Nanebovzatie

Úvod Mariológia Nanebovzatie

Znenie dogmy o nanebovzatí Márie, Ježišov matky: „Nepoškvrnená Božia rodička, vždy Panna Mária, po zavŕšení svojho pozemského života, bola vzatá telom a dušou do nebeskej slávy.“

Vyhlásil ju 1. Novembra 1950 pápež Pius XII. v apoštolskej konštitúcii Munificentissimus Deus, ako tzv. neomylné pápežove vyhlásenie.

Katechizmus katolíckej cirkvi píše:

966Napokon bola Nepoškvrnená Panna – uchránená nedotknutá(491) od akejkoľvek škvrny dedičného hriechu – po skončení pozemského života vzatá s telom i dušou do nebeskej slávy a Pán ju povýšil za Kráľovnú vesmíru, aby sa tak plnšie pripodobnila svojmu Synovi, Pánovi pánov a víťazovi nad hriechom a smrťou.“ Nanebovzatie presvätej Panny je výnimočnou účasťou na zmŕtvychvstaní jej Syna a anticipovaním vzkriesenia ostatných kresťanov: „Pri svojom pôrode si si zachovala panenstvo, pri svojom usnutí si neopustila svet, Bohorodička: dosiahla si prameň života, ty, ktorá si počala živého Boha a svojimi modlitbami oslobodíš naše duše od smrti.“

Prikázaný sviatok Nanebovzatia Panny Márie ustanovil v Ríme pápež Sergius I. a oslavuje sa 15. augusta. Tento sviatok oslavujú aj gréckokatolíci a pravoslávni, ale pod názvom Zosnutie presvätej Bohorodičky.

 

 

Hlavný argument zástancov Máriinho nanebovzatia:

Podkladom pre teológiu tejto dogmy sa stala teória, že Mária bola bez hriechu a zomrela bez hriechu. Teda neexistovala žiadna prekážka jej priameho vstupu do neba.

Ak by sa bola Mária narodila nepoškvrnená a žila by celý život bez jediného hriechu, tak by nepotrebovala Krista ku spáse a ten by zomrel zbytočne! O časti o nepoškvrnenom počatí som rozoberal argumenty pre a proti a záver bol taký, že dogma o nepoškvrnenom počatí nie je ani biblická, ani potrebná, ani vhodná. Vo Svätom Písme nie je ani len náznak o nej. Jej opodstatnenie som vyvrátil, pretože Ježiš by nezdedil dôsledky prvotného hriechu po Márií, ani keby tá dogma bola pravdivá. Je to výsmech z Kristovej vykupiteľskej obeti. Preto na základe tejto dogmy vyvodzovať ďalšiu nezmyselnú dogmu je dvojnásobný nezmysel.

 

 

Druhý argument zástancov Máriinho nanebovzatia:

Ekumenický preklad: Žalm 132:7-8 Vojdime do jeho príbytkov, klaňajme sa pri podnožke jeho nôh. Vstaň, Hospodin, zaujmi miesto svojho odpočinku, ty i archa tvojej moci!

Katolícky preklad: Žalm 132:7-8 Vstúpme teda do Pánovho príbytku a padnime k podnožke jeho nôh. Zaujmi, Pane, miesto svojho odpočinku, ty a archa tvojej všemoci.

Preklad Jeruzalemská biblia: Žalm 132:7-8 Vojdime na miesto, kde prebýva Jahve, pokloňme sa pred jeho trónom! Jahve, zaujmi miesto svojho odpočinku, ty aj archa tvojej moci!

Evanjelický preklad: Žalm 132:7-8 Vojdime do Jeho príbytkov, klaňajme sa podnoži Jeho nôh. Povstaň, Hospodine, a choď k miestu svojho odpočinku, Ty i truhla Tvojej moci!

Preklad Jozefa Roháčka: Žalm 132:7-8 Vojdime do jeho príbytkov; klaňajme sa podnožiu jeho nôh! Povstaň JeHoVaHu, a idi na miesto svojho odpočinutia, ty i truhla tvojej sily.

Preklad Miloša Pavlíka: Žalm 132:7-8 Vstupujme do jeho obydlí, klaňajme sa pri podnoži jeho nôh! Povstaň, Hospodine, na svoje odpočívanie, ty aj skrinka tvojej moci,

Preklad Nového sveta: Žalm 132:7-8 Vojdime do jeho veľkolepého bydliska; pokloňme sa pri jeho podnoži. Povstaň, ó, Jehova, k svojmu miestu odpočinku, ty a truhla tvojej sily.

Mária má byť archa novej zmluvy:

Ekumenický preklad: Zjv 11:19 A v nebi sa otvoril Boží chrám a v Božom chráme bolo vidieť archu jeho zmluvy. Nastali blesky, zvuky, hromy, zemetrasenia a veľké krupobitie.

Katolícky preklad: Zjv 11:19 A v nebi sa otvoril Boží chrám a v chráme bolo vidieť archu jeho zmluvy. A nastali blesky, burácanie, zemetrasenie a veľké krupobitie.

Preklad Jeruzalemská biblia: Zjv 11:19 A v nebi sa otvoril Boží chrám a v chráme bolo vidieť archu jeho zmluvy. Nastalo blýskanie, hlasy, hrmenie, zemetrasenie a veľké krupobitie.

Evanjelický preklad: Zjv 11:19 Nato otvoril sa chrám Boží na nebi, vidieť bolo truhlu Jeho zmluvy v chráme, i nastali blesky, zvuky, hromy, zemetrasenie a veľký kamenec.

Preklad Jozefa Roháčka: Zjv 11:19 A otvoril sa chrám Boží, ktorý je na nebi, a ukázala sa truhla jeho smluvy v jeho chráme, a povstalo blýskanie, a zavznely hlasy, a zaburácaly hromy, a bolo zemetrasenie a veľké krupobitie.

