Bohorodička

Úvod Mariológia Bohorodička

1. Bohorodička: Titul "Bohorodička" pochádza z gréckeho slova "Θεοτόκος-Theotókos", kde "θεός-theos" v preklade znamená "boh" a "τόκος-tókos" znamená "rodenie, pôrod". Doslovný, jednoznačný latinský preklad slova "Θεοτόκος-Theotókos" je "Deipara". Do slovenčiny sa dá doslovne preložiť len ako "Bohorodička". Západná časť cirkvi si odniesla z Efezu do Ríma latinskú verziu slova "Θεοτόκος-Theotókos" v podobe "Dei genetrix". Toto latinské pomenovanie sa chápe ako "Bohorodička" ale aj ako "Matka Bohu", kde "deus" v preklade znamená "boh" a "genetrix" znamená "rodička, matka". Ten druhý výraz "Matka Bohu" sa stal populárnejším. Takže z latinčiny do iných jazykov sa výraz "Dei genetrix" už prekladá jednotne ako "Matka Božia". Tento titul dávajú Márii katolíci, pravoslávni aj väčšina protestantov.

2. Kristorodička: Titul "Kristorodička", alebo aj "Rodička Krista", pochádza z gréckeho slova "Χριστοτόκος -Christotókos", kde "Χριστός-Christós" sa v slovenčine značí ako "Kristus" (titul pre Ježiša) a "τόκος-tókos" znamená "rodenie, pôrod". Prvý krát tento titul pre Máriu použil konštantínopolský patriarcha Nestorius (c.386-c.451). Dnes sú prívržencami nestoriánstva Asýrska cirkev Východu a Starobylá cirkev Východu, ktoré reprezentujú komunity v Iraku, Iráne, Libanone, Sýrii, USA, Indii a majú spolu asi 600 000 členov.

3. Bohočlovekorodička: Titul "Bohočlovekorodička" pochádza z gréckeho slova "Θεοἄνθρωποτόκος-Theoanthrópotókos", kde "θεός-theos" v preklade znamená "boh", "ἄνθρωπος-anthrópos" v preklade znamená "človek" a "τόκος-tókos" znamená "rodenie, pôrod". Tento titul sa formálne nepoužíva, išlo v minulosti o alternatívu k ostatným návrhom. Nebol prijatý, pretože by sa tým dalo myslieť splynutie božskej a ľudskej podstaty do jednej novej podstavy ľudbožskej. Takýto pohľad na Ježiša majú prívrženci miafyzitizmu. Miafyzitizmus vyznávajú orientálne cirkvi, ktoré majú viac ako 73 miliónov členov. Bližšie sa budem o Ježišovej podstate venovať v Kristológii.

4. Človekorodička: Titul "Človekorodička" pochádza z gréckeho slova "νθρωποτόκος-Anthrópotókos", kde "ἄνθρωπος-anthrópos" v preklade znamená "človek" a "τόκος-tókos" znamená "rodenie, pôrod". Prakticky to nie je titul, je to označenie, ktoré používajú tí, čo odmietajú zvyšné tri možnosti, pretože podľa nich Mária nebola nič viac, ako rodička človeka.

 

 

Hlavný argument zástancov titulu Bohorodička:

Argument zástancov titulu Bohorodička znie: „A či Ježiš Kristus nebol Boh?“

V tom istom duchu píše aj Katechizmus katolíckej cirkvi:

509 Mária je skutočne „Božia Matka“, pretože je Matkou večného Božieho Syna, ktorý sa stal človekom a sám je Boh.

Pravda, Kristus je Boh. Boh tu ale vždy bol, je aj bude. Bol tu dávno pred Máriou, dokonca pred stvorením sveta. Ak by sme Máriu označovali ako Matka Božia, tak by mohlo aj znamenať, že Boh vznikol z Márie, čo by bola urážka Boha. Aj keď katolíci namietajú, že oni ju nepovažujú za niekoho, kto vytvoril Boha. Ale titul Bohorodička alebo Matka Božia naznačujú, že Boh potreboval mať svoju matku, resp. bez nej by Boh nebol.

Nech už to ktokoľvek berie ako chce, tomuto označeniu sa treba vyhnúť, lebo to môže viesť k urážke Boha, či nevhodnému uctievaniu Márie. Veď aj napríklad cyperský biskup Epifánius zo Salaminy (c.310–403) poznal kresťanov známych ako kolyridiáni (z gréckeho "kollyra", čo znamená "kruhový chlieb"), ktorí obetovali Panne Márii dary ako Bohu. Pre nich bola Mária akási polo-bohyňa či bohyňa. Blud kolyridiánov bol v 4. storočia na viacerých miestach odsúdený. 

Niektorí kresťania popierajú Ježišovo božstvo a ak Ježiš nebol Boh, potom jeho matka nemohla byť ani Bohorodička. Bližšie sa budem o Ježišovej podstate venovať v Kristológii, dovolím si ale vopred povedať, že Ježiš bol Boh, preto tento protiargument je irelevantný.

 

 

Hlavný argument odporcov titulu Bohorodička:

Nikde v Novom Zákone sa nenachádza prípad, kde by Pán Ježiš oslovil svoju ľudskú matku ako "matka", ani prípad, kde by svoju matku nazval "matka". Pritom svojho nebeského Otca nazval Pán Ježiš v Novom Zákone viac ako 100 krát "otec".

V evanjeliu podľa Jána nájdeme dva prípady, keď Ježiš svoju matku oslovil: 

Ekumenický preklad: Jn 2:3-4 Keď sa minulo víno, povedala Ježišovi jeho matka: Nemajú vína. Ježiš jej odpovedal: Čo mňa a teba do toho, žena? Ešte neprišla moja hodina.

