Analýza relevantných spisov

Úvod Biblistika Kánon Starého Písma3 Analýza relevantných spisov

Zákon – Genezis, Exodus, Levitikus, Numeri a Deuteronómium

V čase Ježišovho pôsobenia bola skupina kníh Zákon tvorená knihami Genezis, Exodus, Levitikus, Numeri a Deuteronómium uzavretá. Všetkých týchto päť kníh Zákona bolo opakovane použitých aj ako „norma normans“ samotným Ježišom.

 

Nakoľko knihy Genezis, Exodus, Levitikus, Numeri a Deuteronómium boli opakovane použité ako „norma normans“ samotným Ježišom, spĺňajú tak kritérium užitočnosti a nie je dôvod ich nezahrnúť do kánonu.

 

Kniha Jozue

Kniha Jozue je v judaizme zaradená medzi Prorokov a jej pravosť dosvedčuje Pavol v spise Skutkov apoštolov.

 

Okrem Pavla ju vo svojom liste použil aj Jakub ako „norma normans“ a spomína ju aj Matúš v rodokmeni Ježiša.

 

Nakoľko kniha Jozue bola použitá ako „norma normans“ pisateľmi spisov Nového Písma, spĺňa tak kritérium užitočnosti a nie je dôvod ju nezahrnúť do kánonu.

 

Kniha Sudcov

Kniha Sudcov je v judaizme zaradená medzi Prorokov a jej pravosť dosvedčuje Pavol v spise Skutkov apoštolov.

 

Nakoľko kniha Sudcov bola zaradená medzi knihy Prorokov a je dosvedčená Pavlom ako pravá, spĺňa tak kritérium užitočnosti a nie je dôvod ju nezahrnúť do kánonu.

 

Prvá a druhá kniha Samuela

Prvá a druhá kniha Samuela tvoria v judaizme jednu zbierku zaradenú medzi Prorokov, ktorá bola použitá ako „norma normans“ samotným Ježišom.

 

Nakoľko prvá a druhá kniha Samuela boli už v čase Ježišovho pôsobenia jedna zbierka zaradená medzi Prorokov a bola použitá ako „norma normans“ aj samotným Ježišom, spĺňajú tak kritérium užitočnosti a nie je dôvod ich obe nezahrnúť do kánonu.

 

Prvá a druhá kniha Kráľov

Prvá a druhá kniha Kráľov tvoria v judaizme jednu zbierku zaradenú medzi Prorokov, ktorá bola použitá ako „norma normans“ samotným Ježišom.

 

Nakoľko prvá a druhá kniha Kráľov boli už v čase Ježišovho pôsobenia jedna zbierka zaradená medzi Prorokov a bola použitá ako „norma normans“ aj samotným Ježišom, spĺňajú tak kritérium užitočnosti a nie je dôvod ich obe nezahrnúť do kánonu.

 

Kniha proroka Izaiáša

Kniha proroka Izaiáša je v judaizme zaradená medzi Prorokov a bola opakovane použitá ako „norma normans“ samotným Ježišom.

 

Nakoľko kniha proroka Izaiáša bola opakovane použitá ako „norma normans“ samotným Ježišom, spĺňa tak kritérium užitočnosti a nie je dôvod ju nezahrnúť do kánonu.

 

Kniha proroka Jeremiáša

Kniha proroka Jeremiáša je v judaizme zaradená medzi Prorokov a bola opakovane použitá ako „norma normans“ pisateľmi spisov Nového Písma.

 

Nakoľko kniha proroka Jeremiáša bola opakovane použitá ako „norma normans“ pisateľmi spisov Nového Písma, spĺňa tak kritérium užitočnosti a nie je dôvod ju nezahrnúť do kánonu.

 

Kniha proroka Ezechiela

Kniha proroka Ezechiela je v judaizme zaradená medzi Prorokov a bola použitá ako „norma normans“ Paulom v jeho druhom liste Korinťanom.