Preklad Miloša Pavlíka: Zjv 11:19 A Boží chrám v nebi bol otvorený a ukázala sa v jeho chráme schrana jeho zmluvy, i nastali blesky a hlasy a hromy a zemetrasenie a veľké krupobitie.

Preklad Štefana Porúbčana: Zjv 11:19 V nebi sa otvoril Boží chrám a v chráme sa objavila archa jeho zmluvy; i nastali blesk, huky, hrmenie, zemetrasenie a veľké krupobitie.

Preklad Bohuslava Košu: Zjv 11:19 Tu sa otvoril chrám Boží v nebi, a v chráme bolo vidieť truhlu jeho zmluvy. A nastali blesky, zvuky, hromy, zemetrasenie a veľké krupobitie.

Preklad Biblia LOGOS: Zjv 11:19

Preklad Nového sveta: Zjv 11:19 A svätyňa Božieho chrámu v nebesiach sa otvorila a v jeho chrámovej svätyni bolo vidieť truhlu jeho zmluvy. A nastalo blýskanie a hlasy a hrmenie a zemetrasenie a veľké krupobitie.

Preklad Nádej pre každého: Zjv 11:19 Tu sa otvoril v nebi Boží chrám a bolo v ňom vidieť truhlu zmluvy. Vzápätí sa rozpútali blesky, zaburácali hromy, nastalo zemetrasenie a veľké krupobitie.

Pán vstúpil do neba a tiež priniesol jeho truhlu, rovnako ako kráľ Dávid sa usadil v Jeruzaleme a odprevadil truhlu na rovnaké miesto.

Lenže tento argument je iba domnienka. Nikde sa nehovorí, že by Mária mala byť archou novej zmluvy. Takýmito veľmi nejasnými tvrdeniami by sa dalo vymyslieť veľmi veľa vecí!

 

 

Tretí argument zástancov Máriinho nanebovzatia:

Ekumenický preklad: Zjv 12:1-6 Na nebi sa ukázalo veľké znamenie: Žena odetá slnkom, pod jej nohami mesiac a na jej hlave veniec z dvanástich hviezd.Bola tehotná, kričala v pôrodných bolestiach a mukách.Ukázalo sa aj iné znamenie na nebi: Hľa, veľký ohnivý drak, ktorý mal sedem hláv a desať rohov, na hlavách sedem diadémov.Jeho chvost zmietol tretinu nebeských hviezd a zhodil ich na zem. Drak sa postavil pred ženu, ktorá mala rodiť, aby zožral jej dieťa, len čo ho porodí.A porodila syna, chlapca, ktorý má železnou berlou vládnuť nad všetkými národmi. Jej dieťa však bolo uchvátené k Bohu a k jeho trónu.Žena utiekla na púšť, kde jej Boh pripravil miesto, aby ju tam živili tisícdvestošesťdesiatdní.

Katolícky preklad: Zjv 12:1-6 Potom sa na nebi ukázalo veľké znamenie: Žena odetá slnkom, pod jej nohami mesiac a na jej hlave veniec z dvanástich hviezd.Bola ťarchavá a kričala v bolestiach, lebo mala rodiť.A bolo vidieť aj iné znamenie na nebi: Veľký ohnivý drak; mal sedem hláv a desať rohov a na hlavách sedem diadémov;jeho chvost zmietol tretinu nebeských hviezd a vrhol ich na zem. A drak sa postavil pred ženu, ktorá mala rodiť, aby zhltol jej dieťa, len čo ho porodí.I porodila syna, chlapca, ktorý má železným žezlom panovať nad všetkými národmi. A jej dieťa bolo uchvátené k Bohu a k jeho trónu.Žena potom utiekla na púšť, kde jej Boh pripravil miesto, aby ju tam živili tisícdvestošesťdesiat dní.

Preklad Jeruzalemská biblia: Zjv 12:1-6 Veľké znamenie sa ukázalo na nebi: Žena slnkom odetá stojaca na mesiaci a na jej hlave veniec dvanástich hviezd.Bola tehotná, rodila a hlasne kričala v pôrodných bolestiach.Potom sa ukázalo druhé znamenie na nebi: veľký červený Drak, mal sedem hláv a sedem rohov a na hlavách sedem korún.Jeho chvost zmietol tretinu nebeských hviezd a zvrhol ich na zem. Drak sa postavil pred Ženu, ktorá mala rodiť, aby zožral dieťa, len čo ho matka porodí.A porodila syna, chlapca, ktorý má železným žezlom panovať nad všetkými národmi. Jej dieťa bolo uchvátené k Bohu a k jeho trónu.Žena utiekla na púšť, kde jej Boh pripravil miesto, aby ju tam živili tisícdvestošesťdesiat dní.

Evanjelický preklad: Zjv 12:1-6 Na nebi sa ukázalo veľké znamenie: žena, odetá do slnka, pod nohami mesiac, na hlave veniec dvanástich hviezd,tehotná trápila sa a kričala v pôrodných bolestiach.Ukázalo sa aj iné znamenie na nebi: ajhľa, veľký ohnivý drak, ktorý mal sedem hláv a desať rohov a na hlavách sedem diadémov.Jeho chvost zmietol tretinu nebeských hviezd a zvrhol ich na zem. Tento drak sa postavil pred ženu, ktorá mala rodiť, aby zožral dieťa, len čo ho porodí.A porodila syna, chlapca, ktorý má spravovať všetky národy železným prútom. Dieťa však bolo uchvátené k Bohu a k Jeho trónu.Žena utiekla na púšť, kde jej Boh pripravil miesto, aby ju tam živili tisícdvesto šesťdesiat dní.

