježiš vo veku asi tridsať rokov, ktorý si nás vyvolil. Keď prišiel do Kafarnauma, vystúpil do domu Šimona, zvaného Peter, a otvoril svoje ústa a povedal: Keď som prechádzal po brehu Tiberiadského jazera, vyvolil som Jána a Jakuba, synov Zebedeových, a Šimona a Ondreja a Tedeáša a Šimona zélóta a Judáša Iškariotského a teba, Matúš, keď si sedel v colnici; zavolal som a nasledoval si ma. Chcem, aby z vás bolo dvanásť apoštolov na svedectvo Izraela.““ (haer. 30:13:2-3)

Skutky Ondrejove zaraďuje k spisom enkranitov (hear. 47:1:5), apotaktikov (hear. 61:1) a origenovcov (hear. 63:2). Skutky Jánove ako literárny prameň používa enkratiky (h.e. III,25,6). Skutky Tomášove si podľa neho obľúbili enkratiti a apostolikovia (haer. 47,1,5 a 61,1,5).

Tiež spomína, že Klementove listy sú čítané v cirkvách.

 

23. Didymus Slepý (c.313-398) kresťanský teológ 4. storočia. Vo svojich prácach má stovky citácii spisov Nového Zákona. Oproti dnešnému kánonu mu chýba iba Flm, 2Jn a 3Jn. Na druhú stranu ale cituje Hermov Pastier (5-krát), Barnabášov list (4-krát), Didaché (2-krát), 1. list Klementov (1-krát) a spomína tiež Evanjelium Hebrejom. Čo sa týka 2. a 3. listu Jánovho, určite ich poznal, no keďže neoznačuje 1. list Jánov ako prvý, tak z toho vyplýva, že ostatné považuje za nekánonické.

Vo svojich komentároch k Žalmov (184:9-10) spomína Evanjelium Hebrejom:

„Zdá sa, že Matúš sa v evanjelium podľa Lukáša nazýva Lévi. To však nie je ten tiež; Matej totiž, ktorý nahradil Judáša, a Lévi je jedna osoba pod dvojakým menom. Tak sa to javí v evanjelium podľa Hebrejov.

O 2. Petrovom liste hovorí, že voľakedy bol považovaný za podvrh a nebol v kánone, no aj napriek tomu bol verejne čítaný na zhromaždeniach. (Westcott, Canon, strana 444) A že dnes (v jeho dobe) už je nielen verejne čítaný, ale považovaný za pravý a v kánone.

 

24. Apoštolské kánony (380nl.) je zbierka cirkevných vyhlášok ranokresťanskej cirkvi pochádzajúcej z roku 380. Obsahuje všetky knihy dnešného Nového Zákona s výnimkou knihy Zjavenia Jána. Zvláštnosťou je, že obsahuje oba listy Klementove.

Kánon 85: Nech nasledujúce knihy sa počítajú úctyhodné a posvätné vám všetkým, obom kléru aj laikom. ... Naše vlastné knihy, teda tých, Nového Zákona, sú: štyri evanjeliá podľa Matúša, marka, Lukáša a Jána, štrnásť listov Pavla, dve listy Petra, tri Jána, jeden Jakuba a jeden Júdu. Dva listy Klementa a konštitúcie moje Klementove, adresované vám biskupom, vo ôsmych knihách, ktoré nemajú byť publikované, z dôvodu mystických vecí v nich. A Skutky apoštolov.

 

25. Gregor Naziánsky  (329-389) patrí medzi najvýznamnejších gréckych rano-kresťanských teológov 4. storočia a bol biskupom v Sasime. Na sklonku svojho života okolo roku 380 spomína vo svojich básňach (I. xii. 5 ff.)  zoznam kníh Nového Zákona, ktorý sa zhoduje s našim, len chýba kniha Zjavenia Jána. Avšak Gregor Naziánsky vedel o jeho existencii, lebo ho miestami v iných prácach počas života aj citoval. Takže ho zrejme nepovažoval za kánonický.

„Matúš vskutku napísal pre Židov nádherné dielo Krista,

A Marek pre Taliansko, Lukáš pre Grécko,

Ján, veľký kazateľ, pre všetkých, prichádzajúcich do nebies.

Potom Skutky múdrych apoštolov,

A štrnásť listov Pavla,

A sedem katolíckych [listov], z ktorých Jakubov je jeden,

dva Petra, tri Jána ešte.

A Júdov je siedmy, máte všetko.

Ak je niektorý veľa nich, ten nepatrí medzi pravé [knihy].“

Tento zoznam schválila aj Trullská synoda v roku 629. Pravoslávnymi je táto synoda považovaná za ekumenický koncil, ale vzhľadom na neprítomnosť západných biskupov ju za ekumenickú katolíci nepovažujú.

 

26. Koncil v Ríme (382nl.) spomína kánon Nového Zákona tak, ako ho máme aj dnes:

„Podobne zoznam Písma Nového a večného Zákona, ktorý svätá a katolícka Cirkev prijíma: evanjeliá, jedna kniha podľa Matúša, jedna kniha podľa Marka, jedna kniha podľa Lukáša, jedna kniha podľa Jána. Listy apoštola Pavla, štrnásť v číslach, jeden Rimanom, dva Korinťanom [prvý list Korinťanom a druhý list Korinťanom], jeden Efezanom, dva Tesalončanom [prvý list Tesalončanom a druhý list Tesalončanom], jeden Galanťanom, jeden Filipanom, jeden Kolosanom, dva Timoteovi [prvý list Timoteovi a druhý list Timoteovi], jeden Títovi, jeden Filemanovi, jeden Hebrehom. Rovnako tak, jednu knihu Apokalypsy Jána. A Skutky apoštolov, jedna kniha. Rovnako tak kánonické listy, sedem v číslach: apoštola Petra, dva listy [prvý list Petrov a druhý list Petrov], apoštola Jakuba, jeden list, apoštola Jána, jeden list, iného Jána, presbytera, dva listy [druhý list Jánov a tretí list Jánov], apoštola Júdu Zealota, jeden list.“

Rovnako prijal knihy Nového Zákona aj Koncil v Hippo (393nl.). A aj ďalšie dva koncily konané v Kartágu v rokoch 397 a 419.