Jn 19:26 Keď Ježiš zbadal matku a pri nej učeníka, ktorého miloval, povedal matke: Žena, hľa, tvoj syn!

Katolícky preklad: Jn 2:3-4 Keď sa minulo víno, povedala Ježišovi jeho matka: „Nemajú víno.“ Ježiš jej odpovedal: „Čo mňa a teba do toho, žena? Ešte neprišla moja hodina.“

Jn 19:26 Keď Ježiš uzrel matku a pri nej učeníka, ktorého miloval, povedal matke: „Žena, hľa, tvoj syn!“

Preklad Jeruzalemská biblia: Jn 2:3-4 Keď sa minulo víno, povedala Ježišovi jeho matka: "Nemajú víno." Ježiš jej odpovedal: "Čo mňa a teba do toho, žena? Ešte neprišla moja hodina."

Jn 19:26 Keď Ježiš uzrel matku a pri nej učeníka, ktorého miloval, povedal matke: "Žena, hľa, tvoj syn!"

Evanjelický preklad: Jn 2:3-4 Keď chýbalo víno, povedala matka Ježišova: Nemajú víno! Odpovedal jej Ježiš: Žena, čo mňa a teba do toho? Ešte neprišla moja hodina

Jn 19:26 Keď Ježiš uvidel matku a vedľa nej stáť učeníka, ktorého miloval, riekol matke: Žena, ajhľa, tvoj syn!

Preklad Jozefa Roháčka: Jn 2:3-4 A keď nedostačovalo víno, povedala matka Ježišova jemu: Nemajú vína. A Ježiš jej povedal: Čo mám s tebou, ženo? Ešte neprišla moja hodina.

Jn 19:26 A keď videl Ježiš matku aj učeníka, ktorého miloval, že stojí tam, povedal svojej matke: Ženo, hľa, tvoj syn!

Preklad Miloša Pavlíka: Jn 2:3-4 A keď sa nedostalo vína, vraví Ježišova mať k nemu: Nemajú vína. Ježiš jej vraví: Čo mám s tebou do činenia, žena? Moja hodina doposiaľ neprišla.

Jn 19:26 Ježiš teda, uvidiac svoju mať a vedľa stojaceho učeníka, ktorého miloval, vraví svojej materi: Žena, hľa, tvoj syn.

Preklad Štefana Porúbčana: Jn 2:3-4 keď sa im minulo víno, povedala matka Ježišovi: „Nemajú vína!“ Ježiš jej odpovedal: „Čo nás do toho, žena? Ešte neprišla moja hodina.“

Jn 19:26 Keď teda Ježiš uzrel matku a vedľa nej učeníka, ktorého miloval, riekol matke: „Žena, toto je tvoj syn!“

Preklad Bohuslava Košu: Jn 2:3-4 A keď im nedostačovalo víno, hovorí Ježišovi jeho matka: „Nemajú vína.“ Ježiš jej nato vraví: „Čo mám s tebou spoločného, žena? Ešte neprišla moja hodina.“

Jn 19:26 Keď teda Ježiš uzrel matku a vedľa nej stáť učeníka, ktorého miloval, hovorí matke: „Žena, hľa, tvoj syn!“

Preklad Biblia LOGOS: Jn 2:3-4 Keď sa minulo víno, Ježišova matka mu povedala: Nemajú víno. Ježiš jej povedal: Čo ťa do mňa, žena?! Moja hodina ešte neprišla.

Jn 19:26 Keď Ježiš uvidel matku a pri nej stáť učeníka, ktorého miloval, povedal svojej matke: Žena, hľa, tvoj syn.

Preklad Nového sveta: Jn 2:3-4 Keď sa minulo víno, Ježišova matka mu povedala: „Nemajú víno.“ Ale Ježiš jej povedal: „Žena, čo mám s tebou? Moja hodina ešte neprišla.“

Jn 19:26 Keď Ježiš zbadal matku a vedľa nej učeníka, ktorého miloval, povedal matke: „Žena, hľa, tvoj syn!“

Preklad Nádej pre každého: Jn 2:3-4 Matka prišla oznámiť Ježišovi, že sa minulo víno. "Nemôžem ti v tom pomôcť," povedal jej. "Ešte nenastal môj čas konať zázraky."

Jn 19:26 Keď Ježiš videl matku a vedľa nej učeníka, ktorého mal tak rád, povedal jej: "On teraz bude tvojím synom."

Mária bola len žena, nič viac. Ľudovít Mária Grignion de Montfort (1673-1716), kňaz, rehoľník, apoštolský misionár Francúzska a jeden z najväčších ctiteľov Panny Márie to vyjadril slovami: „Uznávam s celou Cirkvou, že Mária je len obyčajným tvorom, ktorý vyšiel z rúk Najvyššieho. Keď sa prirovná k jeho nekonečnej Velebnosti, je menej, než prášok, alebo skôr nie je vôbec nič, pretože on jediný je „Ten, ktorý je“ (Ex 3, 14). Tento veľký Pán, vždy nezávislý a sám sebe dostačujúci, nepotreboval a vôbec nepotrebuje svätú Pannu, aby sa naplnila jeho vôľa a ukázala jeho sláva. Stačí mu len chcieť, aby učinil všetko.“

Márii, ako žiadnej inej žene sa nedostalo takej pocty, avšak to, že porodila Ježiša, bola milosť od Boha. Milosť, za ktorú treba chváliť Boha a nie oslavovať Máriu. Milosť, ktorou bola poctená a nie zásluha, ktorú by sme mali vyzdvihovať. Preto jej syn, keď začal verejne vystupovať, charakterizuje Máriin stav slovom "žena", nič viac, nič menej.

