Kritérium času

Úvod Biblistika Nové Písmo 2 Kritérium času

Prvé kritérium je, že spisy museli vzniknúť najneskôr na začiatku prvej polovici 2. storočia a museli byť napísané prvou generáciou kresťanov. Medzi rokmi 50nl. – 150nl. vznikli postupne všetky spisy súčasného Nového Zákona. Spolu s nimi tiež vzniklo a začalo kolovať aj veľa iných spisov, ktoré dnes nepovažujeme za kánonické. V nasledujúcej časti si pozrieme chronologický zoznam ranných kresťanských spisov. Spisy som rozdelil podľa doby vzniku na nasledujúce kategórie (vzhľadom na to, že v datovaný každého spisu sa odborníci niekedy veľmi líšia):

1. kategória – spisy vznikli v 1. storočí a ide o 1. generáciu kresťanských pisateľov. Sú to:

Názov spisu:

Odhadovaná doba vzniku:

Prvý list Solúnčanom

49-52

List Galaťanom

49-50/56-57

Druhý list Solúnčanom

51-54

Prvý list Korinťanom

53-57

Druhý list Korinťanom

53-57

List Rimanom

55-58

List Filipanom

56-62

List Filemonovi

58-63

Markovo evanjelium

66-70

List Kolosanom

58-63/80

List Efezanom

58-63/80-95

Matúšovo evanjelium

80

List Hebrejom

80-90

Lukášovo evanjelium

80-90

Skutky apoštolov

80-90

List Júdov

70/85-95

Prvý list Petrov

<64/100

Prvý list Timotejovi

64-65/70-100

List Títovi

64-65/70-100

Druhý list Timotejovi

67/70-100

List Jakubov

70-100

 

2. kategória – spisy vznikli na prelome 1. a 2. storočia a nedá sa jednoznačne povedať, či daný spis bol napísaný autorom 1. alebo autorom 2. generácie. Sú to:

Názov spisu:

Odhadovaná doba vzniku:

Zjavenie Jánovo

94-95

Prvý list Klementov

95-96

Jánovo evanjelium

90-100

Prvý list Jánov

95-100

Druhý list Jánov

95-115

Tretí list Jánov

95-115

Didaché

80-130

List Barnabášov

70-131

 

3. kategória – spisy vznikli v 1. polovici 2. storočia a ide o 2. generáciu kresťanských pisateľov. Sú to:

Názov spisu:

Odhadovaná doba vzniku:

Listy Ignáca z Antiochii

105-115

Polykarpov list Filipanom

107-117/110-140

Kniha Élchasai

116

Aristeidova apológia

120-130

Zjavenie Petrovo

135

Druhý list Petrov

80-90/100-150

Druhý list Klementov

95-140

Tomášovo evanjelium

110-140

Evanjelium Oxyrhynchus 1224

50?-150

Kázanie Petrovo

100-150

Evanjelium Ebionitov

100-150

Evanjelium Nazorejcov

100-150

Evanjelium Dvanástich apoštolov

100-150

Evanjelium Oxyrhynchus 840

100-150

Matejovo evanjelium

100-150

Nikodémovo evanjelium

100-150

(Grécke) Evanjelium Egypťanov

120-150

Evanjelium Hebrejov

120-150

 

4. kategória – spisy vznikli v polovici 2. storočia a nedá sa jednoznačne povedať, či daný spis bol napísaný autorom 2. alebo autorom 3. generácie. Sú to:

Názov spisu:

Odhadovaná doba vzniku:

Hermov Pastier

145

Jakubovo protoevanjelium

145

Petrovo evanjelium

150

Rozhovor so Spasiteľom

120-180

Tajná kniha Janova

120-180

Druhé Zjavenie Jakubovo

120-180

Trojtvará Protennoia

120-180

Judášovo evanjelium

130-170

List Diognetovi

130-200

Evanjelium pravdy

140-180

Filipovo evanjelium

140-160

 

5. kategória – spisy vznikli v 2. polovici 2. storočia a ide už o neskoršie generácie kresťanských pisateľov. Sú to:

Názov spisu:

Odhadovaná doba vzniku:

Tomášovo evanjelium detstva

150-170

Tajná kniha Jakubova

150-200

Koptské Zjavenie Pavlovo

150-200

Skutky Pavlove

160-200

Skutky Petrove

180-190

Skutky Ondrejove

180-190

 

6. kategória – spisy vznikli na prelome 2. a 3. storočia (veľmi široká škála, pretože sa nedá jednoznačne povedať či ide o 2. alebo o 3. storočie). Sú to:

Názov spisu:

Odhadovaná doba vzniku:

Papyrus Egerton 2

170-210

List Petrov Filipovi

170-220

Kniha Tomášova

150-225

Skutky Jánove

150-250

Prvé Zjavenie Jakubovo

180-250

Koptské Zjavenie Petrovo

180-250

 

7. kategória – spisy vznikli v 3. storočí. Sú to:

Názov spisu:

Odhadovaná doba vzniku:

Skutky Tomášove

220-240

Evanjelium Márie Magdalény

200-250

Kniha Jeú

200-250

Zjavenie Pavlovo

200-250

Didascalia Apostolorum

230

Skutky Petra a dvanástich apoštolov

250

Evanjelium Spasiteľa

200-300

O pôvode sveta (Bezmenný traktát)

200-300

Koptské Evanjelium Egypťanov

200-300

Pistis Sofia

250-300

 

8. kategória – spisy vznikli na prelome 3. a 4. storočia (veľmi široká škála, pretože sa nedá jednoznačne povedať či ide o 3. alebo o 4. storočie).

9. kategória – spisy, ktoré vznikli 4. storočí a neskôr.

10. kategória – spisy, ktoré sa datujú do veľmi širokého obdobia, takže sa nedajú zaradiť nikde k vyššie spomínaným kategóriám. Sú to:

Názov spisu:

Odhadovaná doba vzniku:

Múdrosť Ježiša Krista

50-200

List Laodicejským

100-170/3.stor

List Rheginovi/Slovo o zmŕtvychvstaní

130-160/170-200

Spismi z kategórií 8. a 9. sa nemá vôbec zmysel zaoberať, vzhľadom na to, že už začiatkom 4. storočia prebiehala diskusia o kánone. Spismi z kategórií 4., 5., 6. a 7. sa budem zaoberať len tými, ktoré boli rozšírené, alebo sa k nim viedla diskusia, pretože všetky spisy týchto kategórií odporujú kritériu času a tými, ktoré neboli rozšírené alebo sa o nich neviedla diskusia, nemá zmysel sa hlbšie zaoberať.

 

Pre datovanie Tomášovho evanjelia existuje niekoľko teórií, z ktorých môžeme vyvodiť, že jeho text prechádzal určitým vývojom a na základe tohto predpokladu potom podľa štúdie v knihe Neznámá evangelia – Novozákonní apokryfy I. určiť päť najdôležitejších etáp, ktorými tento text prešiel. Citujem z knihy Neznámá evangelia – Novozákonní apokryfy I. (strana 79-82) od autorov: Dus Jan A. a Pokorný Petr, s tým, že text som preložil z češtiny do slovenčiny a v zátvorkách som dopísal ďalšie poznámky:

       Skôr ako sa pokúsime datovať vznik Tomášovho evanjelia, musíme si uvedomiť, že jeho text prechádzal určitým vývojom. Jeho vrstvy sa pokúsilo definovať niekoľko bádateľov, my na ich prácu naviažeme a pokúsime sa podať náčrt najdôležitejších etáp jeho vývoja, s ktorým by zrejme súhlasila ich väčšina. Budeme postupovať od dochovanej koptskej verzie späť do jej minulosti.