Koncil v Kartágu (397nl.):

Kánon 24: „Okrem kánonických Písmen, nič nie je nutné čítať v Cirkvi pod názvom inšpirované Písmo. ... V Novom Zákone: evanjeliá – štyri knihy, Skutky apoštolov – jedna kniha, listy Pavla – trinásť, rovnaký Hebrejom – jeden list, Petra – dva, Jána, apoštola – tri, Jakuba – jeden, Júda – jeden, Zjavenie Jána.“

Koncil v Kartágu (419nl.):

Kánon 24: „Ale kánonické Písma sú nasledujúce: ... Nový Zákona: Evanjeliá – štyri knihy, Skutky apoštolov – jedna kniha, listy Pavla – štrnásť, listy Petra, apoštola – dve, listy Jána apoštola – tri, list Jakuba, apoštola – jeden, list Júdu Tadeáša – jeden, Zjavenie Jána  – jedna kniha.“

Jediný rozdiel je v tom, že na prvom koncile v Kartágu nebol list Hebrejom považovaný za Pavlov, zatiaľ čo na druhom koncile v Kartágu už áno.

 

27. Cheltenhamský kánon (365-390) vznikol v Afrike v druhej polovici 4. storočia. V kánone chýbajú spisy: Hebr, Jak a Júd. K spisom 2Pt, 2Jn, 3Jn sa autor stavia ako k pochybným.

 „Podobne zoznam Nového Zákona:

Štyri evanjeliá                   Matúš                  2700 riadky

Marek                  1700 riadky

Ján                        1800 riadky

Lukáš                   3300 riadky

Všetky riadky robia                                       10,000 riadky

Listy Pavla                                                         13 v číslach

Skutky apoštolov                                           3600 riadky

Apokalypsa                                                      1800 riadky

3 listy Jána                                                        350 riadky

[jeden len]

2 listy Petra                                                        300 riadky

[jeden len]”

 

28. Filastrius z Brescie (c.330-397) biskup Brescie. Hovorí, že kánonické spisy sú Evanjelia, Skutky apoštolov, 13. Pavlových listov a sedem ďalších listov a to dva Petrove, tri Jánove, jeden Jakubov a jeden Júdov. Tých čo odmietajú Jánovo evanjelium alebo jeho Zjavenie považuje za kacírov, aj keď sám Jánovo zjavenie do kánonu nedal. Polemizuje nad listom Hebrejom, ktorého autorstvo niektorí pripisujú Barnabášovi, alebo Klementovi Rímskemu, alebo Lukášovi. V krátkosti spomína aj list Laodicejským. V diele Liber De Haeresibus 88 prisudzuje vznik Skutkov Ondrejových, Skutkov Jánových a Skutkov Petrových manichejcom..

 

29. Hieronym (c.347-420) je autorom latinskej verzie Svätého Písma zvaného Vulgáta. Za kánonické považuje tie isté spisy, ktoré máme aj dnes v Novom Zákone. Hieronym výslovne cituje dôvod, prečo sa o kanonizácii Júdovho listu viedli spory. Jednoznačne za to mohol práve spomínaný citát z apokryfnej 1. knihy Henochovej: „Júda, brat Jakuba, nechal malý list, ktorý je jedným zo siedmich katolíckych listov. A pretože v ňom vložil úryvok z knihy Henochovej, ktorá je apokryfná, je odmietnutý mnohými.“(De Viris Illustribus 4)

Veľa krát spomína Evanjelium Hebrejov, ktoré sám preložil do gréčtiny a latinčiny, čo naznačuje, že ho používal ako užitočné na čítanie. Ešte dodáva, že Skutky Pavla a Thekly (To je časť širšieho celku nazývaného Skutky Pavlove), List Laodicejským, Barnabášov list, Hermov pastier, 1. list Klementov,  2. list Klementov sú falošné. O liste Laodicejským sa zmieňuje: „Niektorí čítajú jeden tiež Laodicejským, ale ten je každým odmietnutý.“ (De Viris Illustribus: kapitola 5)

O Barnabášovom liste píše: Barnabáš Cyrpián, tiež nazývaný Jozef Lévi, vysvätený apoštolom pohanom s Pavlom, napísal jeden list dôležitý pre povznesenie Cirkvi, ktorý sa počíta medzi apokryfné spisy. (De Viris Illustribus: kapitola 6)

Hienonym považuje „Skutky Pavla a Thekly aj celú historku o pokrstenom levovi“ za apokryfnú:

Preto Skutky Pavla a Thekly aj celú historku o levovi ním pokrstení, môžeme počítať medzi apokryfné spisy, ... (De Viris Illustribus: kapitola 7)

K Hermovmu Pastierovi sa vyjadruje ako o užitočnom na čítanie: „Hermas, ktorého apoštol Pavol zmieňuje písomne ... je pokladaný za autora knihy, ktorý sa nazýva Pastier a ktorý je tiež čítaný verejne v niektorých cirkvách Grécka. To je v skutočnosti užitočná kniha a mnoho zo starovekých spisovateľov citovalo z neho ako autoritu, ale medzi latinsky hovoriacich je takmer neznáma. (De Viris Illustribus: kapitola 10)

O listoch Klementových píše: Klement, o ktorom apoštol Pavol písal Filipanom hovorí S Klementom a ostatnými mojimi spolupracovníkmi, ktorých mená sú zapísané v knihe života, štvrtý biskup Ríma po Petrovi, ak vôbec druhý bol Linus a tretí Anacletus, hoci väčšina z latinsky hovoriacich si myslí, že Klement bol druhý po apoštolovi. On písal zo strany cirkvi Ríma, čo je zvlášť cenné, list cirkvi Korinťanom, ktorý je v niektorých miestach verejne čítaný, ... K dispozícii je tiež druhý list pod jeho menom, ktorý je odmietnutý predchádzajúcimi spisovateľmi, ...“ (De Viris Illustribus: kapitola 15)