 

Nakoľko kniha proroka Ezechiela bola použitá ako „norma normans“ pisateľom spisov Nového Písma, spĺňa tak kritérium užitočnosti a nie je dôvod ju nezahrnúť do kánonu.

 

Dvanásti menší proroci – Ozeáš, Joel, Amos, Abdiáš, Jonáš, Micheáš, Nahum, Habakuk, Sofoniáš, Aggeus, Zachariáš a Malachiáš

Už začiatkom 2. stor. p. n. l. tvorilo dvanásť menších prorokov jednu zbierku a aj dnes sú v judaizme považované za jednu knihu zaradenú medzi Prorokov.

 

Viacero menších prorokov bolo opakovane použitých ako „norma normans“ pisateľmi spisov Nového Písma, ako aj samotným Ježišom.

 

Nakoľko Dvanásti menší proroci boli už v čase Ježišovho pôsobenia jedna zbierka a bola opakovane použitá ako „norma normans“ aj samotným Ježišom, spĺňajú tak kritérium užitočnosti a nie je dôvod ich všetkých nezahrnúť do kánonu.

 

Kniha Žalmov

Kniha Žalmov je v judaizme zaradená medzi Spisy a patrí medzi Sifrei Emet, čo doslova znamená „dokumenty pravdy“. Za autora značnej časti Žalmov je považovaný kráľ Dávid, čo dosvedčujú aj pisatelia spisov Nového Písma.

Už v čase očitých svedkov Ježiša Krista bol však Dávid považovaný za proroka.

A aj jeho žalmy boli citované ako slová proroka, t. j. ako „norma normans“.

 

Nakoľko kniha Žalmov bola opakovane použitá ako „norma normans“ pisateľmi spisov Nového Písma a je nimi zaradená aj medzi prorokov, spĺňa tak kritérium užitočnosti a nie je dôvod ju nezahrnúť do kánonu.

 

Kniha Jób

Kniha Jób je v judaizme zaradená medzi Spisy a patrí medzi Sifrei Emet, čo doslova znamená „dokumenty pravdy“. Jej pravosť dosvedčuje aj prorok Ezechiel, ktorý tlmočí slová Boha, v ktorých je Jób spomenutý ako jeden z najspravodlivejších vedľa Noeho a Daniela.

Taktiež jej pravosť dosvedčuje Jakub vo svojom liste, v ktorom vyzdvihuje Jóbovu vytrvalosť.

A jej pravosť dosvedčuje aj Pavol, ktorý knihu Jób používa aj ako „norma normans“.

 

Aj keď Jób nebol prorokom v pravom slova zmysle, žil v období patriarchov a na základe svedectiev je kniha o jeho živote pravá a užitočná aj pre kresťanov, spĺňa tak kritérium užitočnosti a nie je dôvod ju nezahrnúť do kánonu.

 

Kniha Prísloví

Kniha Prísloví je v judaizme zaradená medzi Spisy a patrí medzi Sifrei Emet, čo doslova znamená „dokumenty pravdy“ a väčšina prísloví je pripísaná kráľovi Šalamúnovi. Kráľ Šalamún síce nebol Božím prorokom ako jeho otec kráľ Dávid, mal však od Boha dar múdrosti.

Príslovia, ktoré od neho pochádzajú, majú teda Boží pôvod.

 

Pravosť knihy Prísloví dosvedčuje Pavol vo svojom liste Rimanom.

Taktiež jej pravosť dosvedčuje aj Peter a Jakub vo svojich listoch a to toho istého príslovia. Ide o doslovný citát z gréckej verzie Septuaginta. Jakub vyslovene používa knihu Prísloví ako „norma normans“.

 

Aj keď Šalamún nebol prorokom v pravom slova zmysle, mal od Boha dar múdrosti a na základe svedectiev je kniha jeho prísloví pravá a užitočná aj pre kresťanov, spĺňa tak kritérium užitočnosti a nie je dôvod ju nezahrnúť do kánonu.