 

 

Druhý argument odporcov titulu Bohorodička:

Ekumenický preklad: Iz 9:5-6 Lebo chlapček sa nám narodil, daný je nám syn, na jeho pleciach bude spočívať vláda a jeho meno bude Obdivuhodný radca, Mocný Boh, Večný Otec, Knieža pokoja. Miera jeho vlády a pokoj nebude mať konca na Dávidovom tróne a v jeho kráľovstve, ktoré upevní a posilní právom a spravodlivosťou odteraz až naveky. Horlivosť Hospodina zástupov to urobí.

Katolícky preklad: Iz 9:5-6 Lebo chlapček sa nám narodil, daný nám je syn, na jeho pleci bude kniežatstvo a bude nazvaný: zázračný Radca, mocný Boh, večný Otec, Knieža pokoja. Jeho vláda bude veľká a pokoj bude bez konca na Dávidovom tróne a nad jeho kráľovstvom, aby ho upevnil a posilnil právom a spravodlivosťou odteraz až naveky. Horlivosť Pána zástupov to urobí.

Preklad Jeruzalemská biblia: Iz 9:5-6 Lebo chlapec sa nám narodil, syn nám bol darovaný, ktorý má na pleciach kráľovské odznaky a jeho meno je: Zázračný radca, Mocný Boh, Večný otec, Knieža pokoja. Veľká bude jeho ríša, trvalý pokoj zavládne na Dávidovom tróne a v jeho kráľovstve, ktoré on obnoví a upevní právom a spravodlivosťou odteraz až naveky. To bude dielo preveľkej lásky Jahveho Cebaot.

Evanjelický preklad: Iz 9:5-6 Lebo dieťa sa nám narodilo, syn nám je daný; na jeho pleciach spočinie kniežatstvo, jeho meno bude: Predivný radca, Mocný Boh, Otec večnosti, Knieža pokoja. Veľká bude jeho vláda a nebude konca pokoju na tróne Dávidovom a v jeho kráľovstve, lebo ho upevní právom a spravodlivosťou odteraz až naveky. Horlivosť Hospodina mocností to urobí.

Preklad Jozefa Roháčka: Iz 9:6-7 Lebo dieťa sa nám narodilo, syn nám je daný, a kniežatstvo bude na jeho pleci, a nazovú jeho meno: Predivný, Radca, Silný Bôh, Udatný Hrdina, Otec Večnosti, Knieža Pokoja. Množiteľovi toho kniežatstva a pokoju nebude konca. Sedieť bude na tróne Dávidovom a bude panovať nad jeho kráľovstvom, aby ho pevne postavil a založil na pevný základ súdom a spravedlivosťou odteraz až na veky. Horlivosť JeHoVaHa Zástupov to učiní.

Preklad Miloša Pavlíka: Iz 9:6-7 Lebo sa nám narodí dietko, bude nám daný syn a na jeho plece sa do stane kniežatstvo a jeho meno sa nazve Div, Radca-Boh-Hrdina, Otec večnosti, Knieža pokoja. Nebude konca rozvoja toho kniežatstva a pokoja na tróne Dávida a nad jeho kráľovstvom na jeho upevnenie a na jeho podporu súdom a spravodlivosťou odteraz a navždy. Toto bude vedieť vykonať horlivosť Hospodina zástupov .

Preklad Nového sveta: Iz 9:6-7 Lebo dieťa sa nám narodilo, syn nám bol daný; a na pleciach bude mať kniežacie panstvo. A jeho meno bude znieť: Obdivuhodný radca, Mocný boh, Večný otec, Knieža pokoja. Hojnosti kniežacieho panstva a pokoja nebude konca na Dávidovom tróne a nad jeho kráľovstvom, aby bolo pevne založené a podopierané právom a spravodlivosťou odteraz až na neurčitý čas. Práve horlivosť Jehovu vojsk to uskutoční.

Vysvetlivka Rímskokatolíckej cirkvi vo Svätom Písme k tomuto veršu znie: »Chlapček, ktorý donesie svetu toľkú radosť, je Emanuel, Mesiáš. Názvy, ktoré sa mu tu dávajú, dokazujú, že nebude obyčajným človekom, ba že bude Bohom. Pravda, v Starom zákone ani samému prorokovi nebol jasný celý dosah názvu „mocný Boh“. Izaiáš vedel len toľko, že v Dieťati – Mesiášovi sa akýmsi neobyčajným spôsobom zjaví Boh. Ako väčšina proroctiev i toto sa stalo celkom jasným len po splnení.«

Tu vidieť z Izaiášovho proroctva, že narodením prišlo na svet dieťa Ježiš, syn Márie. Ale Syn Boha, ten, ktorý bol, je a bude, neprišiel na svet narodením, ten bol daný Márii i celému svetu!

 

 

Tretí argument odporcov titulu Bohorodička:

Ekumenický preklad: 1 Jn 4:1-3 Milovaní, neverte každému duchu, ale skúmajte duchov, či sú od Boha, lebo do sveta vyšlo mnoho falošných prorokov. Božieho Ducha poznáte podľa tohto: Každý duch, ktorý vyznáva, že Ježiš Kristus prišiel v tele, je z Boha. Nijaký duch, ktorý nevyznáva Ježiša, nie je z Boha. Je to duch antikrista, o ktorom ste počuli, že príde. Ten je už vo svete.

Katolícky preklad: 1 Jn 4:1-3 Milovaní, neverte každému duchu, ale skúmajte duchov, či sú z Boha; lebo do sveta vyšlo mnoho falošných prorokov. Božieho Ducha poznáte podľa tohto: Každý duch, ktorý vyznáva, že Ježiš Kristus prišiel v tele, je z Boha. Duch, ktorý nevyznáva Ježiša, nie je z Boha. To je duch antikrista, o ktorom ste počuli, že príde, a už teraz je na svete.

