Podstata človeka
Existuje viacero postojov na to, z čoho sa skladá človek:
Prvý prúd – fyzikalizmus (človek sa skladá iba z jednej zložky):
1. Naturalizmus: Ide o učenie, že sme striktne len zmes atómov, len v hmotnom svete nijako nepresahuje k nejakej nehmotnej stránke. Ide o ateistický pohľad. Keďže nie je kresťanský, nebudem ho rozoberať.
2. Monizmus: Názov pochádza z gréckeho slova "μόνος", čo v preklade znamená "jeden", alebo "sám". Ide o učenie, že duch, duša a telo sú vo svojej podstate rovnaké, respektíve že duša a duch neexistujú bez tela. Tieto tri prvky – telo, duch a duša a telo – sú ako rozsvietená žiarovka. Vnútri žiarovky je elektrina, vlákno a svetlo. Telo je ako vlákno, duch je ako elektrina a duša je ako svetlo. Elektrina je zdrojom svetla a svetlo je výsledkom pôsobenia elektriny. Vlákno je hmotný materiál, ktorý vodí elektrinu a vydáva svetlo. Keď sa duch a telo zlúčia, vznikne duše. Duša má charakteristické rysy spojenie ducha a tela; je výsledkom spojenia dvoch prvkov. Duch je motivujúce silou na pozadí duše, zatiaľ čo telo je prostriedkom vyjadrenia duše. Ak teda jednu zložku ako vláknu alebo elektrinu odoberieme, svetlo zhasne a podstata toho, čo je to rozsvietená žiarovka, prestane existovať. Prívrženci tohto učenia sú Svedkovia Jehovovi, Kristadelfiáni, Cirkev Adventistov siedmeho dňa, neo-ortdoxia ako Karl Barth (1886-1968) nemecko-švajčiarsky teológ, zakladateľ, hlavný priekopník a predstaviteľ dialektickej teológie a iní. Biblický slovník evanjelika Adolfa Novotného uvádza: „Duchom naplnené telo je duša živá., ... Je teda duše viazaná na telo. Pri smrti človeka umiera i duša ... Izraelčan si nedokáže predstaviť dušu bez tela, ako si ju snaží predstaviť Grék. Nový Zákon zdôrazňuje potrebu vzkriesenie z mŕtvych, ukazuje, že si nedokáže predstaviť život bez tela, hoci aj tela »duchovného«. V tom je rozdiel od gréckej filozofie a moderného názoru, ktorý hovorí o inherentnú [s podstatou duše od pôvodu spojené] večnosti duše.“
„Duša je priamo iným názvom pre človeka. Telo a duša je celok, jednotka v každom životnom prejave. ... V Písme sa hovorí pravda tiež o »duši«, to však spravidla nie je vôbec »zložka« človeka, ale jeho »oživenosť«, to, čo odlišuje živú bytosť od mŕtvych; nemožno teda hovoriť ani o »rozdelení« človeka na »telo« a »dušu«, ale o tom, že jeden a ten istý človek, ktorý je po stránke svojej pozemskej povahy »telom«, ako žijúci jest »dušou«; ... ak ide o vystihnutie človeka samého, nemožno presne povedané hovoriť o žiadnom »delenie «, teda ani o dichotómiu ani o trichotomii: človek je vo svojej podstate jednotou, jednotou tela a duše ...“
Druhý prúd – dualizmus (človek sa skladá z materiálnej a nemateriálnej zložky):
3. Dichotómia: Názov pochádza z gréckych slov "δίχα", čo v preklade znamená "dve časti" a slova "τέμνω", čo v preklade znamená "odrezať, pretínať", alebo "deliť". Ide o učenie, že človek je vytvorený z dvoch základných častí: matérie (telo) a nematérie (duša/duch). Prívrženci tohto učenia sú Augustína z Hippa (354–430) – kresťanský teológ, spisovateľ, filozof a jeden zo štyroch veľkých otcov západnej cirkvi, od roku 395/6 hipponský biskup, Ján Kalvín (1509-1564) francúzsky protestantský teológ a reformátor, Katolícka cirkev a väčšina historického ortodoxného kresťanstva.