O Petrových dielach píše: „Šimon Peter, syn Jána, z dediny Betsaida v provincii Galiley, brat Ondreja apoštola a sám hlavný z apoštolov, ... On napísal dva listy, ktoré za nazývajú katolícke, pričom druhý z nich, z dôvodu svojich rozdielov od prvého vo veľkom, mnohí zvažujú že nie je od neho. Potom Evanjelium podľa Marka, ktorý bol jeho žiak a tlmočník, je pripisované nemu. Na druhej strane kníh, z ktorých jedna sú jeho Skutky, ďalšia jeho Evanjelium, tretia jeho Kázanie, štvrtá jeho Zjavenie, a piata jeho "Rozsudok" sú zamietnuté ako apokryfné.“ (De viris illustribus: kapitola 1)

Niektoré (nie všetky) zmienky o Evanjeliu Hebrejov: V evanjeliu, ktoré užívajú Nazorejci a Ebioniti, ktoré sme nedávno preložili z hebrejčiny do gréčtiny a o ktorom mnohí hovoria, že je to autentické evanjelium Matúšovo, sa píše, že muž s uschnutou rukou bol murár, ktorý sa doprosoval pomoci týmito slovami: „Bol som murár a živil som sa rukami. Prosím ťa, Ježišu, vráť mi zdravie, aby som nemusel potupne vyžobrávať obživu.““ (Komentár k Matúšovi 12:13)

V evanjeliu podľa Hebrejov, ktoré bolo spísané chaldejsky a sýrsky, avšak hebrejským písmom, a dodnes ho užívajú Nazorejci, totiž (evanjelium) podľa apoštolov alebo – ako sa mnohí domnievajú – podľa Matúša, ktoré je uložené v knižnici v Cézareji, sa rozpráva príbeh: Hľa, matka Pána a jeho bratia mu hovorili: „Ján Krstiteľ krstí na odpustenie hriechov: poďme a dajme sa od neho pokrstiť.“ On im však povedal: „Akého hriechu som sa dopustil, aby som musel ísť sa od neho pokrstiť? Leda snáď to, čo som povedal, by sa stalo v nevedomosti.““ (Pelagianos 3:2) 

„... a taktiež evanjelium, ktoré sa nazýva podľa Hebrejov a ktoré som nedávno preložil do gréčtiny a latinčiny, ktoré i Adamantius často užíva, hovorí po správe o vzkriesení Spasiteľa: Pán však, keď predal kňazovmu služobníkovi ľanové plátno, išiel k Jakubovi a zjavil sa mu (Jakub totiž prisahal, že nebude jesť chlieb od tej hodiny, keď pil z kalich Pána, kým ho neuvidí, ako vstáva z mŕtvych). A opäť o niečo ďalej: „Prineste,“ hovorí Pán, „stôl a chlieb.“ A ihneď sa dodáva: Vzal chlieb a požehnal a rozlámal a podal Jakubovi Spravodlivému a povedal mu: „Môj brat, jedz svoj chlieb, lebo Syn človeka vstal z mŕtvych.““ (De viris iilustribus: kapitola 2)

 

30. Amfilochios Ikonijský (c.340-c.400) biskup a bratranec Gregora Naziánskeho. Vo svojej básni Iambics for Seleucus spomína všetky knihy dnešného Nového Zákona, ale Zjavenie Jána považuje za nekánonické. List Hebrejom považuje za kánonický, aj keď vraví, že vyvoláva pochybnosti u niektorých a spisy 2Pt, 2Jn, 3Jn a Júd osobne považuje za nekánonické, ale dodáva, že niektorí ich považujú za kánonické.

„Je čas, aby som hovoril o knihách Nového Zákona.

Prijmite len štyroch evanjelistov:

Matúša, potom Marka, potom sa Lukáš ako tretí

pridal, Ján sa počíta ako štvrtý v čase,

...

Prijmite od Lukáša druhú knihu tiež,

katolíckych Skutkov apoštolov.

...

Pavol písal v múdrosti cirkvám

dvakrát sedem listov, jeden Rimanom,

k ktorému je potrebné pripočítať dva Korinťanom,

a tiež Galaťanom a Efezanom,

po ktorej je jeden Filipanom, potom tie písané

Kolosanom, Solúnčanom dva,

dva Timoteovi a Títovi a Filemanovi

jeden každému, a Hebrejom jeden.

Niektoré hovoria, že Hebrehom je falošný,

...

Čo teda zostáva? Katolícke listy

niektoré hovoria, že sedem, iní len tri

musia byť prijaté, jeden Jakubov,

jeden Petrov, jeden Jánov,

inak tri Jána a spolu s nimi dva

Petra a tiež Júda je siedmy.

Apokalypsa Jána, opäť,

niektorí schvaľujú, ale väčšina

považuje to za podvrh.(Iambics for Seleucus)

Amfilochios s odvolaním na Ježišovo slovo k Jánovi (Jn 19:26) odmieta predstavu, že by apoštol Ján nebol prítomný pri ukrižovaní ako to je v Skutkoch Jánových v kapitole 97 (Opera, CCG 3).

 

31. Augustín z Hippa (354-430) kresťanský teológ, spisovateľ, filozof a jeden zo štyroch veľkých otcov západnej cirkvi, od roku 395/6 hipponský biskup. Za kánonické považoval tie knihy, ktoré máme aj dnes v Novom Zákone. Svojim názorom ovplyvnil aj tri koncily, ktorých sa zúčastnil a kde schválili kánon Nového Zákona. Bol to koncil v Hippo a dva koncily v Kartágu. Toto o kánonických knihách napísal: „Že Nového Zákona, znova, sú obsiahnuté nasledujúce: Štyri knihy Evanjelií, podľa Matúša, podľa Marka, podľa Lukáša, podľa Jána, štrnásť listov Pavla, jeden Rimanom, dva Korinťanom, jeden Galaťanom, Efezanom, Filipanom, dva Solúnčanom, jeden Kolosanom, dva Timoteovi, jeden Títovi, Dilemanovi, Židom; dva Petra, tri Jána, jeden Júdov a jeden Jakubov, jedna kniha Skutky apočolov a jedno Zjavenie Jána.“ (On Christian Doctrine 2:8)

Skutky Jánove raz zmieňuje výslovne a na viacej miestach z nich však cituje a predovšetkým uvádza celú radu veršov z Jánovho gnostického hymnu vo svojom liste Ceretiovi, ktorý hymnus objavil v niektorom priscilliannistickom spise na hispánskej pôde a podal mu o tom správu (Aug. c. adv. legis et proph. I,20), (Aug. ep. 237).