Preklad Jeruzalemská biblia: 1 Jn 4:1-3 Milovaní, neverte každému duchu, ale skúmajte duchov, aby ste videli, či sú z Boha, lebo mnoho falošných prorokov prišlo do sveta. Božieho Ducha poznáte podľa tohto: Každý duch, ktorý vyznáva, že Ježiš Kristus prišiel v tele, je z Boha. Každý duch, ktorý nevyznáva Ježiša, nie je z Boha. To je duch Antikrista, o ktorom ste počuli hovoriť, že príde; už teraz je na svete.

Evanjelický preklad: 1 Jn 4:1-3 Milovaní, neverte každému duchovi, ale skúmajte duchov, či sú z Boha, pretože mnohí falošní proroci vyšli do sveta. Podľa toho poznávajte Ducha Božieho: každý duch, vyznávajúci Ježiša ako Krista, ktorý prišiel v tele, je z Boha; a ktorý duch nevyznáva Ježiša, ten nie je z Boha; je to (duch) antikristov, o ktorom ste počuli, že prichádza a teraz je už vo svete.

Preklad Jozefa Roháčka: 1 Jn 4:1-3 Milovaní, neverte každému duchu, ale zkúšajte duchov, či sú z Boha, pretože mnohí falošní proroci vyšli do sveta. Po tomto znajte Ducha Božieho: každý duch, ktorý vyznáva Ježiša Krista, prišlého v tele, je z Boha; a každý duch, ktorý nevyznáva Ježiša Krista, prišlého v tele, nie je z Boha, a to je ten duch antikristov, o ktorom duchu ste počuli, že prijde, a je už aj teraz na svete.

Preklad Miloša Pavlíka: 1 Jn 4:1-3 Milovaní, neverte každému duchu, lež duchov skúmajte, či sú z Boha, pretože do sveta vyšlo veľa nepravých prorokov. Po tomto poznáte Božieho Ducha: každý duch, ktorý vyznáva Ježiša Krista prišlého v mäse, je z Boha, a žiadny duch, ktorý Ježiša Krista v mäse prišlého nevyznáva, z Boha nie je; a to je ten, ktorý je duch antikrista, o ktorom, ste počuli, že prichodí, a je v svete už teraz.

Preklad Štefana Porúbčana: 1 Jn 4:1-3 Drahí moji, neverte každému duchovi, ale skúmajte duchov, či pochádzajú od Boha, lebo mnohí falošní proroci povstali vo svete. Podľa toho poznáte ducha Božieho: Každý duch, ktorý vyznáva Ježiša ako v tele prišlého Mesiáša, pochádza od Boha; žiaden duch nepochádza od Boha, ak nevyznáva Ježiša. To je duch Antikristov, o ktorom ste počuli, že príde a už teraz je vo svete.

Preklad Bohuslava Košu: 1 Jn 4:1-3 Milovaní, neverte každému duchu, ale skúmajte duchov, či sú z Boha, pretože mnohí falošní proroci vyšli do sveta. Podľa toho poznáte Ducha Božieho: Každý duch, ktorý vyznáva Ježiša Krista prišlého v tele, je z Boha. A nijaký duch, ktorý nevyznáva Ježiša [Krista prišlého v tele], nie je z Boha. A toto je (duch) antikristov, o ktorom ste počuli, že príde, a už teraz je vo svete.

Preklad Biblia LOGOS: 1 Jn 4:1-3

Preklad Nového sveta: 1 Jn 4:1-3 Milovaní, neverte každému inšpirovanému výroku, ale skúšajte inšpirované výroky, aby ste videli, či pochádzajú od Boha, lebo mnoho falošných prorokov vyšlo do sveta. Inšpirovaný výrok od Boha poznáte takto: Každý inšpirovaný výrok, ktorý vyznáva, že Ježiš Kristus prišiel v tele, pochádza od Boha, avšak každý inšpirovaný výrok, ktorý nevyznáva Ježiša, nepochádza od Boha. A to je ten antikristov inšpirovaný výrok, o ktorom ste počuli, že prichádza, a teraz je už vo svete.

Preklad Nádej pre každého: 1 Jn 4:1-3 Moji milovaní, neprijímajte ľahkoverne všetko, čo znie zbožne, ale najprv si overte, či to pochádza od Boha, veď okolo nás je mnoho falošných učiteľov. Skúšobným kameňom nech vám je, či vyznávajú, že sa Boh v Ježišovi Kristovi stal človekom. Kto túto istotu odmieta, nehovorí v Božom mene. Je na strane Kristovho nepriateľa, ktorý už pôsobí na svete.

Ježiš Kristus prišiel v tele – to znamená ako človek, mať vlastnosti ako človek, prekážky ako človek, ale aj možnosti ako človek. Prísť na svet v tele, znamená narodiť sa ako človek. Ak Ježiš prišiel na svet v tele ako človek, tak jeho mama je potom "človekorodička".

 

 

Štvrtý argument odporcov titulu Bohorodička:

Ježiš je označovaný ako "Syn človeka" 88-krát v Novom Zákone. Prvý význam výrazu "Syn človeka" je odkaz na Danielovo proroctvo:

Ekumenický preklad: Dan 7:13-14 V nočnom videní som videl: S nebeskými oblakmi prichádzal ktosi ako Syn človeka. Priblížil sa až k Starcovi dní, priviedli ho pred neho. Bola mu odovzdaná moc a sláva i kráľovstvo, aby mu slúžili ľudia každého národa i jazyka. Jeho moc je večná, nikdy nepominie, a jeho kráľovstvo nebude nikdy zničené.