       Dochovaná koptská verzia Tomášovho evanjelia určite nie je prvopisom koptského prekladu, aj keď mu zrejme nie je príliš vzdialená, pretože koptčina ako literárna reč, písaná upravenou gréckou alfabetou a užívajúca hojne gréckych výrazov, existovala vtedy sotva niekoľko desaťročí. Spôsob zápisu niektorých logií (napr. log. 60), ktorý prezrádza, že ide o akúsi kostru pre širšie ústne prerozprávanie, naznačuje blízkosť k ústnej tradície, ktorá v tej dobe nebola ešte pevne ustálená. Podobne predpokladá ústne pretlmočenie slovo o chlebe pri ustanovení eucharistického stolovania v 1 Kor 11:24b. Jednu možnú podobu takéhoto rozprávaného rozvinutia zachytáva Lk 22:19b (vo väčšine rukopisov, okrem rkp. D aj.). Vzhľadom k povahe spoločenstva, ktoré Tomášovo evanjelium tradovalo, t.j. k tejto povahe textu i k tomu, že jeho užívatelia boli, ako uvidíme pri výklade, voľne zoskupení zbožní jedinci s vedomím značnej duchovnej autonómie, je pravdepodobné, že koptský text mal niekoľko verzií. Dokážeme si dokonca predstaviť, že ten istý prepisovač mohol zaobstarať niekoľko verzií, ktoré sa mohli líšiť vo formulácií niektorých logií. Až s istým odstupom došlo k ustáleniu textu. Dochovanú koptskú verziu nazveme vrstvou číslo päť. Paleograficky

(pozn.: paleografia je náuka o vzniku a vývine písma) ju možno datovať do polovice štvrtého storočia. Pretože v rovnakom súboru druhého kódexu z Nag Hammádí (pozn.: nachádza sa v Hornom Egypte) sa objavuje aj Filipovo evanjelium, ktoré bolo v dochovanej podobe spracované v zmyslu valentínskej gnózy(Valentinos, kresťansko-gnostický učiteľ, interpret Pavlov, v rokoch 135-160 pôsobil v Ríme), musíme počítať s tím, že dochovaná verzia vznikla v spoločenstve zastávajúcom valentínsky výklad Ježišovej tradície, čo mohlo ovplyvniť znenie niektorých logií (napr. log. 5, 22, 69) a chápanie celého textu.

       Iba dvadsať až štyridsať rokov staršia mohla byť štvrtá vrstva – pôvodný koptský preklad, na ktorom, ako možno ešte poznať na dochovanom prepise, pracovalo zrejme niekoľko prekladateľov. Bol prekladom či možno mierne parafrázujúcom pretlmočení jednej z verzií gréckeho originálu. Že aj ten prechádzal premenami, možno usúdiť z porovnania s textami z Oxyrhynchu. Uvidíme, že medzi dochovanou koptskou a dochovanou gréckou verziou sú isté odchýlky a letmý pohľad na uvedený prehľad logií a odpovedajúcich papyrusových fragmentov ukazuje, že rozdiely sa týkali aj poradia jednotlivých výrokov. Nemôžeme posúdiť, ako presne preložili koptskí prekladatelia grécky text, ktorý mali k dispozícií. Je však veľmi pravdepodobné, že výroky, ktoré majú svoju obdobu v kanonických evanjeliách, prekladali ovplyvnení ich znením v koptskom preklade biblie. To spôsobilo mnoho problémov novovekým bádateľom. Dnes takého doslovné zhody so synoptickými evanjeliami aj s evanjeliom podľa Jána chápeme predovšetkým ako doklad toho, že preklad Tomášovho evanjelia vznikal, keď do koptčiny boli už preložené kánonické evanjelia. – Prekladatelia Tomášovho evanjelia boli zrejme ovplyvnení Valentinom, ale na druhej strane zrejme nemohli vedieť, že ich preklad bude raz (vo vrstve päť) zasadený do súboru textov, do ktorého budú patriť aj traktáty Podstata archontov (NHC II/4) a O pôvode sveta (II/5), a ktorý tak ponesie zreteľné rysy typicky gnostických špekulatívnych systémov. Ak ani piata vrstva nie je typicky gnostická, možno predpokladať, že táto štvrtá vrstva mala gnostických znakov o poznanie menej.