Na konci 4. storočia s manichejcami živo polemizuje sa hneď na troch miestach zamýšľa nad epizódou o potrestanom čašníkovi zo Skutkov Tomášových (Skutky Tomášove 6-9, AUg. de serm. domini 1,20,65, c. Adim 7,2, c. Faustum 22,79).

Zjavenie Pavlovo bolo určite známe Augusinovi, ktorí spochybňuje ich pravovernosť (Aug. in loh 98,8) a vysporiada sa s myšlienkou na zmiernenie osudu zatratených duší v deň pána (Aug. enchir. 112-113).

 

32. Tyrannius Rufinus (c.344-410) historik, mních a teológ, známy hlavne ako prekladateľ gréckych cirkevných otcov z gréčtiny do latinčiny, predovšetkým Origena. Okolo roku 400nl. sa vyjadril ku kánonu Nového Zákona, pričom jeho kánon sa zhoduje s našim kánonom. Vyjadril sa aj o ďalších troch knihách a to Hermov Pastier, časť Barnabášovho listu – kapitoly 18-21 nazývanú Dve cesty (Prípadne to môže byť aj Didaché kapitoly 1-6, ale viac pravdepodobné je Barnabášov list, lebo ten motív sa viaže na celý list, zatiaľ čo pri Didaché sa motív Dve cesty viaže výlučne na kapitoly 1-6) a Rozsudok Petra, čo sa pravdepodobne odkazuje na Zjavenie Petra. Tieto tri spisy sú užitočné na čítanie a ostatné apokryfy nie.

„Nového Zákona sú štyri Evanjeliá, Matúša, Marka, Lukáša a Jána, Skutky apoštolov, ktoré boli napísané Lukášom, štrnásť listov apoštola Pavla, dva listy apoštola Petra, jeden Jakubov, brata Pána a apoštola, jeden Júdov, tri Jána a Zjavenie Jána. Toto sú knihy, ktoré otcovia zaradili do kánonu.“ (Exposition of the Creed 37)

„S Novým Zákonom je kniha, ktorá sa volá Hermov Pastier, a tiež ktorá sa volá Dve Cesty a Rozsudok Petra. Oni chceli všetky tieto čítať v cirkvách, ale neprinášajú odvodzovanie pre potvrdenie doktríny. Ostatné spisy pomenovali "apokryfy", ktoré by sa nemali čítať v cirkvách. (Exposition of the Creed 38)

 

33. Inocent I. (378-417) rímsky pápež. Okolo roku 405 potvrdzuje dnešný kánon o počte 27 kníh, pričom upozorňuje, že všetky ostatné spisy s menami Matej, Jakub, Peter, Ján, Ondrej a Tomáš sú falošné: „a Nového Zákona: štyri Evanjeliá, štrnásť listov Pavla, tri listy Jána, dva listy Petra, list Júdu, list Jakuba, Skutky apoštolov, Jánova Apokalypsa. Ale zvyšok kníh, ktoré sa objavujú po menami Matej alebo Jakub mladší, alebo pod menom Peter a Ján (ktorý bol napísaný istým Leuciusom), alebo pod menom Ondrej, (ktorý bol napísaný filozofmi Xenocharides a Leonidas), alebo pod menom Tomáš, a bez ohľadu na ďalšie, ktoré tam môžu byť, mali ste vedieť, že nie sú len odmietnuté, ale aj odsúdené. (Innocentius I., ep. ad Exuperium 7:13)

 

34. Theodor z Mopsuestie (c.350-428/9) sýrsky teológ, predstaviteľ antiochijskej školy a druhým konštantínopolským koncilom odsúdený ako heretik. Odmietol tieto spisy: Jak, 2Pt, 2Jn, 3Jn, Júd, ZjvJn. Podobne ich nepoužíva ani Titus z Bostry (?-c.378) kresťanský teológ a biskup Bostry.

 

35. Alexandrijský kódex (400-440) obsahuje všetkých 27 kníh súčasného kánonu Nového Zákona, ale ešte sú tam pridané dva listy Klementove, okrem 1Klem 57:7-63 a 2Klem 1:1-12:5.

 

36. Pešita je sýrsky preklad Svätého Písma pochádzajúci zo začiatku 5. storočia. Na rozdiel od tradičného Nového Zákona neobsahuje: 2Pt, 2Jn, 3Jn, Júd a ZjvJn. Okrem toho chýbajú aj niektoré verše z ostatných kníh a to: Mt 27:35b; Lk 22:17-18; Jn 7:53; Jn 8:11, Sk 8:37; Sk 15:34 a Sk 28:29. A ďalšou zaujímavosťou je, že katolícke listy (tie ktoré obsahuje) sa v poradí nachádzajú pred Pavlovými listami. Pešitu dodnes ešte používajú cirkvi: Sýrska antiochijská ortodoxná cirkev a Asýrska cirkev Východu. To je aj dôvod, prečo je u nich dovolené vieroučné veci odvodzovať len z 22 kníh. Rovnaký kánon cituje aj Ján Zlatoústy (c.347 – 407) konštantínopolský patriarcha a Theodorétos z Kyrrhu (393 –  c.457) jeden z posledných významných predstaviteľov antiochijskej teológie, či Abdisho bar Berika (?-1318) je jeden z najvýznamnejších spisovateľov a biskupom Asýrskej cirkvi Východu.

37. Theodorétos z Kyrrhu pripočítava text Petrovho evanjelia Nazorejcom: „Nazorejci sú Židia, ktorí ctia Kerista ako spravodlivého človeka a používajú evanjelium nazývané ,Podľa Petra´.“ (Haereticorum fabularum compendium: Prehľadné deijiny kacírskych bludov 2:2)

 

38. Efraimov prepísaný kódex (5. storočie), nachádzajú sa v ňom všetky spisy dnešného Nového Zákona okrem 2Sol a 2Jn. Tie dva sa tam nenachádzajú nie preto, lebo neboli autorom kódexu považované za kánonické, ale preto, že kódex je značne poškodený a tieto úseky sa nám nedochovali, takže môžeme povedať, že pôvodne celý kódex obsahoval všetkých 27 kníh dnešného Nového Zákona.