Katolícky preklad: Dan 7:13-14 Videl som v nočnom videní a hľa, v oblakoch neba prichádzal ktosi ako Syn človeka; prišiel až k Starcovi dní, priviedli ho pred neho. A jemu bola odovzdaná vláda a kráľovstvo, takže jemu slúžili všetky národy, kmene a nárečia; jeho vláda je vláda večná, ktorá nezaniká, a jeho kráľovstvo, ktoré nezahynie.

Preklad Jeruzalemská biblia: Dan 7:13-14 Díval som sa ďalej v nočných videniach: Videl som na nebeských oblakoch prichádzať kohosi ako Syna človeka. Prišiel až k Pradávnemu a bol mu predstavený. Pradávny mu dal moc, slávu a kráľovstvo, aby mu slúžili všetci ľudia, národy a reči. Jeho moc je moc večná, nikdy nepominie, jeho kráľovstvo nikdy nezanikne.

Evanjelický preklad: Dan 7:13-14 V nočných videniach som videl, že na nebeských oblakoch prichádzal niekto ako Syn človeka. Dostal sa k Vekom starému a priviedli ho pred Neho. Dostal moc, slávu i kráľovstvo, aby Mu slúžili všetci ľudia, národy a národnosti. Jeho vláda je večná vláda a nepominie, Jeho kráľovstvo nezanikne.

Preklad Jozefa Roháčka: Dan 7:13-14 Videl som v nočných videniach a hľa, s nebeskými oblakmi prichádzal ktosi na pohľad ako Syn človeka a prišiel až ku Starodávnemu dňov, a dali mu priblížiť sa pred neho. A bolo jemu dané panstvo i sláva i kráľovstvo, a slúžily mu všetky národy a ľudia a jazyky; jeho panstvo je večným panstvom, ktoré nepominie, a jeho kráľovstvo je také, ktoré nebude zničené.

Preklad Miloša Pavlíka: Dan 7:13-14 I uvidel som vo videniach noci, že hľa, s oblakmi nebies sa dal prichádzať sťa by syn človeka, i došiel až k Pradávnemu dní a dali mu pred neho pristúpiť a bola mu daná vláda a česť a kraľovanie, a by mu všetky národnosti, rody a jazyky slúžili; jeho vláda – vláda, ktorá nebude odchádzať, a jeho kraľovanie, to nemôže byť zrušené.

Preklad Nového sveta: Dan 7:13-14 Pozeral som sa ďalej v nočných videniach, a hľa – niekto podobný synovi človeka prichádzal s nebeskými oblakmi; a dosiahol prístup k Pradávnemu dní a priviedli ho blízko, až pred Neho. A bolo mu dané panstvo a dôstojnosť a kráľovstvo, aby jemu slúžili všetky národy, národnostné skupiny a jazyky. Jeho panstvo je panstvo trvajúce na neurčitý čas, ktoré nepominie, a jeho kráľovstvo je kráľovstvo, ktoré nebude zničené

Dan 7:13-14: „V nočných videniach som videl, že na nebeských oblakoch prichádzal niekto ako Syn človeka. Dostal sa k Vekom starému a priviedli ho pred Neho. Dostal moc, slávu i kráľovstvo, aby Mu slúžili všetci ľudia, národy a národnosti. Jeho vláda je večná vláda a nepominie, Jeho kráľovstvo nezanikne.

Ježiš je ten, ktorý dostal panstvo a slávu a kráľovstvo. Keď Ježiš použil túto frázu, priradil proroctvo o Synovi človeka k sebe. Tento pojem je zvyčajne prekladom hebrejského výrazu ben-ʼa·dhamʹ. Slovo ʼa·dhamʹ nie je v tomto prípade myslený ako Adam, ale všeobecne celé ľudstvo, takže pojem ben-ʼa·dhamʹ je v podstate "synom ľudstva, ľudským synom, ľudským bytím, pozemským synom". Ježiš bol skutočne aj ľudská bytosť. Boh volal proroka Ezechiela "syn človeka" 93-krát. Boh proste volal Ezechiela ľudskou bytosťou. Syn človeka je človek. Preto jeho matka by mala byť Človekorodička, lebo porodila jeho ľudskú stránku.

 

 

Súčasnosť:

Dnes sú prívržencami nestoriánstva Asýrska cirkev Východu a Starobylá cirkev Východu, ktoré reprezentujú komunity v Iraku, Iráne, Libanone, Sýrii, USA, Indii a majú spolu asi 600 000 členov.

11. novembra 1994 podpísala Asýrska cirkev Východu s Rímskokatolíckou cirkvou spoločnú christologickú deklaráciu, ale naďalej je odmietaný termín Bohorodička.

Spoločná kristologická deklarácia medzi Katolíckou cirkvou a Asýrskou cirkvou Východu:

„Božie Slovo, druhá osoba Presvätej Trojice sa vtelil mocou Svätého Ducha, prijímajúc telo zo svätej Panny Márie oživované racionálnou dušou, s ktorým {s ktorou}2 bol nerozlučiteľne zjednotený od momentu svojho počatia.