Preklad Jozefa Roháčka: Zjv 12:1-6 A ukázal sa veľký div na nebi: žena, odiata slnkom, a mesiac bol pod jej nohami, a na jej hlave koruna dvanástich hviezd. A súc tehotná kričala v pôrodných bolestiach a trápila sa majúc porodiť. A ukázal sa aj iný div na nebi. A hľa, veľký drak červený, ktorý mal sedem hláv a desať rohov a na svojich hlavách mal sedem diadémov, a jeho chvost vliekol tretinu nebeských hviezd a vrhol ich na zem. A drak sa postavil pred ženu, ktorá mala porodiť, aby keď porodí, hneď zožral jej dieťa. A porodila syna, chlapca, ktorý bude pásť všetky národy železným prútom, a jej dieťa bolo vytrhnuté k Bohu a k jeho trónu. A žena utiekla na púšť, kde má miesto, pripravené od Boha, aby ju tam živili tisíc dvesto šesťdesiat dní.

Preklad Miloša Pavlíka: Zjv 12:1-6 A v nebi sa ukázalo veľké znamenie: žena oblečená v slnko a pod jej nohami mesiac a na jej hlave veniec dvanástich hviezd; a súc tehotná, kričala, zvíjajúc sa a trpiac muky pôrodu. A ukázalo sa v nebi ďaľšie znamenie, a hľa, veľký ohnivý drak, majúci sedem hláv a desať rohov, a na jeho hlavách sedem čeleniek; a jeho chvost vlečie tretinu hviezd neba, i zhodil ich na zem. A ten drak zastal pred tou ženou, ktorá sa chystala porodiť, aby, keď porodí, jej dieťa zožral. I porodila syna mužského pohlavia, ktorý má všetky národy pásť železnou palicou, a to jej dieťa bolo uchvátené k Bohu a k jeho trónu; a tá žena zutekala do pustiny, čo tam má od Boha prihotovené miesto, aby ju tam tisíc dvestošesťdesiat dní živili.

Preklad Štefana Porúbčana: Zjv 12:1-6 Vtedy sa na nebi objavilo veľké znamenie: žena odetá do slnka, s mesiacom pod nohami a na hlave s korunou dvanástich hviezd. Bola tehotná i kričala v pôrodných bolestiach a mukách. Zjavilo sa aj iné znamenie na nebo: Hľa, veľký drak ohnivej farby, ktorý mal sedem hláv a desať rohov a na hlavách sedem diadémov. Svojím chvostom zmietol tretinu nebeských hviezd a zhodil ich na zem. Tento drak sa postavil pred rodiacu ženu, aby pohltol jej dieťa, keď ho porodí. I porodila syna, chlapca, ktorý bude spravovať všetky národy železnou berlou. Ale jej dieťa bolo odnesené k bohu a k jeho trónu a žena ušla do pustatiny, kde jej Boh pripravil miesto, aby ju tam živil tisícdvestošesťdesiat dní.

Preklad Bohuslava Košu: Zjv 12:1-6 I ukázalo sa na nebi veľké znamenie: Žena, odetá slnkom, pod nohami mala mesiac a na hlave veniec dvanástich hviezd.Keďže bola tehotná, kričala v pôrodných bolestiach a mukách.A ukázalo sa na nebi aj iné znamenie: Hľa, veľký ohnivočervený drak, ktorý mal sedem hláv a desať rohov a na hlavách sedem diadémov.Jeho chvost zmietol tretinu nebeských hviezd a zvrhol ich na zem. Tento drak sa postavil pred ženu, ktorá mala rodiť, aby zhltol jej dieťa, len čo ho porodí.I porodila syna, chlapca, ktorý má pásť všetky národy železnou berlou. A jej dieťa bolo vychvátené k Bohu a k jeho trónu. A žena utiekla na púšť, kde jej Boh pripravil miesto, aby ju tam živili tisíc dvesto šesťdesiat dní.

Preklad Biblia LOGOS: Zjv 12:1-6

Preklad Nového sveta: Zjv 12:1-6 A v nebi bolo vidieť veľké znamenie: žena odiata slnkom, a pod jej nohami bol mesiac a na jej hlave bola koruna z dvanástich hviezd, a bola ťarchavá.A kričí v bolestiach a pôrodných mukách.A v nebi bolo vidieť iné znamenie, a hľa, veľký, ohnivo sfarbený drak so siedmimi hlavami a desiatimi rohmi a na jeho hlavách sedem diadémov.Jeho chvost tiahne tretinu nebeských hviezd a zvrhol ich na zem. A drak stál pred ženou, ktorá mala porodiť, aby pohltil jej dieťa, keď ho porodí.A porodila syna, mužského rodu, ktorý má pásť všetky národy železným prútom. A jej dieťa bolo vytrhnuté k Bohu a k jeho trónu.Žena utiekla na pustatinu, kde má od Boha pripravené miesto, aby ju tam živili tisícdvestošesťdesiat dní.

Preklad Nádej pre každého: Zjv 12:1-6 Potom sa zjavilo na nebi veľké znamenie: žena odiata slnkom, s mesiacom pod nohami a s korunou z dvanástich hviezd na hlave. Bola tehotná a stonala, lebo prichádzali jej pôrodné bolesti. O chvíľku sa ukázalo na nebi iné znamenie: veľký ohnivý drak so siedmimi hlavami a desiatimi rohmi a na každej hlave mal korunu so siedmimi diadémami. Chvostom zmietol tretinu hviezd z neba a zhodil ich na zem. A drak si zastal pred ženu, aby zhltol jej dieťa, len čo ho porodí. Žena porodila syna, ktorý má raz železnou rukou vládnuť nad všetkými národmi. Ale dieťa bolo prenesené k Bohu a jeho trónu. Žena potom utiekla na púšť, kde jej Boh pripravil útočište a kde sa o ňu starali tisícdvestošesťdesiat dní.