 

Do kánonu by sa však nemala zahrnúť celá, nakoľko posledné dve kapitoly nie sú od Šalamúna, ale podľa jej vlastných slov od istého Agúra a matky kráľa Lemuela.

Nakoľko ide o neznáme osoby, nedá sa potvrdiť pôvod ich teologickej podstaty od Boha, ako v prípade kráľa Šalamúna. Taktiež posledné dve kapitoly neboli nijako spomínané pisateľmi Nového Písma, nie je preto dôvod ich zahrnúť do kánonu.

 

Kniha Rút

Kniha Rút je v judaizme zaradená medzi Spisy a spomína sa v Novom Písme, konkrétne v rodokmeni Ježiša Krista.

Spolu s ňou sa spomínajú okrem Ježišovej matky Márie ďalšie tri ženy – Támar, Rachab a Betsabe. Tieto štyri ženy – Támar, Rút, Rachab a Betsabe – majú viacero spoločných čŕt. Všetky boli nežidovského pôvodu, všetky sa ocitli v sexuálne kontroverzných situáciách, všetky mali odvahu riskovať. Aj keď nevieme presný zámer, prečo Matúš priamo menuje Rút, vydáva svedectvo o pravosti a užitočnosti tejto knihy pre kresťanov, spĺňa tak kritérium užitočnosti a nie je dôvod ju nezahrnúť do kánonu.

 

Kniha Pieseň piesní

Kniha Pieseň piesní nie je kniha teologického charakteru ani ju nijakí pisateľ Nového Písma nepoužil ako „norma normans“. Ide o erotickú báseň pripisovanú kráľovi Šalamúnovi. Kráľ Šalamún nebol Božím prorokom ako jeho otec kráľ Dávid a pre lásku k ženám sa obrátil od Boha, nie je preto dôvod sa domnievať, že pochádza z Božej múdrosti ako jeho príslovia, ale zo srdca, ktoré nebolo úplne oddané Bohu.

 

Nakoľko kniha Pieseň piesní nie je teologického charakteru, žiaden pisateľ Nového Písma ju nepoužil ako „norma normans“ ani nedosvedčil jej pravosť a užitočnosť pre kresťanov a neobsahuje nič, čo by malo pôvod od Boha, nespĺňa tak kritérium užitočnosti, a preto nemôže byť zahrnutá do kánonu.

 

Kniha Kazateľ

Kniha Kazateľ je pripisovaná kráľovi Šalamúnovi, aj keď nie je priamo menovaný. Prítomnosť perzských výpožičiek a početných aramaizmov však poukazuje na dátum napísania nie skorší ako asi 450 p. n. l. Ani nijakí pisateľ Nového Písma ju nepoužil ako „norma normans“. Navyše charakter textu knihy poukazuje na subjektívne úvahy autora a nie Božie posolstvo ľudom.

 

Nakoľko jej autorstvo je spochybnené, žiaden pisateľ Nového Písma ju nepoužil ako „norma normans“ ani nedosvedčil jej pravosť a užitočnosť pre kresťanov a neobsahuje nič, čo by malo pôvod od Boha, nespĺňa tak kritérium užitočnosti, a preto nemôže byť zahrnutá do kánonu.

 

Kniha Náreky

Kniha Náreky sa tradične pripisuje prorokovi Jeremiášovi, avšak okrem snahy každú knihu pripísať nejakému prorokovi sa to nezakladá na nijakých základoch. Jeremiáš skutočne napísal náreky na smrť kráľa Joziáša, ale v knihe Náreky nie je žiadny odkaz na kráľa Joziáša.

Ani nijakí pisateľ Nového Písma ju nepoužil ako „norma normans“. Navyše charakter textu knihy poukazuje na ľudský pôvod smerom k Bohu a nie Božie posolstvo ľudom.

 

Nakoľko jej autorstvo je spochybnené, žiaden pisateľ Nového Písma ju nepoužil ako „norma normans“ ani nedosvedčil jej pravosť a užitočnosť pre kresťanov a neobsahuje nič, čo by malo pôvod od Boha, nespĺňa tak kritérium užitočnosti, a preto nemôže byť zahrnutá do kánonu.