Môžu existovať 4 varianty v dvoch verziách:
a) Človek má telo a má ducha = duša. Ide o tradičný postoj, akým sa všeobecne chápe Dichotómia.
b) Človek má telo a má ducha → fyzické telo + duch človeka = živá duša. Berie na vedomie rozdiel ducha a duše, pričom dušou sa myslí len označenie spojenia tela a ducha.
c) Človek má telo a je duchom = duša. Na tomto sú založené postoje Gnostický dualizmus a Hylémorfizmus, ktoré budem brať samostatne.
d) Človek má telo a je duchom → fyzické telo + duch človeka = živá duša. Modifikovaný hylémorfizmus
e) Človek je telo a má ducha = duša.
f) Človek je telo a má ducha → fyzické telo + duch človeka = živá duša.
g) Človek je telo a je duchom = duša. Ide o postoj nazývaný Psychosomatická jednota.
h) Človek je telo a je duchom → fyzické telo + duch človeka = živá duša. Modifikovaná psychosomatická jednota
4. Gnostický dualizmus: Stavba človeka je telesná a duševnú. Fyzické telo je ťažoba, dočasné a materiálne obmedzenie, z ktorého sa túžime dostať. Pôvod má v platonizme. Prívrženci tohto učenia boli prívrženci gnosticizmu.
Gnosticizmus bola grécka filozofia, ktorá robila zásadný rozdiel medzi fyzickou a duševnou časťou človeka. Pre gnostikov bolo všetko fyzické zlé. Naše fyzické telo bolo väznením pre našu duševnou časť a túžila sa táto naša časť oslobodiť. Príslovie gnostikov bolo: „Telo je hrob.“
Epiktetos (55-135n.l.) bol stoický filozof. Povedal: „Som úbohá duša pripútaná k mŕtvole.“
Táto filozofia je v rozpore so Svätým Písmom, pretože v ňom sa píše, že Boh prehlásil všetky fyzické veci za dobré:
Ekumenický preklad: Gn 1:31 Boh videl, že všetko, čo utvoril, bolo veľmi dobré. Bol večer a bolo ráno, šiesty deň.
Katolícky preklad: Gn 1:31 A Boh videl všetko, čo urobil, a hľa, bolo to veľmi dobré. A nastal večer a nastalo ráno, deň šiesty.
Preklad Jeruzalemská biblia: Gn 1:31 A Boh videl všetko, čo učinil, a hľa, bolo to veľmi dobré. A bol večer a bolo ráno: šiesty deň.
Evanjelický preklad: Gn 1:31 A Boh videl všetko, čo učinil, a hľa, bolo to veľmi dobré. A bol večer a bolo ráno: šiesty deň.
Preklad Jozefa Roháčka: Gn 1:31 A Bôh videl všetko, čo učinil, a hľa, bolo to veľmi dobré. A bol večer, a bolo ráno, šiesty deň.
Preklad Miloša Pavlíka: Gn 1:31 A Boh uvidel všetko, čo bol spravil, a hľa, bolo to veľmi dobré. I nastal večer a nastalo ráno, deň šiesty.
Preklad Nového sveta: Gn 1:31 Potom Boh videl všetko, čo urobil, a hľa, [bolo to] veľmi dobré. A nastal večer a nastalo ráno, šiesty deň.
Gnostický dualizmus má veľa negatívnych dôsledkov:
– Vytvára nevyvážený pohľad na to, čo znamená byť človekom.
– Vytvára negatívny pohľad na fyzické potešenia, ktoré nám dal Boh ako dar (sex, jedlo, atď.).
– Ľudia môžu začať veriť tomu, že tento život nie je dôležitý.
– Znižuje hodnotu fyzického oproti duchovnému.