Toto proroctvo má hovoriť o tom, že Mária je na nebi. Je zrejmé, že sa tam nikde nehovorí o Máriinom nanebovzatím. Toto proroctvo chce len obrazne niečo povedať, pretože ako vidíme, píše sa v ňom o tom, ako žena porodí syna, ale my vieme, že Ježiš sa už narodil. Teda toto proroctvo hovorí frazeologicky a nemožno ho považovať ako podklad pre nanebovzatie Márie.

 

 

Štvrtý argument zástancov Máriinho nanebovzatia:

Vo Svätom Písme máme zmienky o tom, ako boli nanebovzatí Henoch a Eliáš. Tak, prečo by si Ježiš nezobral k sebe svoju vlastnú matku? Veď ona bola vyvolená spomedzi všetkých žien aby dala Ježišovi jeho ľudskú podstatu!

Tento argument je silný a mohlo by to tak aj byť, ale opäť nemáme jedinú zmienku o Márii, a nemáme ani dôvod sa tak domnievať! Na druhú stranu, prečo títo spomínajú a Mária nie? Spisy Nového Zákona boli postupne spísané v priebehu desiatkov rokov až do konca 1. storočia a nikto takúto významnú udalosť nezaznamenal.

 

 

Protiargument odporcov Máriinho nanebovzatia:

Keďže vieme, že Ježiš mal asi 33 rokov, keď bol ukrižovaný, jeho matka mala vtedy asi 48 rokov. Keby bola v priebehu nasledujúcich 55 rokov vzatá do neba, určite by to bol dôvod, aby sa to dostalo aspoň ako kratučká správa do Svätého Písma, či by sa o nej zmienili kresťanskí pisatelia 1. a 2. storočia! Aby sme o tom vedeli. Lebo až dodnes Boh zvykol o takýchto dôležitých udalostiach človeka informovať.

V prípade Henocha Boh informoval takto:

Ekumenický preklad: Gn 5:21-24 Keď mal Henoch šesťdesiatpäť rokov, narodil sa mu Matuzalem. Po Matuzalemovom narodení žil Henoch tristo rokov, chodil s Bohom a narodili sa mu synovia a dcéry. Celý vek Henochovho života bol tristošesťdesiatpäť rokov. Henoch chodil s Bohom a nebolo ho, lebo ho Boh vzal.

Katolícky preklad: Gn 5:21-24 Keď mal Henoch šesťdesiatpäť rokov, narodil sa mu Matuzalem.A Henoch chodil s Bohom. Po Matuzalemovom narodení žil ešte tristo rokov a narodili sa mu synovia a dcéry.Všetkých Henochových dní bolo tristošesťdesiatpäť rokov.Henoch chodil s Bohom a nebolo ho, lebo Boh ho vzal.

Preklad Jeruzalemská biblia: Gn 5:21-24 Keď mal Henoch šesťdesiatpäť rokov, splodil Matuzalema.Henoch chodil s Bohom. Po narodení Matuzalema Henoch žila tristo rokov a splodil synov a dcéry.Celkovo Henoch žil tristošesťdesiatpäť rokov.Henoch chodil s Bohom, ale zrazu ho nebolo, lebo Boh ho vzal k sebe.

Evanjelický preklad: Gn 5:21-24 Keď mal Enoch šesťdesiatpäť rokov, splodil Metúšelacha.Enoch chodil s Bohom a žil ešte tristo rokov po splodení Metúšelacha a mal synov a dcéry.Celkove Enoch žil tristošesťdesiatpäť rokov.Enoch chodil s Bohom; ale zrazu ho nebolo, lebo Boh ho vzal.

Preklad Jozefa Roháčka: Gn 5:21-24 A Enoch žil šesťdesiatpäť rokov a splodil Matuzalema.A Enoch chodil s Bohom po splodení Matuzalema tristo rokov a splodil synov a dcéry.A bolo všetkých dní Enochových tristo šesťdesiatpäť rokov.A Enoch chodil s Bohom, a nebolo ho, lebo ho vzal Bôh.

Preklad Miloša Pavlíka: Gn 5:21-24 A Chanóch prežil päť a šesťdesiat rokov a splodil Methúšelacha. A po svojom splodení Methúšelacha chodil Chanóch tristo rokov s Bohom, i plodil synov a dcéry. A všetkých dní Chanócha bolo päť a šesťdesiat rokov a tristo rokov; a Chanóch chodil s Bohom, a nebolo ho, lebo ho Boh vzal.

Preklad Nového sveta: Gn 5:21-24 A Enoch žil šesťdesiatpäť rokov. Vtedy sa stal otcom Matuzalema.A potom, čo sa Enoch stal otcom Matuzalema, ďalej chodil s pravým Bohom tristo rokov. Medzitým sa stal otcom synov a dcér.Tak všetky Enochove dni dosiahli tristošesťdesiatpäť rokov.A Enoch stále chodil s pravým Bohom. Potom ho už nebolo, lebo ho vzal Boh.

O Eliášovi máme nasledovnú správu:

Ekumenický preklad: 2 Kr 2:1 Keď mal Hospodin vziať vo víchrici Eliáša do neba, Eliáš s Elizeom práve odchádzali z Gilgálu.

2 Kr 2:11 Ako sa tak prechádzali a zhovárali, objavil sa zrazu ohnivý voz a ohnivé kone. Tie oddelili oboch od seba a Eliáš sa vo víchrici vznášal do neba.

Katolícky preklad: 2 Kr 2:1 Keď Pán chcel Eliáša vziať vo víchrici do neba, išiel Eliáš a Elizeus z Galgaly.

2 Kr 2:11 A ako išli v rozhovore, zrazu ich oddelil od seba ohnivý voz a ohnivé kone a Eliáš vystúpil vo víchrici do neba.