Z tohoto dôvodu náš Pán Ježiš Kristus je pravý Boh a pravý človek, dokonalý v svojom božstve a dokonalý v svojom človečenstve, spolupodstatný s Otcom a spolupodstatný s nami okrem hriechu. Jeho božstvo a jeho človečenstvo sú jednotné v jednej osobe bez zmiešania alebo zmeny, bez rozdelenia alebo oddelenia {separácie}. V ňom bola zachovaná rozdielnosť prirodzenosti božskej a ľudskej, so všetkými ich vlastnosťami {danosťami}, fakultami a činnosťami {účinkovaniami}, čo má však ďaleko od pozostávania z jednej a druhej [prirodzenosti]. Božstvo a človečenstvo je zjednotené v osobe toho istého a jediného Božieho Syna a Pána Ježiša Krista, ktorý je objektom jedinej adorácie.3

Kristus preto nie je “obyčajný človek”, ktorého adoptoval Boh, aby sa v ňom usídlil a aby ho inšpiroval, ako to bolo pri spravodlivých a prorokoch. Ale [to isté] Slovo - Boh, pochádzajúce z Otca pred všetkými svetmi bez počiatku podľa svojho božstva, sa počalo {narodilo} z matky bez otca v posledných časoch podľa svojho človečenstva.

Človečenstvo, ktoré porodila požehnaná Panna Mária bolo vždy človečenstvo samotného Božieho Syna. To je dôvod, prečo sa Asýrska cirkev Východu modlí k Panne Márii ako k “Matke Krista, nášho Boha a Spasiteľa”. Vo svetle tej istej viery katolícka tradícia nazýva Pannu Máriu ako “Matku Boha” a tiež ako “Matku Krista”. Spoločne teda uznávame legitímnosť a pravdivosť týchto výrazov tej istej viery a tiež spoločne rešpektujeme dedičstvo každej cirkvi v jej liturgickom živote a kulte.“

V súčasnosti titul Bohorodička uznávajú katolíci, pravoslávni a väčšina protestantov.

 

 

História:

Tento titul je dosvedčený prvý raz u Alexandra Alexandrijského (?-328), biskupa v Alexandrii, ktorý ho vysvetľoval učením o tzv. "zdieľaní vlastností" (communicatio idiomatum). Podľa neho to, čo platí o Kristovi podľa jeho ľudskej prirodzenosti, platí aj o jeho božskej prirodzenosti, a to sa prenieslo na Máriu. Námietky proti titulu Bohorodička mali zástupcovia antiochejskej teológie – sýrsky teológ Theodor z Mopsuestie (c.350-c.428) a mníšský reformátor, teológ a biskup Tarzu Diodor z Tarzu (?-c.390).

V 5. storočí sa začal šíriť vo východnej časti cirkvi prívlastok pre pomenovanie Márie – Bohorodička. konštantínopolský patriarcha Nestorius (c.386-c.451), pod ktorého správou bola východná časť cirkvi, vystúpil v roku 428 ostro proti tomuto termínu. Nestorius bol pod vplyvom učenia sýrskeho teológa Theodora z Mopsuestie. Nestorius tvrdil, že Mária nebola matkou Boha, ale bola matkou človeka – Krista. Teda názov Bohorodička jej nepatrí. Pokúsil sa nahradiť Máriin titul Bohorodička termínom Kristologička – rodička Krista, aby sa vyhlo tomu, že by sa zmiešali v Kristovi obe prirodzenosti a aby sa Mária stala bohyňou. V pohľade na jej Syna ju bol ochotný menovať Bohorodičkou, ale nechcel tým označiť jej materstvo.

Tým sa ale Nestorius dostal do sporu s alexandrijským patriarchom Cyrilom Alexandrijským (376-444), ktorý napísal: „Máme ju nazývať Bohorodičkou? Nepochybne, lebo počala a porodila Boha – Slovo, ktoré sa stalo človekom. Tento titul uznávali všetci pravoverní Otcovia Východu i Západu.

A nastal problém. Narodil sa Kristus ako človek, a či ako Boh? Na Nestoriovu stranu sa pridal antiochijský patriarcha Ján z Antiochie a spor trval dva roky. Nakoniec sa rozhodli riešiť ho na koncile.

V roku 431 bol zvolaný do Efezu koncil. Prvé stretnutie delegátov sa konalo 22. júna 431 bez Nestoria a jeho stúpencov. Nestórius bol koncilom odsúdený počas svojej neprítomnosti. Stalo sa to tak, že alexandrijský patriarcha Cyril dal na koncile prečítať svoje stanovisko k sporu o titul Márie. Tu vysvetľoval, že v Kristovi sú zastúpené v totálnej jednote dve prirodzenosti – božská a ľudská. Prítomných 198 biskupov prijalo toto stanovisko a súčasne podpísali odsúdenie Nestoria. Nestorius bol odsúdený a zbavený funkcie patriarchu. Koncil sformuloval túto časť vieroučne tak, že v jednom Kristovi dochádza k spojeniu dvoch bytostí božskej a ľudskej. V súvislosti s tým bol priznaný Márii titul Bohorodička. Rozhodnutie Efejzkého koncilu znelo: „Ak niekto nevyzná, že Emanuel je Boh a preto Svätá Panna je Matka Božia (Theotokos), vzhľadom k tomu, že v jej tele niesla Slovo Božie, ktoré sa telom stalo [tak ako je napísané, 'Slovo sa telom stalo': nech je exkomunikovaný.“ (Anathemy proti Nestóriovi, I)

Koncil sa však konal bez prítomnosti antiochijských biskupov, ktorí stáli jednomyseľne na strane Nestóriovej a prišli do Efezu o pár dní neskôr. Keď sa dozvedeli, čo sa stalo, 43 antiochijských biskupov pod vedením antiochijského patriarchu Jána vyhlásilo koncil za neplatný, lebo bol konaný bez zástupcov konštantinopolského a antiochijského patriarchátu. Preto ihneď zriadili protikoncil, na ktorom zosadili Cyrila. Na príkaz cisára Teodózia II. boli obaja patriarchovia Nestorius i Cyril uväznení. Neskôr boli obaja prepustení a Cyril sa mohol vrátiť do Alexandrie. O dva roky neskôr antiochijský patriarcha Ján, reprezentujúci umiernených antiochijských biskupov, a alexandrijský patriarcha Cyril uzavreli dohodu a pripojili sa k odsúdeniu, ktoré donútilo Nestoria, aby šiel do vyhnanstva.