 

39. Kosmas Indikopleustés (6. storočie) alexandrijský obchodník a neskôr mních Sinajského kláštora. Nikdy sa nezmienil o týchto spisoch: Jak, 1Pt, 2Pt, 1Jn, 2Jn, 3Jn, Júd a ZjvJn. (Davidson, The Canon of the Bible, p. 200).

 

40. Decretum Gelasianum pochádza z prvej polovici 6. Storočia. Obsahuje všetky spisy dnešného Nového Zákona, a ešte k tomu spomína celý rad kníh, ktoré do kánonu prijaté neboli medzi nimi aj: Hermov Pastier, Petrovo evanjelium, Tomášovo evanjelium, Matejovo evanjelium, Skutky Tomášove, Skutky Ondrejove, Skutky Petrove, Zjavenie Pavlovo a Skutky Pavlove odmieta hneď dvakrát, raz ako „Actus Theclae et Pauli“, druhý raz ako jeden zo spisov údajného Leucia. V tomto odsúdený sa už odráža skutočnosť, že apokryfné skutky boli medzitým užívané medzi manichejcami. A ešte mnoho ďalších.

 

41. Clermontský kódex historici zaraďujú do viacerých období niekedy medzi začiatkom 4. storočia až do polovice 6. storočia, ale pravdepodobnejšie je neskoršie obdobie. Oproti nášmu súčasnému Novému Zákonu v ňom chýbajú listy Flp, 1Sol, 2Sol a Hebr. Miesto toho sa tam ale objavujú spisy ako Zjavenie Petra, Hermov Pastier, Barnabášov list a Skutky Pavlove. (Pozn.: Samotný Clermontský kódex neobsahuje evanjeliá a skutky apoštolov, tie obsahuje Bezov kódex z 5. storočie, ale oba sa zaraďujú do spoločnej rodiny D)

 

42. Synopsis Scripturae Sacrae (6. storočie) je zoznam spisov Svätého Písma pripisovaný Atanázovi, ale v skutočnosti ho napísal neznámy autor v polovici 6. storočia. Obsahuje všetky knihy súčasného Nového Zákona. K nim ešte uvádza niektoré spisy patriace do skupiny Antilegomena, čo sú sporné knihy, ale pravdepodobne nekánonické. V tejto skupine uvádza: Skutky Petra, Skutky Jána, Skutky Tomáša, Tomášovo evanjelium a Didaché.

 

43. Junilius (6. storočie) biskup v Afrike. V polovici šiesteho storočia rozdelil spisy do troch kategórií:

1. Všeobecne uznávané: MtEv, MkEv, JnEv, LkJn, Sk, 14 Pavlových listov, 1Pt, 1Jn a Múdrosť Ježiša.

2. Sporné: Jak, 2Pt, 2Jn, 3Jn, Júd

3. Bez autority: ZjvJn (De. partibus divine legis, i. 2).

 

44. Cassiodorus (488-583) rímsky filozof, encyklopedista, minister gótskeho cisára Teodoricha, významný hodnostár aj za jeho nástupcov. Niekedy medzi rokmi 551-562 spomína celý Nový Zákon okrem Hebr, 2Pt, 2Jn, 3Jn a Júd.

 

45. Zoznam 60 kánonických kníh (7. storočie) je zoznam 60 kánonických kníh Starého a Nového Zákona pochádzajúceho so 7. storočia od neznámeho autora. Nový Zákon obsahuje 26 kníh, pričom chýba Zjavenie Jána. Okrem toho je tam aj zoznam nekánonických spisov v ktorom sa uvádzajú spisy: História Jakubova, Zjavenie Petra, Didaché, Barnabášov list, Skutky Pavla, Zjavenie Pavla, Učenie Klémenta, Ignácia a Polykarpa, Barnabášovo evanjelium a Matejovo evanjelium.

 

46. Ďalšie neskoršie zoznamy kánonických kníh sa už zhodujú z dnešným Novým Zákonom. Príkladom je Leontios Byzantský (585-662) biskup Lemesosu a Izidor zo Sevilly (c.560-636) sevillský biskup a encyklopedista v prvej polovici 7. storočia a Ján Damašský (675/6-749) byzantský teológ, hymnograf a poradca jeruzalemského patriarchu v teologických otázkach v prvej polovici 8. storočia.

 

47. Kódex Barocciani (c.692nl.) obsahuje všetky knihy súčasného Nového Zákona s výnimkou spisu Zjavenie Jána. (Pozn.: Na internete sa rozšírila dezinformácia, že to je tzv. Kódex Barococcio z roku 206nl., ale ide o chybu. Jednak zlý prepis názvu kódexu a jednak 206 nie je rok ale číslo pod ktorým sa nachádza jeden z kódexov Barocciani v knižnici Bodelian v anglickom Oxforde)

 

48. Nikefor I. (c.765-811) byzantský cisár a konštantínopolský patriarcha. Ten uznával všetky spisy dnešného Nového Zákona okrem Zjavenia Jána. Zjavenie Jána spolu so Zjavením Petra, listom Barnabáša a Evanjelia Hebrejom dáva do skupiny Antilegomena, čiže sporných spisov. Spisy ako Skutky Pavla, Petra, Jána a Tomáša, Evanjelium Tomáša, Didaché a Hermov Pastier považuje za nekánonické.

 

49. V Arménskej apoštolskej cirkvi bol kanonizovaný aj 3. list Korinťanom, ktorý je súčasťou Skutkov Pavla, ale v súčasnosti sa už v ich kánone nenachádza. A naopak, Zjavenie Jána nemali v kánone až do roku okolo 1200.