 

Kniha Ester

Kniha Ester nie je kniha teologického charakteru, neobsahuje dokonca ani jedinú zmienku o Bohu a ani ju nijakí pisateľ Nového Písma nepoužil ako „norma normans“. Ide o historickú knihu vysvetľujúcu pôvod židovského sviatku Purim, ktorý v Novom Písme nie je nijako zmienený. Kniha Ester popisuje udalosti spadajúce do vlády perzkého kráľa Xerxesa I., prípadne ešte neskoršieho panovníka, teda kniha nevznikla ani nepopisuje udalosti spadajúce do prorockého času. Kniha je fikciou, nakoľko žiaden z kandidátov na perzkého kráľa, nemal židovskú manželku Ester. Postavy Mordechaja a Ester majú zrejme pôvod v pohanských bohov Marduka a Ištar.

 

Nakoľko kniha Ester nie je teologického charakteru, žiaden pisateľ Nového Písma ju nepoužil ako „norma normans“ ani nedosvedčil jej pravosť a užitočnosť pre kresťanov a neobsahuje nič, čo by malo pôvod od Boha, nespĺňa tak kritérium užitočnosti, a preto nemôže byť zahrnutá do kánonu.

 

Kniha proroka Daniela

Kniha proroka Daniela je v judaizme zaradená medzi Spisy, Ježiš však Daniela považoval za skutočného proroka a knihu použil aj ako „norma normans“.

 

Nakoľko kniha proroka Daniela bola použitá ako „norma normans“ samotným Ježišom a je ním zaradená aj medzi prorokov, spĺňa tak kritérium užitočnosti a nie je dôvod ju nezahrnúť do kánonu.

 

Knihy Ezdráš a Nehemiáš

Hlavnými postavami a zároveň aj pisateľmi kníh Ezdráš a Nehemiáš sú kňaz a pismár Ezdráš a miestodržiteľ Nehemiáš.

Pisatelia kníh tak ani podľa nich samotných neboli proroci. Knihy sa navyše zameriavajú na udalosti zhruba storočie po posledných prorokov. Židovská tradícia síce stotožňuje Ezdráša s prorokom Malachiášom vychádzajúc zo skutočnosti, že kniha proroka Malachiáša sa zameriava na rovnaké témy ako knihy Ezdráš a Nehemiáš – zmiešané manželstvá a upadajúce chrámové knažstvo. Ezdráš navyše spomína posledných prorokov, pričom samotného Malachiáša nespomína, teda ním môže byť aj on sám alebo jeho súčasníkom. Samotné meno Malachiáš navyše nemusí byť meno ale titul, keďže jeho doslovný význam je „môj posol“. V každom prípade nie je vylúčené, že rovnaké témy mohli byť aktuálne dlhšie obdobie a nič priamo nedokazuje, že Ezdráš bol prorokom. Ani nijakí pisateľ Nového Písma knihy Ezdráš a Nehemiáš nepoužil ako „norma normans“. Navyše charakter ich textu nepoukazuje ani neobsahuje Božie posolstvo ľudom.

 

Nakoľko knihy Ezdráš a Nehemiáš nie sú teologického charakteru, žiaden pisateľ Nového Písma ich nepoužil ako „norma normans“ ani nedosvedčil ich pravosť a užitočnosť pre kresťanov a neobsahujú nič, čo by malo pôvod od Boha, nespĺňajú tak kritérium užitočnosti, a preto nemôžu byť zahrnuté do kánonu.

 

Prvá a druha kniha Kroník

Prvá a druhá kniha Kroník tvoria v judaizme jednu zbierku zaradenú medzi Spisy. Napriek tomu podáva svedectvo o prorokoch a ich posolstve. Táto zbierka bola použitá aj ako „norma normans“ samotným Ježišom.