Preklad Jeruzalemská biblia: 2 Kr 2:1 Keď Jahve chcel vziať Eliáša vo víchrici do neba, Eliáš a Elizeus odišli z Gilgalu.

2 Kr 2:11 Ako tak kráčali a rozprávali sa, zrazu ich oddelil ohnivý voz a ohnivé kone a Eliáš vo víchrici vystúpil do neba.

Evanjelický preklad: 2 Kr 2:1 Keď mal Hospodin vyzdvihnúť Eliáša vo víchrici do neba, Eliáš odišiel s Elízeom z Gilgálu.

2 Kr 2:11 Zrazu, ako tak šli a zhovárali sa, oddelil ich od seba ohnivý voz a ohnivé kone a Eliáš vystúpil vo víchrici na nebo.

Preklad Jozefa Roháčka: 2 Kr 2:1 A stalo sa, keď už mal JeHoVaH vziať Eliáša vo víchrici hore do neba, že odišiel Eliáš s Elizeom z Gilgala.

2 Kr 2:11 A stalo sa, jako tak išli pozvoľna a shovárali sa, že hľa, ohnivý voz a ohnivé kone ich oddelily jedného od druhého, a tak vystúpil Eliáš vo víchrici hore do neba.

Preklad Miloša Pavlíka: 2 Kr 2:1 A keď sa Hospodin chystal vzniesť Élijjáhúa vo víchrici v nebesá, stalo sa, že vyšiel Élijjáhú a Elíšá z Gilgála

2 Kr 2:11 I stalo sa, – oni sa stále prechádzali so zhováraním sa, – že hľa, ohnivý voz a ohnivé kone, i spôsobili medzi nimi dvoma odlúčenie a Élijjáhú vo víchrici vystúpil v nebesá.

Preklad Nového sveta: 2 Kr 2:1 A stalo sa, keď mal Jehova vziať Eliáša vo víchrici k nebesiam, že Eliáš a Elizeus vyšli z Gilgala.

2 Kr 2:11 A stalo sa, ako kráčali a pri chôdzi hovorili, tu hľa, ohnivý bojový dvojkolesový voz a ohnivé kone, a oddelili ich od seba; a Eliáš vystúpil vo víchrici k nebesiam.

A o Ježišovi Boh nadiktoval túto správu:

Ekumenický preklad: Lk 24:50-52 Potom ich vyviedol von až k Betánii, zdvihol ruky a požehnal ich.Keď ich žehnal, vzdialil sa od nich a vznášal sa do neba. Oni sa mu klaňali a s veľkou radosťou sa vrátili do Jeruzalema.

Katolícky preklad: Lk 24:50-52 Potom ich vyviedol von až k Betánii, zdvihol ruky a požehnal ich.Ako ich žehnal, vzdialil sa od nich a vznášal sa do neba.Oni sa mu klaňali a s veľkou radosťou sa vrátili do Jeruzalema.

Preklad Jeruzalemská biblia: Lk 24:50-52 Potom ich zaviedol až k Betánii, zdvihol ruky a požehnal ich.Ako ich žehnal, vzdialil sa od nich a vznášal sa do neba.Oni sa pred ním prestreli tvárou k zemi a s veľkou radosťou sa vrátili do Jeruzalema.

Evanjelický preklad: Lk 24:50-52 Potom ich vyviedol von až k Betánii, zdvihol ruky a požehnal ich.A keď ich žehnal, vzdialil sa od nich a bol unášaný do neba.A oni sa Mu poklonili a vrátili sa s veľkou radosťou do Jeruzalema

Preklad Jozefa Roháčka: Lk 24:50-52 Potom ich vyviedol von až do Betánie a pozdvihnúc svoje ruky dal im požehnanie.A stalo sa v tom, keď ich žehnal, že sa bral preč od nich a vznášal sa hore do neba.A oni pokloniac sa mu navrátili sa do Jeruzalema s velikou radosťou.

Preklad Miloša Pavlíka: Lk 24:50-52 A vyviedol ich von až k Bétanii, i pozdvihol svoje ruky a požehnal ich, a zakiaľ ich žehnal, stalo sa, že sa od nich odlúčil a bol vznášaný do neba. A oni sa mu poklonili a s veľkou radosťou sa vrátili späť do Jerúsaléma;

Preklad Štefana Porúbčana: Lk 24:50-52 Potom ich vyviedol až k Betánii. I pozdvihol svoje ruky a požehnal ich. A vtom, keď ich žehnal, vzdialil sa od nich a vznášal sa do neba. Oni sa pred nim poklonili a vrátili sa do Jeruzalema s veľkou radosťou.

Preklad Bohuslava Košu: Lk 24:50-52 Potom ich vyviedol až k Betánii. I pozdvihol svoje ruky a požehnal ich.A vtom, keď ich žehnal, vzďaľoval sa od nich a vynášaný bol do neba.Oni sa mu klaňali a s veľkou radosťou sa vrátili do Jeruzalema.

Preklad Biblia LOGOS: Lk 24:50-52 Potom ich vyviedol von až do Betánie, pozdvihol svoje ruky a požehnal ich. A stalo sa, keď ich žehnal, že sa vzdialil od nich a bol unášaný hore do neba. Oni sa mu klaňali a s veľkou radosťou sa vrátili do Jeruzalema.

Preklad Nového sveta: Lk 24:50-52 Vyviedol ich však až do Betánie, zodvihol ruky a požehnal ich.Keď ich žehnal, oddelil sa od nich a bol unášaný hore do neba.A vzdali mu poctu a s veľkou radosťou sa vrátili do Jeruzalema

Preklad Nádej pre každého: Lk 24:50-52 Potom ich viedol známou cestou z Jeruzalema do Betánie. Zastal, zdvihol ruky k nebu a požehnal ich. A keď im žehnal, vzďaľoval sa od nich a vznášal sa do neba. Padli pred ním na kolená a potom sa s nesmiernou radosťou vrátili do Jeruzalema.