 

50. Mkhitar z Ayrivanku (c.1230-c.1300) arménsky mních, básnik, pisár, učiteľ a historik. V jeho spisoch je zoznam kánonických kníh, kde okrem 27 kníh súčasného Nového Zákona má aj 3. list Korinťanom. Uvádza tiež zoznam sporných, ale nekánonických kníh a tam je Tomášovo evanjelium, Zjavenie Petra, Cesty Pavla (pravdepodobne Skutky Pavla), Barnabášov list a ďalšie.

 

Pochybnosti o pravovernosti niektorých spisov sa opäť oživili v období reformácie:

51. Erazmus Rotterdamský (1467-1536) holandský filozof, predstaviteľ zaalpského humanizmu a renesancie. Štúdium Hieronymových spisov priviedlo Erazma Rotterdamského k pochybovaniu o apoštolskom pôvode siedmich novozákonných spisov a to Hebr, Jak, 2Pt, 2Jn, 3Jn, Júd, ZjvJn. Erazmus zo svojich pochybností nevyvodzoval ďalšie dôsledky. Dôsledky pre kanonizáciu začal vyvodzovať až Tomáš kardinál de Vio/Kardinál Kajetán (1469-1534) filozof, teológ, exegéta, kardinál a generálny predstavený dominikánskej rehole.

 

52. Johannes Oecolampadius (1482-1531) nemecký protestantský teológ a reformátor. Za kánonické považoval všetkých 27 kníh Nového Zákona. Ale spisy Jak, 2Pt, 2Jn, 3Jn, Júd a ZjvJn nepovažoval za rovnocenné s ostatnými – teda boli preňho druhoradé.

 

53. Martin Luther (1483-1546) nemecký protestantský teológ, kazateľ a reformátor. Najprv vylúčil list Hebrejom, Jakubov list, Júdov list a Zjavenie Jána. Nepovažoval ich za inšpirované Duchom Svätým. Neskôr ich dal ako dodatok k Novému Zákonu ako apokryfy.

 

54. Ulrich Zwingli (1484-1531) švajčiarsky protestantský teológ a reformátor. Nepovažoval spis Zjavenie Jána za inšpirovanú Duchom Svätým (Works, ed. Schuler II, tzn. 169). Avšak on nechcel kánon v kánone a tak prijal Sväté Písmo ako celok.

 

55. Andreas Bodenstein von Karlstadt (1486-1541) nemecký protestantský teológ a reformátor. Rozdelil spisy do troch skupín:

1. protokánon: štyri evanjeliá – MtEv, MkEv, LkEv, JnEv

2. deuterokánon: 13 Pavlových listov, 1Pt a 1Jn

3. tritokánon: Hebr, Jak, 2Pt, 2Jn, 3Jn, Júd, ZjvJn

Vynechanie spisu Skutky apoštolov mohlo byť spôsobené tým, že to považoval za súčasť Lukášovho evanjelia.

 

56. Ján Kalvín (1509-1564) francúzsky protestantský teológ a reformátor. Treba poznamenať, že Kalvín stál proti myšlienke nejakého pevného kánonu (Trakt a Pojednanie v obrane reformovanej viery). Vo vzťahu k Novému Zákonu nikdy nenapísal komentár k druhému a tretiemu listu Jána a k Zjaveniu Jána. Druhý a tretí list Jána vzhľadom na ich rozsah sú ospravedlniteľné. Komentáre písal systematicky za sebou, takže vynechanie Zjavenia Jána vyvoláva otázky. Na druhú stranu Kalvín citoval z knihy Zjavenia najmenej desať krát.

 

57. Tridentský koncil (1546nl.) je koncil Katolíckej cirkvi, ktorého úsilím bola protireformácia. Na tomto koncile bol zoznam kníh Nového Zákona vyhlásený za nemenný.

 

58. Dodatky:

Fótios (820-891?) byzantský teológ a polyhistor, považovaný za najvzdelanejšieho človeka svojej doby. V rokoch 858-867 a 877-886 bol konštantínopolským patriarchou. Toto je jeho svedectvo: „Prečítal som knihu, takzvané Cesty apoštolov, ktoré obsahujú Skutky Petrove, Jánove, Ondrejove, Tomášove a Pavlove. Autorom je, ako je v knihe uvedené, Leukios Charínos. Štýl knihy je celkom neuhladený a podivný. V niektorých prípadoch síce (autor) používa uhladenejšie obraty a slova, ale väčšinou len obyčajné a bežné používané výrazy. Jeho štýl sa nevyznačuje hladkým a nestrojeným spôsobom vyjadrovania a z neho plynúcim prirodzeným pôvabom, ktorý dáva tvar jazyku evanjelií a apoštolov. Po tom tu nie je ani stopy. Kniha je plná hlúpostí a vzájomne sa odporujúcich tvrdení. (Autor) tvrdí, že jeden boh je boh Židov, ktorý je zlý, a jeho služobníkom je Šimon kúzelník. Druhý boh je Kristus, o ktorom hovorí, že je dobrý. Mätie a pletie všetko dohromady a (Krista) nazýva Otcom i Synom. Tvrdí, že (Kristus) sa nestal človekom skutočne, ale len zdanlivo, a že sa svojím učeníkom ukazoval často ako mladý a starý, ako chlapec a opäť ako starec, a zase ako chlapec, ako väčší, menší a najväčší, takže jeho hlava dosahovala až k nebi. V knihe je mnoho výmyslov, hlúpostí a nezmyslov. O kríži tvrdí (autor), že Kristus nebol ukrižovaný, ale miesto neho vraj bol ukrižovaný niekto iný a (Kristus) sa posmieval tým, ktorý ho križovali. Zavrhuje zákonné sobáše, každé plodenie považuje za zlé a za dielo diabla. Tára niečo o tom, že démonov stvoril iný stvoriteľ. Vymýšľa i nezmyselné a detinské príbehy o vzkriesení mŕtvych ľudí, býkov, dobytka a iných živočíchov. Obrazoborci si myslia, že Skutky Jánove obsahujú názory odsudzujúce obrazy. Tá kniha proste obsahuje veľa detinskosti, neuveriteľných, zle vymyslených, lživých, hlúpych, vzájomne si odporujúcich hriešnych a bezbožných príbehov. Ten, kto by prehlásil, že je prameňom a zdrojom každého kacírstva, by nebol ďaleko od pravdy.“

 

Sózomenos (c.400-c.450) kresťanský historik, pozná akési Zjavenie Pavlovo, ktoré bolo nájdené v Tarsu, považuje jeho zázračný nález za podvod a kladie jeho vznik do svojej doby a tvrdí, že ho nikto zo starších nepoznal (Soz. h.e. VII,19). Ďalej uvádza, že Zjavenie Petrovo bolo ešte v 5. storočí čítané počas Veľkého piatku v Palestíne (Soz, h.e. VII,19).