 

Knihy Kroník popisujú rovnaké obdobie ako knihy Samuela a knihy Kráľov, avšak v popise množstva udalostí sa od nich líšia.

 

Prvý rozpor

V druhej knihe Samuela sa uvádza, že druhorodený syn kráľa Dávida bol Kileáb, avšak podľa prvej knihy Kroník to bol Daniel.


Druhý rozpor

V druhej knihe Samuela sa uvádza, že kráľ Dávid prišiel k Nákonovmu humnu, kde Uzza vystrel ruku k Božej arche, avšak podľa prvej knihy Kroník to bolo u Kídonovho humna.


Tretí rozpor

V druhej knihe Samuela sa uvádza, že kráľ Dávida zajal 1 700 jazdcov kráľa Hadad-Ezera, avšak podľa prvej knihy Kroník zajal až 7 000 jazdcov.


Štvrtý rozpor

V druhej knihe Samuela sa uvádza, že kráľ Dávida zničil Aramejčanom 700 bojových vozov a pobil 40 000 jazdcov, avšak podľa prvej knihy Kroník zničil 7 000 bojových vozov a pobil 40 000 pešiakov.


Piaty rozpor

V druhej knihe Samuela sa uvádza, že Absolónovi sa narodila dcéra menom Támar, avšak podľa druhej knihy Kroník mal dcéru Maako.


Šiesty rozpor

V druhej knihe Samuela sa uvádza, že Amás bol synom Jitra Izraelského, avšak podľa prvej knihy Kroník bol synom Izmaelita Jeter.


Siedmy rozpor

V druhej knihe Samuela sa uvádza, že Jóšeb Bašebet sa oháňal kopijou proti 800 mužom, avšak podľa prvej knihy Kroník ich bolo len 300.


Ôsmy rozpor

V druhej knihe Samuela sa uvádza, že Izrael mal 800 000 bojovníkov a Júda 500 000, avšak podľa prvej knihy Kroník mal Izrael 1 100 000 bojovníkov a Júda 470 000.


Deviaty rozpor

V druhej knihe Samuela sa uvádza, že Gád oznámil kráľovi Dávidovi, že bude 7 rokov hladu, avšak podľa prvej knihy Kroník mu oznámil, že budú len 3 roky hladu.


Desiaty rozpor

V druhej knihe Samuela sa uvádza, že kráľ Dávid kúpil humno a dobytok za 50 šekelov striebra, avšak podľa prvej knihy Kroník to bolo za 600 šekelov zlata.


Jedenásty rozpor

V prvej knihe Kráľov sa uvádza, že Churám zhotovil dva bronzové stĺpy 18 lakťov vysokých, avšak podľa druhej knihy Kroník mali výšku až 35 lakťov.


Dvanásty rozpor

V prvej knihe Kráľov sa uvádza, že Churám zhotovil liate more, ktorého okraj mal tvar kalichovej časti ľaliového kvetu o objeme 2 000 batov, avšak podľa druhej knihy Kroník bol objem 3 000 batov.


Trinásty rozpor

V druhej knihe Kráľov sa uvádza, že Achazja sa stal kráľom, keď mal 22 rokov, avšak podľa druhej knihy Kroník mal vtedy už 42 rokov.


Štrnásty rozpor

V druhej knihe Kráľov sa uvádza, že Jójakin sa stal kráľom, keď mal 18 rokov, avšak podľa druhej knihy Kroník mal vtedy len 8 rokov.

 

Zmapované rozpory síce faktograficky nesedia v popise jednotlivých udalostí, avšak podobne ako rozpory medzi spismi Nového Písma navzájom nijako nenarušujú teologickú podstatu, ktorú knihy majú. Nakoľko prvá a druhá kniha Kroník boli už v čase Ježišovho pôsobenia jedna zbierka a bola použitá ako „norma normans“ aj samotným Ježišom, spĺňa tak kritérium užitočnosti a nie je dôvod ich obe nezahrnúť do kánonu.