        Paleograficky možno tretiu vrstvu datovať do doby krátko po roku 200. Sú to fragmenty prepisov gréckeho textu, dochované v nálezoch v Oxyrhynchu (pozn.: Náleziskom je dnešný El Behnesa v Egypte. V papyrusoch z Oxyrhynchu sa objavujú paralely k prológu až Logiu 7 (P. Oxy. 654), logiám 26 až 33 + 77B (P. Oxy. 1) a logiám 36 až 39 (40?) (P. Oxy. 655).). Odrážajú stav textu po jeho najmenej polstoročnom tradovania v kresťanských kruhoch, pre ktoré bola príznačná asketická a spirituálne zameraná zbožnosť, a ktoré zrejme nezdieľali rešpekt k rodiacemu sa kresťanskému kánonu, ktorého idea a základná podoba bola už zreteľne formulovaná a spoločne uznávané vplyvnými predstaviteľmi kresťanských obciach. Čitatelia Tomášovho evanjelia boli v tú dobu už v celku kresťanskou menšinou, proti ktorej predstavitelia organizovanej cirkvi často polemizovali. Jej časť sa už vydedila a vytvárala vlastné gnostické skupiny, časť však ešte v treťom storočí žila vnútri kresťanských obciach a považovala sa za ich neuznanou duchovnou elitou. V tej dobe sa tomuto textu hovorilo už Tomášovo evanjelium a je pravdepodobné, že vtedy sa na jeho konci objavili druhý názov: Evanjelium podľa Tomáša. Ten ho mal zaradiť do rovnakej kategórie, do ktorej patrili aj kánonické evanjeliá, aj keď išlo o úplne rozdielny žáner.

       Za vznik Tomášovho evanjelia je treba pokladať druhú vrstvu, ktorú možno datovať do prvej polovici druhého storočia. Odhady sa pohybujú od roku 110 do roku 150. Pre ranné datovanie hovorí to, že hoci Tomášovo evanjelium bolo neskôr tradované v gnostických kruhoch, nenesie samo zreteľné rysy gnostických špekulácií, ale iba ich predstupeň, teda pregnostické asketické zbožnosti a platonizujúcu teológiu. Tieto úvahy tiež jednoznačne vylučujú hypotézu o prvotnosti koptské verzie. Tomášovo evanjelium teda muselo vzniknúť v dobe pred rozvojom gnostických systémov, ktoré spadá do polovice druhého storočia, pravdepodobne v rokoch 110 až 120.

       Táto rozhodujúca vrstva je dielom zberateľa, ktorého činnosť však mala už isté rysy práce vydavateľa, redaktora. Je pravdepodobné, že vykonal výber zo širšej jemu dostupnej ústnej tradície aj z literárnych prameňov, ku ktorým zrejme patrili aj niektoré kánonické evanjelia. Je pravdepodobné, že už pri vzniku tejto základnej verzie došlo k vzájomnému ovplyvneniu medzi kánonickými evanjeliami a týmto textom. To sa odrazilo v zápise výrokov, ktoré sa objavujú ako v Tomášovom evanjeliu, tak v kresťanskej biblii. Nezdá sa, že autor Tomášovho evanjelia by kánonické evanjelia mal priamo vo svojej pracovne, ale s niektorými z nich sa zrejme zoznámil a mal ich vo svojej pamäti. Závažnou časťou jeho redakčnej práce je prológ s názvom tohto textu: „Tajné výroky, ktoré povedal živý Ježiš a ktoré zapísal Didymos Júda Tomáš.“ V tom je zahrnutá charakteristika celej zbierky. Sú to slová, ktorých autorita je založená na prítomnom pôsobení živého Ježiša. Ide o Ježiša živého večným životom, nie však v zmysle, ako to predpokladajú kresťanské vyznania, ktoré apoštol Pavol prevzal už krátko po Veľkej Noci. O Veľkej Noci ako udalosti sa totiž v Tomášovom evanjeliu podobne ako v zbierke Q nehovorí. Ide o Ježiša ako toho, ktorý učí tajné božské múdrosti a súčasne je ich večným obsahom.