 

Metod z Olympu (?-c.311) biskup v lýkijskom Olympu. Používa Zjavenie Petrovo v alegorickej rozprave o cnosťoch a považuje ich za bohom inšpirované, v podobnom kontextu bolo Zjavenie Petrovo citované aj v anonymnej homílii na podobenstvo o desiatich pannách – Mt 25:1-13 (Method. Olymp. symp. 2,16).

 

 

Záver:

Z nasledovného článku vyplýva, že spisy, ktoré možno považovať za spĺňajúce kritérium rozšírenia sú, okrem súčasných 27 kníh Nového Zákona aj Didaché, Hermov Pastier, Barnabášov list, Evanjelium Hebrejov, Skutky Pavlove, 1. list Klementov, 2. list Klementov, Zjavenie Petra, prípadne aj Petrovo evanjelium a Tomášovo evanjelium. V nasledujúcej tabuľke je chronologické zhrnutie celého článku (Pozn.: udávané roky sú len približné):

Názory kresťanských pisateľov na NZ

Pozn.: Tmavozelená = Homologomena (zhoda): Akceptované ako kánonické.

Svetlozelená = Legomena (hovorené pre): Diskutované, ale pravdepodobne akceptované.

Vojenská zelená = Antilegomena (hovorené proti): Diskutované, ale pravdepodobne nekánonické.

Ružová = Apokryfa (skryté spisy): Odmietnuté, ale užitočné na čítanie.

Červená = Pseudepigrafa (falošné spisy): Odmietnuté ako heretické.

Šedá = Alegomena (nehovorené): Nespomenuté (implikuje to odmietnutie, ale nemusí, prípadne ide o poškodený spis ako Efraimov prepísaný kódex, alebo súčasť iného spisu ako napr. Skutky apoštolov súčasť Lukášovho evanjelia u Andreasa Bodensteina von Karlstadta).

1 – Dnes sa všeobecne uznáva, že existovali aspoň tri rôzne židokresťanské evanjelia:

Evanjelium Nazorejcov bolo pravdepodobne napísané aramejsky. Citoval ho pod rôznymi názvami Hieronym, Hégésippos a Eusébios. Ide o rovnaké evanjelium, pretože pochádzajú z rovnakej oblasti ako žila sekta Nazorejcov – blízko Beroje, hovoriacich po aramejsky. Šírilo sa pod neurčitým názvom.

Evanjelium Hebrejov poznajú pod takýmto názvom Klement Alexandrijský, Origenes a Didymus Slepý. Toto evanjelium pochádza z Egypta a tiež sa šírilo pod neurčitým názvom.

Evanjelium Ebionitov(názov sa takto nikde v citáciách nepoužíva) je židokresťanské evanjelium citované Epifániusom Salaminským. Používala ho sekta Ebionitov na východe od rieky Jordán.

Vzhľadom na fakt, že sa žiadne z evanjelií nedochovali, nemožno teda s určitosťou povedať, či ich nebolo viac. Citované boli pod podobnými názvami, preto ich v tabuľke používam pod spoločnou skratkou ŽidEv.

2 – Skutky Pavla sa skladajú z troch častí a to Skutky Pavla a Thekly, Pavlova Martyria (umučenie) a 3. list Korinťanom. Niektorí brali skutky Pavla ako celok, iný len jednu z týchto troch častí. * – Mkhitar z Ayrivanku považoval 3. list Korinťanom za kánonický, ale Cesty Pavla (pravdepodobne ide o zvyšné časti Skutkov Pavla) dal do skupiny Antilegomena.

3 – Nedá sa s určitosťou povedať, či Matejovo evanjelium a Matejova tradícia bol ten istý spis alebo nie, keďže sa nám ani jeden z nich nedochoval. Preto uvádzam oba spisy pod jednou skratkou MtjEv.

Rozdelenie pisateľov do šiestich skupín:

1. skupina: Prvá polovica druhého storočia – niektoré spisy súčasného Nového Zákona ešte nevznikli, prípadne sa nestihli rozšíriť, v dielach pisateľov sú len citácie alebo narážky, alebo kánony používané heretikmi.

2. skupina: Druhá polovica druhého storočia a tretie storočie – existujú už všetky spisy súčasného Nového Zákona, pisatelia ešte stále len citujú niektoré spisy, veľké rozšírenie aj nekánonických spisov, začiatok diskusií o tom, ktoré sú inšpirované Bohom a ktoré nie.

3. skupina: Štvrté a piate storočie – utváranie kánonu, vrcholné obdobie diskusie kanonizácie spisov, jasné zoznamy ucelených kánonov.

4. skupina: Šieste storočie – kánon je jasne definovaný na niekoľkých cirkevných konciloch, no aj napriek tomu sa stále objavujú zoznamy, ktoré uvádzajú iný zoznam.

5. skupina: Siedme storočie až do reformácie – už sa vedie len diskusia o kanonizovaný Zjavenia Jána a to na východe.

6. skupina: Šestnáste storočie – reformácia.

Rozdelenie spisov do štyroch skupín:

1. skupina: Spisy súčasného Nového Zákona o ktorých kánonicita nebola spochybňovaná.

2. skupina: Spisy súčasného Nového Zákona vážne diskutované počas celého obdobia utvárania kánonu.

3. skupina: Nekánonické spisy vážne diskutované počas celého obdobia utvárania kánonu.

4. skupina: Spisy považované za nekánonické už od začiatku, ojedinelými (väčšinou heretickými) skupina zaradené do kánonu.