Ak by bola bývala Mária nanebovzatá, určite by o tom v Novom Zákone zmienka bola! Napríklad ak by Mária bola vzatá do neba vo veku 100 rokov (teda ku koncu 1. storočia), istotne by sa o tom zmienil aspoň Ján, pretože jeho prvý list bol písaný okolo roku 90–100 nášho letopočtu. Teda Ján mal dosť času zapísať takúto dôležitú udalosť, alebo aspoň spomenúť to vo svojom prvom liste.

Ak však vo Svätom Písme niet ani zmienky o tomto a niet ani náznaku, že by niečo také malo byť, tak niet ani dôvodu takému niečomu veriť, alebo minimálne vyžadovať to ako prikázaný sviatok!

Alebo Gregor z Tours (c.538-594), galsko-rímsky historik a biskup z Tours, píše:

„Apoštoli vzali jej telo na máry a umiestnili ho do hrobky; a strážili ho, očakávajúc príchod Pána.

A hľa, opäť Pán stál pri nich; a toto sväté telo bolo prijaté, On nariadil, že bude vzaté v oblaku do

raja: kde teraz, znovuzjednotená s dušou, [Mária] sa raduje s Pánovými vyvolenými...“ (Osem Kníh Zázrakov, 1:4)

Je to jeden z prvých písomne zaznamenaných prameňov o Máriinom nanebovzatý. Ale zo 6. Storočia sa odvolávať na apoštolov je dosť pochybné. Ak by boli apoštoli čakali pri hrobke na Pánov príchod a on by si vzal Máriu, tak by to určite v nejakom liste spomenuli, takúto významnú udalosť. Ale vzhľadom na to, že dovtedy máme len záznamy o tom, že Mária zomrela nie je to pravda.

 

 

Súčasnosť:

Vo východných cirkvách sa dodnes svätí sviatok Zosnutie Panny Márie – Uspenje Presvete Bogorodice. Tento deň pripadá u nás na 15. August, pretože východné cirkvi ho svätia podľa juliánskeho kalendára 28. augusta. Tento sviatok sa kedysi svätil aj v Rímskokatolíckej cirkvi. 

Definícia dogmy neuvádza Máriinu smrť a doslovne uvádza, že: „Nepoškvrnená Božia rodička, vždy Panna Mária, po zavŕšení svojho pozemského života, bola vzatá telom a dušou do nebeskej slávy.“

Text dogmy o nanebovzatí Márie nám jednoznačne nehovorí, či Mária zomrela alebo nie, ale používa vhodný výraz "po zavŕšení pozemského života". Existuje totiž teologická hypotéza, ktorá pripúšťa, že Mária nezomrela, ale prešla do nebeskej slávy bez toho, že by bola telesne zomrela, ale stalo sa tak iba v spánku. Toto vysvetľuje, prečo pred ustanovením slávnostného Nanebovzatia, sa slávi Máriino usnutie – Dormitio. Toto presvedčenie sa opiera o jednoduchú teologickú úvahu ako logický vývoj dogmy o nepoškvrnenom počatí – ak smrť je dôsledkom dedičného hriechu a ak Mária je bez hriechu, tak teda Mária nezomrela.

Nemecký katolícky teológ Prof. ThDr. Otto Hermann Pesch dáva k tomu nasledovný komentár:

„V bule „Munificentissimus Deus“, teda v onom dogmatickom dokumente, ktorým pápež Pius XII. roku 1950 povýšil Máriino telesné nanebovzatie na dogmu, zvolil pápež vo vzťahu k Márii obozretnú formuláciu „po naplnení jej pozemského života“. To sa s ľahkosťou prečíta a myslí sa, že je tým obraznou rečou trochu kvetnato mienená Máriina smrť. V skutočnosti však existovala medzi mariánskymi „maximalistami“ pred vyhlásením dogmy vášnivá diskusia o tom, či je možné domnievať sa, že Mária vôbec zomrela, keď bola predsa počatá bez dedičného hriechu (dogma z roku 1854) a teda sa na ňu nevzťahoval za Adamov hriech trest smrti. Existujú najlepšie dôvody na to, aby sme túto tézu považovali za číry nezmysel. Zmýšľal tak aj Pius XII., ale nechcel na tomto mieste túto tézu jednoducho odmietnuť, a preto zvolil citovanú formuláciu. A tak existujú i dnes mariánsky nadšení „teológovia“, ktorí bez formálneho rozporu s dogmou z roku 1950 tvrdia, že Mária nezomrela, ale podobne, ako podľa legendy Mojžiš a Eliáš, bola priamo vynesená do nebies. Je len potrebné prísne trvať na tom, že text dogmy práve túto tézu výslovne obsahovo nepreberá a nechce ju tým dogmaticky predpisovať.“ (O. H. Pesch: Druhý vatikánský koncil, str. 154)

Uvádzam úvahu Gianniho Calzaniho podľa jeho knihy Mária: „Domnienka, že Mária nezomrela, sa nám zdá naivná, ba až podcenená voči Márii. Predovšetkým dôkladné štúdium nie celkom hodnoverných textov evanjelia, t. j. takých, ktoré Cirkev nepovažuje za inšpirované, ktoré však predstavujú antické svedectvá viery prvých storočí, všetky súhlasne tvrdia, že Mária skutočne zomrela prirodzenou smrťou v Jeruzaleme za prítomnosti apoštolov a že bola pochovaná v Getsemani. Od V. až VI. storočia máme stále početnejšie svedectvá cirkevných otcov. Takmer všetci pripúšťajú Máriinu smrť, alebo sa aspoň zdŕžajú upresnenia. Až do moderného obdobia zaznamenávame jednotný názor, že zomrela. Dnes teológia objavuje dôležité tvrdenia o Máriinej smrti: či verná učeníčka Pána ho nemala nasledovať až do konca a vstúpiť ako Kristus do tajomstva smrti, aby vyšla z neho, ako On, oslávená Zmŕtvychvstaním? Tak smrť užšie spája Pannu Máriu so svojím Synom, aby sa mohla až do hĺbky zúčastniť veľkonočného tajomstva smrti a zmŕtvychvstania svojho Syna.“