Stúpenci Nestoria sa vysťahovali do Perzie a tu založili svoju cirkev. Toto bolo prvé veľké rozštiepenie cirkvi. Táto cirkev sa veľmi rozrástla a patrila k najaktívnejším misijným komunitám. V 14. storočí mala v strednej Ázii 10 metropolitných sídiel. Hoci táto cirkev bola v roku 1380 z väčšej časti zničená jej prenasledovateľmi, zachovala sa až dodnes najmä v Iráne, Iraku, Sýrii a Indii a dodnes nájdeme 600 000 jej nasledovníkov.

Svetová reformácia podporila katolícky pohľad na vec. Napríklad Martin Luther (1483-1546), nemecký protestantský teológ, kazateľ a reformátor vo výklade Magnificat z r. 1521 píše: „Tými veľkými vecami nie je nič iné, ako to, že sa stala Matkou Božou, a z tohto dôvodu boli jej dané mnohé a veľké dobrá, že to nikto nemôže pochopiť. Z toho plynie všetka česť, všetka blaženosť, a to, že v ľudskom pokolení je jedinou osobou nad všetkými, ktorej sa nikto nevyrovná...
Inde hovorí Luther: V názve Matka Božia je obsiahnutá všetka jej česť. Nikto nemôže povedať nič väčšieho, aj keby mal toľko jazykov, ako je stebiel trávy, hviezd na nebi a piesku v mori. I naše srdce má uvažovať, čo to znamená byť Matkou Božou.“

 

 

Názory kresťanských pisateľov:

Alexander Alexandrijský (?-328), biskup v Alexandrii:

„Podľa toho, my prijímame doktrínu o zmŕtvychvstaní z mŕtvych, čoho sa Ježiš Kristus, náš Pán stal prvotinou; stal sa telom, skutočne, nie len zdanlivo, skrze Máriu Matku Božiu v plnosti času prebýval v tomto pokolení, na odpustenie hriechov: bol ukrižovaný a zomrel, pre všetko toto neutrpel žiadne umenšenie jeho Božstva.“ (Epištola Alexandrovi, 12 )

Cyril Jeruzalemský (c.315-386), biskup v Jeruzaleme a významný teológ:

„Mnohé, moji milovaní, sú pravé svedectvá týkajúce sa Krista. Otec nesie svedectvo z nebies skrze jeho Syna, Duch Svätý nesie svedectvo, tým že sa telesne umenšil v podobe holubice: Archanjel Gabriel nesie svedectvo, nesúc dobré zvesti Márii: Panenská Matka Božia nesie svedectvo: požehnané miesto jasieľ nesie svedectvo.“ (Katechetické Prednášky, 10:19)

Gregor Nysský (c.330-395) patrí k významným svätcom kresťanského staroveku na východe a bol biskupom v Nysse. Píše:

„Práve ako vo veku Márie Matky Božej, On, ktorý vládol od veku Adama do jej čias, keď k nej prišiel, rozbil jeho sily proti ovociu jej panenstva ako proti skale, aby bol rozbitý na kúsky okolo nej, takže v každej duši, ktorá prechádza týmto životom v tele pod ochranou panenstva, moc smrti je svojim spôsobom zlomená a anulovaná, pretože on nenachádza miesta, na ktoré by vztýčil svoje žihadlo.“ (Na panenstvo, 14)

Epifánius zo Salaminy (c.310–403), biskup v Salamise:

„On znovu stvárnil človeka k dokonalosti v Ňom, Od Márie Matky Božej skrze Ducha Svätého.“ (Človek dobre zakotvený, 75)

Ambróz Milánsky (c.337-397), významný teológ:

„Nechajme potom, tento život Márie byť ako bolo panenstvo samotné, ísť vpred v podobnosti, z ktorej ako zo zrkadla sa odráža zjavenie cudnosti a podoba cnosti. Z tohto si možno vziať vzor života, ukazujúc, ako príklad, tieto čisté pravidlá cnosti: ktoré musíme zlepšovať, uskutočniť a pevne sa ich držať. Prvá vec, ktorá zapaľuje nadšenie v učení je veľkoleposť učiteľa. Čo je väčšie ako Matka Božia? (Panenstvo, 2:6)

Gregor Naziánsky (329-389) patrí medzi najvýznamnejších gréckych rano-kresťanských teológov 4. storočia a bol biskupom v Sasime. Píše:

„Ak niekto neverí, že Svätá Mária je Matka Božia, je odtrhnutý od Božej Trojice.“ (Kledoniovi, 101)

Ján Kasián (c.360–c.435), ktorý výrazne ovplyvnil podobu západného mníšstva:

„A tak ty hovoríš, ty heretik, ktokoľvek môžeš byť, kto zapiera, že Boh bol zrodený z Panny, že Mária, matka nášho Pána Ježiša Krista by nemala byt nazvaná Theotokos, t.j. Matka Božia, ale Kristotokos, t. j. len matka Krista, nie Boha. Pre nikoho, hovoríš, neprináša ďalej, čo je predchádzajúce v čase. A z tohto úplne hlúpeho argumentu si myslíš, že zrodenie Boha môže byť pochopené pozemskými zmyslami a výplodom fantázie, že tajomstvo jeho Majestátu môže byť doložené ľudským argumentovaním, my sa budeme, ak Boh dovolí, vyjadrovať o tom neskôr. Zatiaľ, budeme teraz dokazovať Božími svedectvami, že Kristus je Boh a Mária je Matka Božia.“ (Vtelenie Krista, II:2)