Vysvetlivky k skratkám:

MtEv – Matúšovo evanjelium, MkEv – Markovo evanjelium, LkEv – Lukášovo evanjelium, JnEv – Jánovo evanjelium, Sk – Skutky apoštolské, Rim – List Rimanom, 1Kor – 1. list Korinťanom, 2Kor – 2. list Korinťanom, Gal – List Galaťanom, Ef – List Efezanom,

Flp – List Filipanom, Kol – List Kolosanom, 1Sol – 1. list Solúnčanom, 2Sol – 2. list Solúnčanom, 1Tim – 1. list Timotejovi, 

2Tim – 2. list Timotejovi, Tít – List Títovi, Flm – List Filemonovi, 1Pt – 1. list Petrov, 1Jn – 1. list Jánov, Hebr – List Hebrejom,

Jak – Jakubov list, 2Pt – 2. list Petrov, 2Jn – 2. list Jánov, 2Jn – 3. list Jánov, Júd – Júdov list, ZjvJn – Zjavenie Jána, Did – Didaché, Herm – Hermov Pastier, Barn – Barnabášov list, ŽidEv – Židokresťanské evanjeliá, SkPv – Skutky Pavlove, 1Klem – 1. list Klementov, 2Klem – 2. list Klementov, ZjvPt – Zjavenie Petra, PtEv – Petrovo evanjelium, TmEv  - Tomášovo evanjelium,

MtjEv – Matejovo evanjelium, EgEv – Evanjelium Egypťanom, EvPrav – Evanjelium Pravdy, Bsld – Basilidesovo evanjelium, EvApoš – Evanjelium Dvanástich apoštolov, SkTm – Skutky Tomášove, SkJn – Skutky Jánove, SkOn – Skutky Ondrejove,

SkPt – Skutky Petrove, Laod – List Laodicejským, KázPt – Kázanie Petra, ZjvPv – Zjavenie Pavla

 

 

Zdroje:

Články: http://referaty.aktuality.sk/kanon-noveho-zakona-dejiny-kanonu/referat-2331

http://www.krestan.info/index.php/novy-zakon-vznik

http://etfuk.sweb.cz/kanon.pdf

http://www.milost.sk/logos/clanok/zakladne-fakty-o-kanone-a-zachovani-novej-zmluvy

http://vid-site.sk/synopticke-evanjelia-1-katolicka-tradicia

http://www.sekty.sk/sk/articles/show/402

http://www.gotquestions.org/Cesky/Biblicky-kanon.html

http://gnosis9.net/view.php?cisloclanku=2006060015

http://trstensky.blog.sme.sk/c/44083/Judasovo-evanjelium.html

http://www.iencyklopedie.cz/apostolske-konstituce/

http://cs.wikipedia.org/wiki/List_Laodikejsk%C3%BDm

http://www.getsemany.cz/node/116

http://sk.wikipedia.org/wiki/Apokryf

http://cs.wikipedia.org/wiki/Pseudepigraf

Cudzojazyčné:

Diskusné fóra-http://www.seekgod.ca/forum/showthread.php?tid=420&page=2

https://groups.yahoo.com/neo/groups/textualcriticism/conversations/messages/3555

Články- http://www.ntcanon.org/

http://firstnewtestament.com/first_nt_early_cx_christ.htm

http://biblehub.com/library/davidson/the_canon_of_the_bible/chapter_vii_the_bible_canon.htm

http://www.biblicalheritage.org/bhc_handouts/history_of_the_bible.pdf

http://www.islamic-awareness.org/Bible/Text/Canon/canonages.html

http://www.bible-researcher.com/voorwinde1.html

http://ccat.sas.upenn.edu/rak/courses/735/Parabiblical/lists.htm

http://www.islamic-awareness.org/Bible/Text/Canon/canonlists.html

http://infidels.org/library/modern/larry_taylor/canon.html

http://www.bible.ca/b-canon-apostolic-fathers-apologists.htm

http://www.ministriesofgrace.bravepages.com/id8.htm

http://www.bible-researcher.com/canon5.html

http://www.swartzentrover.com/cotor/bible/Doctrines/TheWord/ECFQuotesNT.htm

http://humblesmith.wordpress.com/2012/06/04/were-the-new-testament-books-widely-disputed/

https://www.avemariapress.com/engagingfaith/2010/01/lesson-plan-development-of-new/

http://souldevice.wordpress.com/2014/03/18/the-biblical-canon-and-christian-tradition/

http://reluctant-messenger.com/council-of-laodicea.htm

https://absurdvoice.wordpress.com/category/books-banned-by-the-council-of-laodicea/

http://www.textexcavation.com/epistlesclement.html

http://gnosis.org/library/apocpeter_v2.htm

http://www.allabouttruth.org/bible-origin.htm

http://michaeljkruger.com/the-book-of-revelation-how-difficult-was-its-journey-into-the-canon/

http://en.wikipedia.org/wiki/Codex_Vaticanus

http://www.codex-sinaiticus.net/en/codex/content.aspx

http://cs.wikipedia.org/wiki/Pe%C5%A1ita

http://en.wikipedia.org/wiki/Codex_Alexandrinus

https://en.wikipedia.org/wiki/Codex_Ephraemi_Rescriptus

Iné:

https://gloria.tv/media/RVJZ1JYjSLu

https://www.academia.edu/10978023/Muratiorian_Fragment_Adnotations_and_Slovak_translation_of_text

http://www.fatym.com/taf/knihy/patrol/index.htm

http://www.newadvent.org/fathers/3820.htm

http://www.bible-researcher.com/innocent.html

http://www.bible-researcher.com/rufinus.html

http://www.tertullian.org/decretum_eng.htm

http://www.bible-researcher.com/sss.html

https://books.google.sk/books?id=2JhFAAAAcAAJ

Neznámá evangelia – Novozákonní apokryfy I.  od: Dus Jan A.

Příběhy apoštolů – Novozákonní apokryfy II.  od: Dus Jan A.

Proroctví a apokalypsy – Novozákonní apokryfy III.  od: Dus Jan A.

The Canon of the New Testament: Its Origins, Development, and Significance od: Bruce Metzger

The Canon of the Bible od: Samuel Davidson