Táto dogma je čisto ustanovenie cirkvi, ktorá sa tým sama urobila prameňom zjavenia. To mení štruktúru jej vzťahu k zjaveniu. Jej neomylnosť (infallibilitas) prechádza do sebaoslavovania, keď Máriu pomocou jej pripísaných privilégií robí obrazom svojho vlastného tajomstva. Tým vytvára z vlastnej moci spásne fakty a sama pôsobí uskutočnenie spásy“ (J. Weerda, Mariologie, RGG3 – IV).

Ale nájdu sa aj protestanti, ktorí s katolíkmi súhlasia. Známy protestantský mysliteľ S. Kierkegaard (1813-1855) napísal:„Nech sa učenci hádajú o nanebovzatí Matky Božej! Mne sa nezdá nepochopiteľné, veď ona už nepatrila svetu!“

 

 

História:

O Máriinej smrti, pohrebe alebo mieste pochovania sa nezachoval žiaden dokument ani žiadna tradíciou dochovaná správa. Dôvodom je zrejme to, v prvých štyroch storočiach nebol ešte dôvod k jej prehnanému uctievaniu. Ešte okolo roku 377 Epifánius zo Salaminy (c.310–403) nevedel nič o tom, ako skončil Máriin život. Až okolo roku 600 Teoteknos z Liviasu (c.560-c.650)

vidí, že je primeraný názor, že Mária je v nebi. Či sa to stalo cez smrť, napríklad, cez mučeníctvo, alebo či Mária zostala nesmrteľnou ako svätý obraz nepominuteľnej cirkvi, to ešte nie je rozhodnuté. Až v 5. storočí začal mať reálnu podobu sviatok "Pamiatka Panny Márie". Z tej doby sa zachovali kázania k tomuto sviatku, vyjadrujúce úctu k Ježišovej matke, ktorá jej právom patrí. Niet tam však ani zmienky o nejakej nadprirodzenej smrti a už vôbec nie o nanebovzatí. Pre tento sviatok sa zaužíval názov "Dormitio Mariae", čo znamená doslovne "Zosnutie Márie". Takto sa svätí vo východnom kresťanstve dodnes. Západná časť cirkvi (teda Rímskokatolícka cirkev) si tento sviatok v 8. storočí upravila a premenovala ho na "Assumptio Mariae", čo značí "Prijatie Márie". Prikázaný sviatok "Nanebovzatia Panny Márie" ustanovil v Ríme pápež Sergius I. (c.650–701) a oslavuje sa 15. augusta. Tento akt vyvolal v západná časť cirkvi veľmi ostrú polemiku, hoci ešte nemal doslovnú formuláciu Máriinho nanebovzatia. Išlo len o akési teologicky nedotiahnuté myšlienky o tom, že Mária nemusí čakať na vzkriesenie z mŕtvych, ako ostatní smrteľníci, ale že je už vzkriesená v nebesiach. Z toho vzniklo mnoho teologických sporov. Podstatou sporov bola dišputa o tom, ako sa vlastne Mária do neba dostala. Či bola po smrti vzkriesená, alebo či prešla do nebies za živa. Tým sa súčasne vyostril spor s východnou časťou cirkvi, v ktorej sa už niekoľko storočí tradoval sviatok "Zosnutia Márie". Preto ostro odmietali hypotézu o Máriinom prechode do neba za živa. A keďže o jej vzkriesení po smrti nebolo žiadnej zmienky ani v Svätom Písme, ani v tradícii, otázka vzkriesenia bola odmietaná ešte ráznejšie. Preto sa začalo tvrdiť, že Mária bola po smrti do neba vzatá. A keďže miesto jej smrti, a tým aj miesto jej hrobu, bolo aj v 9. storočí neznáme, fáma o nanebovzatí začala byť celkom prijateľná. Mariánsky sviatok dostal zase ďalšie meno a to "Ascensio Mariae", čo už presne definuje jej odchod do neba. Latinské slovo "ascensio" znamená v preklade "výstup". Až v roku 1950 pápež Pius XII. (1876-1958) využil pozíciu svojej teologickej "neomylnosti", na základe ktorej vyhlásil nanebovzatie Márie za dogmu.

 

 

Názory kresťanských pisateľov:

Epifánius zo Salaminy (c.310–403) bol biskupom v Salamise:

„Ak by bola Svätá Panna zomrela a bola pochovaná, jej usnutie by bolo obklopené v úcte, smrť by ju našla čistú a jej koruna by bola bývala panenskou...keby bola utrápená podľa toho ako je napísané: 'Tvoju dušu prenikne meč bolesti', potom by žiarila slávne medzi mučeníkmi, aj jej sväté telo by bolo bývalo vyhlásené za požehnané, pretože skrze ňu, predsa prišlo svetlo na svet.“ (Panarion, 78:23)

Gregor z Tours (c.538-594) bol galsko-rímsky historik a biskup z Tours:

„Apoštoli vzali jej telo na máry a umiestnili ho do hrobky; a strážili ho, očakávajúc príchod Pána. A hľa, opäť Pán stál pri nich; a toto sväté telo bolo prijaté, On nariadil, že bude vzaté v oblaku do raja: kde teraz, znovuzjednotená s dušou, [Mária] sa raduje s Pánovými vyvolenými...“ (Osem Kníh Zázrakov, 1:4)