Cyril Alexandrijský (376-444) bol alexandrijským biskupom a významným cirkevným otcom. Nestoriovi napísal:

„Ale odvtedy čo Svätá Panna počala, potom čo Boh v tele sa osobne zjednotil s telom, pre tento dôvod my hovoríme o nej, že je Theotokos, nie tak hoci prirodzenosť tohto Slova ma svoj počiatok v tele, pretože Ono bolo na počiatku a to Slovo bolo Boh, A to Slovo bolo u Boha...ale, ako sme povedali predtým, pretože malo osobne zjednotenú ľudskú prirodzenosť k svojej...“ (Epištola 17:11)

Máme ju nazývať Bohorodičkou? Nepochybne, lebo počala a porodila Boha-Slovo, ktoré sa stalo človekom. Tento titul uznávali všetci pravoverní Otcovia Východu i Západu.“

Vincent Lerinský (?-c.445) bol galský autor rano-kresťanských spisov. Napísal:

„Pretože jediným darom, ktorým je náš Pán a Boh, a ešte aj jej vlastný syn, ona sa ma vyznávať najpravdivejšie a najpožehnanejšie ako Matka Božia 'Theotokos', ale nie v takom zmysle, v ktorom sa to predstavuje ako určitá bezbožná heréza, ktorá tvrdí, že ona sa môže volať Matka Božia pre nie iný dôvod ako že porodila človeka, ktorý sa potom stal Bohom, tak ako hovoríme o žene ako matke kňaza alebo matke biskupa znamenajúc, že ona bola takou, ktorá nedala život kňazovi alebo biskupovi, ale porodila toho, ktorý sa následne stal kňazom alebo biskupom. Nie takto, hovorím, bola Svätá Mária 'Teotokos,' Matka Božia, ale radšej, ako sme už povedali, pretože v jej svatom lone bolo stvárnené to najposvätnejšie tajomstvo, kvôli jedinečnej jednote Osoby, keďže Slovo v tele je slovo takže človek v Bohu je Boh.“ (Commonitory for the Antiquity and Universality of the Catholic Faith, 15)

 

 

Záver:

Áno Ježiš Kristus bol Boh. Ak by sme ale Máriu označovali ako Matka Božia, tak by mohlo aj znamenať, že Boh vznikol z Márie, čo by bola urážka Boha. Alebo by to mohlo znamenať aj to, čomu sa chcel Nestorius vyhnúť, že by sa zmiešali v Kristovi obe prirodzenosti a aby sa Mária stala bohyňou. Z Márie prišlo na svet Ježišovo ľudské telo, no Ježiš ako Syn Boží neprišiel z Márie, ale jej bol daný. Mária bola len obyčajná zbožná žena, ktorú si Boh vybral a dal jej milosť. Milosť, čo znamená nezaslúžená láskavosť a tá láskavosť je, že z nej mohlo vzniknúť Ježišovo ľudské telo, nič viac. Prvé zmienky titulu Matka Božia sa objavujú až vo 4. storočí, takže sa nemožno odvolávať na tradíciu, ani na Sväté Písmo, kde je Mária len ako žena.

Označeniu Bohorodička sa treba vyhnúť, lebo to môže viesť k urážke Boha, či nevhodnému uctievaniu Márie. Veď aj napríklad cyperský biskup Epifánius zo Salaminy (c.310–403) poznal kresťanov známych ako kolyridiáni (z gréckeho "kollyra", čo znamená "kruhový chlieb"), ktorí obetovali Panne Márii dary ako Bohu. Pre nich bola Mária akási polo-bohyňa či bohyňa. Blud kolyridiánov bol v 4. storočia na viacerých miestach odsúdený. 

Tiež titul Kristorodička nie je najvhodnejší. Pretože označenie "Kristus" je tiež titul, a to by bolo akoby ste niekoho matku označili "doktororodička" len preto, že má syna s titulom Dr. Teda termín Kristologička je nemyseľný, nie teologicky sporný. Titul Bohočlovekorodička je podľa mňa teologicky neobhájiteľný a súčasne aj nezmysel. Teda Mária je len Človekorodička a takýto titul nemá žiaden význam, preto nie je potreba jej nejaký titul dávať.

 

 

Zdroje:

Diskusné fóra:

http://www.granosalis.cz/modules.php/granosalis.cz/modules.php?name=News&file=comments&op=showreply&tid=111786&sid=10050&pid=111776&mode=thread&order=0&thold=0

Články:

http://www.dobreslovo.sk/data/2011/ponuka-na-citanie-a-stiahnutie/citaj-ponuka-na-citanie-a-stiahnutie-2/maria/15-maria/

http://sk.wikipedia.org/wiki/Panna_M%C3%A1ria

http://www.maria.sk/sites/default/files/files/Ucenie_tradicie_cirkvi.pdf

http://www.mediasvatava.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=127:panna-maria-matka-pana-jeia&catid=7&Itemid=33

http://www.grkat.nfo.sk/Texty/asyrsko-katolicke.html

http://sk.wikipedia.org/wiki/Nestori%C3%A1nstvo

http://www.communio.sk/vytlacit.php?id=131

https://www.gotquestions.org/Slovencina/Jezis-syn-cloveka.html

https://wol.jw.org/cs/wol/d/r29/lp-b/1200004183

Cudzojazyčné:

http://www.holybiblesays.org/articles.php?ID=199

Iné:

http://www.katechizmus.sk/