5. Hylémorfizmus: Tento postoj bol vytvorený Aristotelom (384pnl.-322pnl.) starogréckym filozofom a polyhistorom, ktorý do kresťanstva pretransformoval Tomáš Akvinský (1224/5-1274) taliansky filozof a teológ, prvý zo scholastických cirkevných učiteľov, najväčší predstaviteľ katolíckej filozofie a žiak Alberta Veľkého. Názov vznikol zo slov "χυλός", čo znamená "látka" a "μορφος", čo znamená "forma". Ide o postoj, pri ktorom človek je len jedna zložka, v ktorom sa telo a duša od seba líšia ako látka a forma. Telo je látka a duša je len forma, ktorá je realizovaná v látka – v tele. Podobne ako v gnostickom dualizme, forma – duša môže existovať aj po smrti tela, ale rozdiel je v tom, že sa nemôže realizovať.
6. Psychosomatická jednota (podmienená jednota): Názov pochádza z gréckych slov "ψυχή", čo z v preklade znamená "duša" a slova "σώμα", čo v preklade znamená "telo". Názov "podmienená jednota" je od Millarda Ericksona. Ďalší názov je aj "konštitučná jednota". Ide o postoj súhlasiaci so základnou jednotou materiálnej a nemateriálnej časti človeka (akoby monizmus) a existenciou prechodného stavu. Človek nemá telo a dušu/ducha, ale je telo a duša/duch, aj keď ani samotné telo alebo samotná duša/duch netvorí úplnú osobu. Tento postoj je v skutočnosti len variant dichotómie skrížený s monizmom. Väčšina zástancov však odmietne označenie za dichotómiu, keďže názov naznačuje delenie. Nový biblický slovník, ktorý vyšiel ako preklad z angličtiny v nakladateľstve Návrat domov a je prácou mnohých teológov rôznych cirkví; nájdeme tu od odborných teológov nasledujúce údaj: „Biblia však nevidí človeka ako dušu v tele, ale ako celok, jednotu duše a tela, ktorá je tak skutočná, že dokonca aj pri vzkriesení, hoci telo a krv nemôžu dostať Božie kráľovstvo, budeme mať tela.“
7. Trichotómia: Názov pochádza z gréckych slov "τρίχα", čo v preklade znamená "tri časti" a slova "τέμνω", čo v preklade znamená "odrezať, pretínať", alebo "deliť". Ide o učenie, že človek je vytvorený z troch základných častí: telo, duša a duch. Prívrženci tohto učenia sú Klement Alexandrijský (150 – 215) je jeden z najvýznamnejších po grécky píšucich kresťanských učiteľov staroveku, Origenes (185–254) cirkevný učiteľ a teológ, bol najznámejším a najvýznamnejším predstaviteľom alexandrijskej školy, Gregor z Nyssy (c.335–c.395) grécky teológ a učenec, jeden z troch "kappadockých Otcov" a biskup v Nysse, či Watchman Nee (1903-1972) čínsky kresťanský kazateľ a spisovateľ.
Môže existovať 8 variant:
a) Človek má telo, má ducha, má dušu. Ide o tradičný postoj, akým sa všeobecne chápe Trichotómia.
b) Človek má telo, má ducha a je duša. Ide o postoj, ktorý označujem ako "podmienená" trichotómia a budem ho brať samostatne.
c) Človek má telo, je duch a má dušu.
d) Človek je telo, má ducha, má dušu.
e) Človek má telo, je duch a je duša.
f) Človek je telo, má ducha a je duša.
g) Človek je telo, je duch a má dušu.
h) Človek je telo, je duch a je duša. Ide o rozširujúci verziu psychosomatickej jednoty pridaním ducha, respektíve, rozlišuje ducha a dušu ako dve zložky.
8. Podmienená trichotómia: Ide o učenie, že človek má telo a má ducha, ale on JE duša. Označenie "podmienená" je preto, lebo naša úplnosť je podmienená tromi zložkami, hoci dokážeme byť aj ako len duše.
Nasledujúci článok si rozoberiem na dve časti:
1. časť sa bude týkať jednotlivých argumentov rôznych postojov.
2. časť sa bude týkať chápania ducha a duše a ich vzťahu vo Svätom Písme.