 

Knihy gréckeho prekladu Septuaginta

Pisatelia Nového Písma často citovali z gréckeho prekladu Starého Písma známom ako Septuaginta, ktorý vznikol v 3. stor. p. n. l. Najstarší nežidovskí kresťania však používali grécky preklad Septuaginta z nutnosti, nakoľko to bola jediná grécka verzia Starého Písma a väčšina, ak nie všetci, z týchto raných nežidovských kresťanov nevedeli čítať hebrejsky. Navyše hoci pisatelia Nového Písma často citovali zo Septuaginty, nikdy žiadnu knihu mimo hebrejského kánonu nepoužili ako „norma normans“ a ani nedosvedčili ich pravosť.

 

Taktiež nie je ani možné jednoznačne potvrdiť, či knihy mimo hebrejského kánonu boli skutočne súčasťou Septuaginty. Najstaršie dochované rukopisy obsahujúce celý preklad Septuaginty sú z kresťanského prostredia až zo 4. až 5. stor. n. l. a to Sinajský kódex, Vatikánsky kódex a Alexandrijský kódex. Každý z nich však obsahuje iné knihy nad rámec hebrejského kánonu. Všetky tri kódexy obsahujú Žalm 151, Knihu Múdrosti, Knihu Sirachovec, Tretiu knihu Ezdráš, Knihu Tobiáš a Knihu Judita, avšak Sinajský kódex na rozdiel od zvyšných dvoch neobsahuje Knihu proroka Barucha a List Jeremiáša, Vatikánsky kódex na rozdiel od zvyšných dvoch neobsahuje Prvú a Štvrtú knihu Machabejcov a Alexandrijský kódex na rozdiel od zvyšných dvoch obsahuje navyše aj Knihu Ód, Druhú a Tretiu knihu Machabejcov. Napriek skutočnosti, že Sinajský kódex aj Alexandrijský kódex obsahujú Štvrtú knihu Machabejcov, nie je zahrnutá do súčasného kánonu žiadnej kresťanskej cirkvi.

 

Na druhú stranu, najstaršie svedectvá o kánone Starého Písma nedosvedčujú, že by boli skutočne súčasťou Septuaginty. Filón z Alexandrije (20 p. n. l. – 50 n. l.), helenistický židovský filozof, často citoval z gréckeho prekladu Seuptuaginta, ale nespomenul žiaden spis mimo hebrejského kánonu. Jozef Flavius (37 – 100 n. l.), rímsko-židovský historik, tiež používal Septuagintu a vo svojom diele O starobylosti Židov spomína vtedajší Židovský kánon, avšak žiadnu knihu mimo hebrejský kánon nespomenul.

O starobylosti Židov 8:38–40 Máme iba dvadsaťdva kníh, ktoré zahŕňajú celé naše dejiny, a právom im každý verí. Patrí k nim päť kníh Mojžišových, ktoré obsahujú zákony a všetko, čo sa traduje od stvorenia človeka až po smrť Mojžišovu. Toto obdobie zaberá asi tri tisícky rokov. V ďalších trinástich knihách spísali proroci, žijúci po Mojžišovi, čo sa udialo za ich života od smrti Mojžišovej až po Artaxerxésa, ktorý bol perzským kráľom po Xerxovi. Zvyšné štyri knihy obsahujú hymny oslavujúce Boha a rady ľuďom, ako žiť.

Ani najstaršie kresťanské zoznamy kánonu Starého Písma – od Melitona zo Sardy (okolo 120 – 180 n. l.), biskupa v Sarde a Bryenniosov zoznam (2. stor. n. l.) – jednoznačne nespomínajú žiadne knihy nad rámec hebrejského kánonu Starého Písma.

 

Samotné knihy v Septuaginte nad rámec hebrejského kánonu vznikli v postprorockom čase, čo niektoré aj samé dosvedčujú, jednak nepriamo popisom udalostí, a jednak priamo spomenutím absencie prorokov.

