Večné zatratenie

Úvod Eschatológia Večné zatratenie

Existuje viacero postojov na to, čo sa stane s ľuďmi, ktorí po poslednom súde budú odsúdení:

1. Doslovné poňatie (ortodoxná náuka): Viera, že po vzkriesení mŕtvych, pôjdu niektorí do neba a iní do pekla. Pričom trest bezbožných je večný v trvaní a nie v dôsledkoch. Ide o formu eternalizmu (od anglického slova "etarnal", čo v preklade znamená "večný"), pri ktorom bude Boh trestať bezbožných aktívne nie pasívne. Tento názor nachádzame v Zjavení Petra (datovanej do prvej polovici 2. storočia), v učení Tertulliana (c.155–c.222) rímskeho právnika, cirkevného otca a spisovateľa, a u Augustína z Hippa (354–430) – kresťanský teológ, spisovateľ, filozof a jeden zo štyroch veľkých otcov západnej cirkvi, od roku 395/6 hipponský biskup. Ide o typickú stredovekú predstavu pekla. Dnes tradičný eternalizmus, alebo ortodoxnú náuku zastáva Katolícka cirkev. Katechizmus Katolíckej Cirkvi hovorí:

1035 Učenie Cirkvi potvrdzuje, že jestvuje peklo(393) a že je večné. Duše tých, čo zomierajú v stave smrteľného hriechu, zostupujú hneď po smrti do pekla, kde trpia pekelné muky, „večný oheň“. Hlavný trest pekla spočíva vo večnej odlúčenosti od Boha, lebo jedine v ňom môže mať človek život a blaženosť, pre ktoré bol stvorený a po ktorých túži.

2. Metaforické poňatie: Viera, že trest bezbožných síce trvá večne, ale spočíva v oddelení od Boha. Keďže Boh je všetko dobré, kto s ním nie je v spojení, zostane mu iba to zlé. Ide o Bohom pasívne trápenie, nie aktívne trápenie bezbožných. Je to forma eternalizmu, ktorá vylučuje Boha z aktívneho mučenia ľudí. Zastávali ho hlavne protestanti ako Ján Kalvín (1509-1564) francúzsky protestantský teológ a reformátor: „Na základe mnohých Biblických pasáží smieme dospieť k záveru, že sa jedná (v prípade večného ohňa) o metaforuňický výraz.“ (Commentary on a Harmony of the Evangelists, Matthew, Mark, and Luke, Grand Rapids Eardmans, 1949, 200-1). Martin Luther (1483-1546) nemecký protestantský teológ, kazateľ a reformátor bol menej jednoznačný: „Nie je tak dôležité, či sa naše predstavy o pekle zhodujú s tými, ako ich spravidla zachytávajú obrazy či popisujú knihy.“ (Luthers Works, St.Luis: Concordia, 1974, 19:75).

3. Univerzalizmus: Viera, že všetci ľudia budú spasení – t.j. pôjdu do neba. Názov je odvodený od anglického slova "universal", čo v preklade znamená "všeobecný". Tento názor zastával napríklad Klement Alexandrijský (150 – 215) je jeden z najvýznamnejších po grécky píšucich kresťanských učiteľov staroveku, Gregor Naziánsky (329-389) patrí medzi najvýznamnejších gréckych rano-kresťanských teológov 4. storočia a bol biskupom v Sasime, či Gregor z Nyssy (c.335–c.395) grécky teológ a učenec, jeden z troch "kappadockých Otcov" a biskup v Nysse. Dnes sú formy univerzalizmu najviac populárne v liberálnom kresťanstve ako Unitarian Universalist Association, Liberálne katolícke cirkvi a iné. Tiež tento postoj možno zaznamenať medzi evanjelikálnimi kresťanmi a v charizmatickom hnutí. Apokatastáza: Viera, že všetko sa raz vráti k Bohu, takže spasení budú nielen všetci ľudia, ale aj Satan a jeho démoni. Apokatastáza pochádza z gréckeho slova "αποκατάστασης",čo v preklade znamená "všeobecná obnova". Učenie o apokatastázy sformuloval Origenes (185–254) cirkevný učiteľ a teológ, bol najznámejším a najvýznamnejším predstaviteľom alexandrijskej školy. Je to rozširujúca forma univerzalizmu, ale vo vzťahu len k bezbožným je to rovnaké, preto to nebudem brať ako samostatný postoj.