       Spojenie s apoštolom Tomášom, jedným z Dvanástich, je dokladom toho, že zbierka vznikla v dobe, keď už nežila prvá apoštolská generácia, a strata učiteľov a svedkov s osobnou autoritou Ježišových žiakov prvej generácie bolo treba nahradiť textami, ktoré mohli reprezentovať ich dedičstvo. Po anonymne spísaných kánonických evanjeliách a po listoch Pavla z Tarzu, ktorý nebol Ježišovým žiakom, vznikajú texty (listy, záznamy Ježišovej tradície aj apokalypsy) spojené s menami Júdy, Jakuba, Petra (listy aj „evanjelium“), Jána, Tomáša a neskôr aj Filipa a iných. I kánonické evanjelia podľa Matúša a podľa Jána bola v tej dobe (počiatkom druhého storočia) spojená s menami apoštolských postáv.

       Takmer s istotou možno predpokladať, že Tomášovo evanjelium ako celok nevzniklo ako prvý zápis v ňom obsahujúcich výrokov, ani ako ich prvý preklad do gréčtiny. Pokiaľ vôbec boli prekladom z aramejčiny a neboli od počiatku tradované alebo Ježišom preslávené grécky, muselo ich preloženie do gréčtiny aj ich zbieranie a zapisovanie prebiehať už po určitú dobu pred vytvorením druhej vrstvy, ktorá určite vznikla zámernou zberateľskou a triediacou činnosťou. Musíme počítať s tým, že existovala nejaká menšia zárodočná zbierka, ktorú budeme pokladať za vrstvu číslo jedna, ale jej rozsah stanoviť nemožno. Tá mohla existovať v dobe, keď z podobných zbierok čerpali i autori kánonických evanjelií. S prameňom Q však táto zbierka s veľkou pravdepodobnosťou totožná nebola. Logion 12, kde sa hovorí o Jakubovi Spravodlivom, býva uvádzané ako závažný argument pre to, že počiatky Tomášovho evanjelia siahajú do doby jeho života, teda pred rok 62. Ako vyplýva z porovnania s logiom 13, kde stojí v popredí Tomáš, dochádzalo vtedy v skupine, ktorí užívala predchodcu dnešného Tomášovho evanjelia, k sporu, z ktorého neskôr vzišiel ako jej duchovný patrón víťazne Tomáš.

 

 

Záver:

Podľa kritéria času má zmysel za zaoberať okrem spismi, ktoré už obsahuje súčasný Nová Zákon aj týmito: Prvý list Klementov, Didaché a List Barnabášov. Do deuterokánonu má zmysel uvažovať ešte nad druhým  listom Klementa. Taktiež z neho vyplýva, že Druhý list Petrov sa nesmie zaraďovať do protokánonu, teda jeho teologická podstata nie je inšpirovaná Svätým Duchom. Popretie Petrovho autorstva Druhého listu Petra bolo už v druhom storočí, a dnes už nezávislí odborníci sa zhodujú, že autorom nebol rovnaký človek ako autor Prvého listu Petra.

 

 

Zdroje:

Články:

http://ktf.cuni.cz/~brozj/distancni/kanon.html

http://sk.wikipedia.org/wiki/Apo%C5%A1tolsk%C3%AD_otcovia

http://wol.jw.org/sk/wol/d/r38/lp-v/2009492

https://cs.wikipedia.org/wiki/Historicita_evangeli%C3%AD

http://www.fatym.com/taf/knihy/patrol/index.htm

http://gnosis9.net/view.php?cisloclanku=2005080002

https://otik.uk.zcu.cz/bitstream/handle/11025/9730/spiclova%20DP.pdf?sequence=1

Cudzojazyčné:

https://en.wikipedia.org/wiki/Biblical_canon

http://en.wikipedia.org/wiki/Apostolic_Fathers

http://www.earlychristianwritings.com/

http://www.gotquestions.org/gift-of-prophecy.html

Iné:

Neznámá evangelia – Novozákonní apokryfy I.  od: Dus Jan A.

Příběhy apoštolů – Novozákonní apokryfy II.  od: Dus Jan A.

Proroctví a apokalypsy – Novozákonní apokryfy III.  od: Dus Jan A.