 

Mnohé z kníh zo Septuaginty nad rámec hebrejského kánonu sú fikcie obsahujúce klamlivé historické udalosti. Napríklad Tobiáš žil, keď Asýrčania dobyli Izrael v roku 722 p. n. l. a taktiež, keď Jeroboám rebeloval proti Júdovi v roku 931 p. n. l., čo by ho učinilo 209 ročným, avšak podľa samotnej knihy žil len 158 rokov. Potom kniha Judita hovorí o Nabuchodonozorovej vláde v Ninive namiesto v Babylone.

 

Nakoľko knihy v Septuaginte, ktoré sú nad rámec hebrejského kánonu, mohli byť do Septuaginty pridané neskôr, žiaden pisateľ Nového Písma ich nepoužil ako „norma normans“ ani nedosvedčil ich pravosť a užitočnosť pre kresťanov, nespĺňajú tak kritérium užitočnosti, a preto nemôžu byť zahrnuté do kánonu.

 

Iné židovské knihy

Z iných židovských kníh sú relevantné na analýzu len Prvá kniha proroka Henocha, Kniha Jubileí, Štvrtá kniha proroka Ezdráša a Štvrtá kniha proroka Barucha, ktoré sa odvolávajú na prorocké obdobie a používajú sa ako „norma normans“ niektorými kresťanmi dodnes. Prvá kniha proroka Henocha a Kniha Jubileí boli nájdené aj medzi zvitkami od Mŕtveho mora, čo dosvedčuje ich predkresťanský pôvod a používanie niektorými židovskými skupinami v čase pôsobenia Ježiša Krista. Prvá kniha proroka Henocha by však podľa jej samotného textu musela byť napísaná po nanebovzatí Henocha, teda nie je možné dokázať jej boží pôvod. Kniha Jubileí sa odvoláva na Prvú knihu proroka Henocha. Štvrtá kniha proroka Ezdráša a štvrtá kniha proroka Barucha vznikli pravdepodobne až po roku 70 n. l. a nič nedokazuje ich možný predkresťanský pôvod.

 

Nakoľko iné židovské knihy neboli v čase pôsobenia Ježiša Krista považované za „norma normans“, pretože neboli prijaté ani do hebrejského kánonu a nie sú súčasťou ani gréckeho prekladu Septuaginta a ani žiaden pisateľ Nového Písma ich nepoužil ako „norma normans“ ani nedosvedčil ich pravosť a užitočnosť pre kresťanov, nespĺňajú tak kritérium užitočnosti, a preto nemôžu byť zahrnuté do kánonu.

 

Výsledok analýzy

Porovnanie výsledku analýzy so zaradením jednotlivých kníh do kánonu Starého Písma naprieč kresťanskými denominácii, ako aj rôznymi formami judaizmu, je v nasledujúcej tabuľke.

 

Kánon Starého Písma

 

RabJud

EtJud

Sam

Protest

RimKat

Prav

Arm

Kopt

Et+Er

Syr+Asyr

Výsledok

Gn

Ex

Lv

Nm

Dt

Joz

Sdc

1 Sam

2 Sam

1 Kr

2 Kr

Iz

Jer

Ez

Oz

Joel

Am

Abd

Jon

Mich

Nah

Hab

Sof

Ag

Zach

Mal

Žalm 1-150

Jób

Prís 1-29

Prís 30-31

Rút

Pies

Kaz

Nár

Est

Dan

Ezd

Neh

1 Krn

2 Krn

Dan+

Est+

1 Bar

LJer

Žalm 151

Ódy

Mns

Múd

Sir

3 Ezd

✓!

Tob

Jdt

1 Mach

2 Mach

3 Mach

✓!

4 Ezd

✓!

Nár+

1 Hen

4 Bar

Jbl

1 EtiopMach

2 EtiopMach

3 EtiopMach

Jsp

✓!

TestAbr

TestIzák

TestJak

Pozn.: = Kánonické knihy s plnou autoritou

✓! = Kánonické knihy, avšak s podriadenou autoritou

✖ = Nekánonické knihy