4. Podmienený univerzalizmus (druhá šanca): Viera, že mnohí (ak nie všetci), ktorí sú potrestaní v pekle, budú neskôr po odpykaní trestu zachránení. Je to forma univerzalizmu, pri ktorej budú hriešnici spravodlivo potrestaní.

5. Anihilacionizmus: Viera, že trest skazených je večný v dôsledkoch a nie v trvaní. Ľudia v pekle budú zničení, prestanú existovať a to navždy, pričom ide o aktívne zničenie zo strany Boha. Pojem "anihilácia" pochádza z latinčiny a doslova znamená "zničenie". Tento postoj zastával napríklad Justín Mučeník (c.100–165) filozof a teológ – Dialó s Tryphom, kapitola 5. Anihilacionizmus sa rozšíril v adventistickom hnutí. Tento postoj zastávajú Svedkovia Jehovovi, Kristadelfiáni a mnohí anglickí evanjelikáli.

(Pozn.: Niekedy je táto teória označovaná ako Anihilizmus, ale ide o chybné označenie.)

6. Podmienený anihilacionizmus: Viera, že nespravodliví budú najprv potrestaný v ohnivom jazere určitú dobu a po odpykaní trestu budú zničení, prestanú existovať. Túto formu anihilacionizmus pravdepodobne zastával Ambróz Milánsky (c.340-397) biskup v Miláne, politik a významný teológ – Proti pohanom 2:61. Tento postoj zastáva Cirkev adventistov siedmeho dňa.

7. Kondicionalizmus (podmienená nesmrteľnosť): Viera, že existencia ľudskej duše je podmienená Bohom, ak teda po poslednom súde budú nespasení odrezaní od daru života – Boha, jednoducho prestanú existovať, pričom ich zničenie je zo strany Boha pasívne. Názov pochádza z latinského slova "conditio", čo v preklade znamená "podmienka". Je to forma anihilacionizmu, ktorá vylučuje Boha z aktívneho zničenia ľudí. Tento postoj zastával pravdepodobne Ignác Antiochijský (c.35–107) biskup v Antiochii, apoštolský otcom, mučeník a priamy nasledovník apoštola Petra a Jána. Eusébios o ňom píše, že spravoval antiochijskú cirkev ako tretí v poradí (Peter bol prvý) – List Magnéziánskym a Irenej z Lyonu (c.140–c.202) najvýznamnejším kresťanským teológom 2. storočia a mučeníkom, bol biskupom v galskom Lugdune, dnešnom Lyone – Proti herźam 2:34.

8. Nihilizmus (Saducejské učenie): Viera, že po smrti prestaneme existovať, pričom sa popiera, že by mal byť nejaký budúci súd alebo vzkriesenie mŕtvych. Názov je odvodený z latinského slova "nihil" a doslova znamená "nič". Ide o extrémnu formu anihilacionizmu. Toto učenie nebudem rozoberať, keďže ide o učenie, ktoré nemá žiaden biblický podklad. Zastávali ho ale Židia patriaci do skupiny Saducejov – porovnaj s Mt 22:23, Mk 12:18 a Lk 20:27, ale aj niektorí kresťania ešte za čias Pavla – porovnaj s 1 Kor 15:12.

9. Teória dvojitého spasenia: Viera, že spása spočíva v odpustení hriechov všetkým ľuďom (ako univerzalisti), no odpustenie hriechov ešte neznamená aj dar večného života. Večný život dostanú len veriaci ako "odmenu" za svoju vieru, pričom ten, kto nemá večný život, nemôže existovať – opak života (ako kondicionalisti).

10. Teória dvojakého spasenia: Viera, že trestom za hriech je večné trápenie (ako zástancovia doslovného poňatia), ale trest za hriech nie je to isté, čo dôsledok hriechu. Dôsledok hriechu je smrť/neexistencia (ako kondicionalisti). Spása bezbožných spočíva v odpustení trestu za hriech, no veriacim sú odpustené samotné hriechy. Preto bezbožní nebudú trpieť, ale nedostanú večný život, zatiaľ čo veriaci dostanú večný život.

 

 

Nasledujúci článok si rozoberiem na viacej častí:

1. časť sa bude týkať toho, či všetci budú spasení skôr či neskôr, alebo nie.

2. časť sa bude týkať toho, či ľudia v pekle v konečnom dôsledku prestanú existovať, alebo nie.

3. časť sa bude týkať Teórii dvojakého spasenia.

(Pozn.: Nebudem samostatne rozoberať eternalizmus, keďže sú jej argumenty ekvivalentné s protiargumentami univerzalistov a anihilacionistov a opačne.)