Modestus Jeruzalemský (?-c.635) bol grécky pravoslávny patriarcha Jeruzalema:

Ako najslávnejšia Matka Kristova, náš Spasiteľ a Boh darca života a nesmrteľnosti, ju obdaril životom skrze neho, ona prijala večnú neporušiteľnosť tela spolu s nim, ktorý ju pozdvihol z hrobu a vzal si ju hore k sebe spôsobom známym len Jemu.“ (Encomium in dormitionnem Sanctissimae Dominae nostrae Deiparae semperque Virginis Mariae, PG 86-II,3306)

Teoteknos z Liviasu (c.560-c.650) bol palestínsky biskup:

„Bolo vhodné ...aby najsvätejšie telo Márie, telo, ktoré porodilo Boha, nádoba Božia, zbožštené, neporušené, osvietené Božou milosťou a úplnou slávou ...by malo byť zverené do zeme na krátku chvíľu a pozdvihnuté do nebeskej slávy, s jej dušou tešiac Boha.“ (Kázeň Na Nanebovzatie)

Germanus z Konštantínopolu (c.645-733) bol patriarcha Konštantínopolu:

„Ty si tá, ktorá, ako je napísané, sa zjaví v kráse a tvoje panenské telo je cele sväté, úplne cudné, úplne Božím príbytkom a odteraz celkom vyňaté zo zániku v prachu. Hoci stále ľudské, je pozmenené do nebeského života neporušiteľnosti, skutočne žijúca a slávna, nepoškodená a zdieľajúca dokonalý život.“ (Kázeň I, PG 98,346)

Ján Damascénsky (c.652-c.749) bol kňazom, cirkevným učiteľom, teológom, rečníkom, filozofom, historikom, exegétom i básnikom:

„Svätý Juvenal, Biskup z Jeruzalema, na Chalcedónskom koncile, oboznámil panovníka Marciana a Pulcheriu, ktorí si želali vlastniť telo Matky Božej, že Mária zomrela v prítomnosti apoštolov, ale jej hrob, keď bol otvorený na žiadosť Sv. Tomáša, bol nájdený prázdny; z čoho apoštoli usúdili, že toto telo bolo vzaté do neba.“ (PG 96:1)

„Bolo vhodné, aby tá, ktorá si zachovala jej panenstvo nedotknuté pri pôrode, si mala zachovať jej vlastné telo slobodné od každého porušenia dokonca po smrti. Bolo vhodné, aby tá, ktorá nosila Stvoriteľa ako dieťa na jej prsiach, mala prebývať v božích svätostánkoch. Bolo vhodné, aby manželka, ktorú si Otec vzal k sebe, by mala žiť v božských sídlach. Bolo vhodné, aby tá, ktorá videla svojho Syna na kríži a ktorá tam prijala do jej srdca meč bolesti, ktorému unikla, keď ho porodila, mala by pozerať na neho ako sedí s jeho Otcom, bolo vhodné, aby Božia Matka by mala vlastniť, čo patrí jej Synovi a aby mala byť uctená každým stvorením ako Matka a ako služobnica Boha.“ (Máriino Nanebovzatie, PG 96,741)

Gregoriánsky Sakramentár (8.storočie):

„Úctyhodná pre nás, Ó Pane, je táto slávnosť tohto dňa, na ktorý svätá Matka Božia trpela dočasnú smrť, ale stále nemohla byť ponechaná dole putami smrti, ktorá porodila Tvojho Syna nášho Pána vteleného z nej.“

Galsky Sakramentár (8.storočie):

„Vypovedané tajomstvo všetkého stále viac hodné chvály, keďže Panenské nanebovstúpenie je niečo jedinečné medzi ľuďmi.

Byzantská Liturgia (8.storočie):

"Boh, ten Kráľ vesmíru, ti udelil priazne, ktoré prevyšujú prírodu. Ako ťa zachoval pannou pri pôrode, takto zachoval tvoje telo neporušené v hrobe a oslávil ho jeho božským činom jeho premiestnenia z hrobu."

Timotej Jeruzalemský (8.storočie) – neznámy autor:

„Táto panna je doteraz nesmrteľná, keďže On, ktorý žil, ju vzal na nebesá na miesto uznania (privítania).“

 

 

Záver:

Ako sme ukázali, neexistuje jediný dôvod, prečo by mala existovať dogma o Máriinom nanebovzatí. Nemožno sa odvolávať na apoštolov, pretože nič nezaznamenali aj keď mohli. Fáma o Máriinom nanebovzatí sa začala rozširovať až od 6. storočia. Mária bola vyvolená medzi všetkými ženami, aby porodila Ježiša. Bola Ježišovou matkou a môžeme sa domnievať, že ju Ježiš k sebe zobral. Ale nemáme jediný dôkaz, jediný náznak, jediný dôvod, prečo by to malo byť záväzné! Kto chce nech tomu verí, ale toto nijako neovplyvní naše spasenie! Dobrovoľne sa môžeme rozhodnúť, že to tak bolo, ale zaväzovať to pre cirkev ako samozrejmosť, ktorá nesmie byť spochybňovaná, len zbytočne rozdeľuje kresťanov.

 

 

Zdroje:

Články:

http://cantuar.blogspot.sk/2008/08/is-assumption-of-mary-in-bible.html

http://sk.wikibooks.org/wiki/Dogmatika:_M%C3%A1ria_vzat%C3%A1_do_neba

http://www.maria.sk/sites/default/files/files/Ucenie_tradicie_cirkvi.pdf

http://www.mediasvatava.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=127:panna-maria-matka-pana-jeia&catid=7&Itemid=33

http://www.modlitba.sk/htm/okultizmus/prace/prace/maria_ucta_2.htm

http://cs.wikipedia.org/wiki/Dogma_o_nanebevzet%C3%AD_Panny_Marie

http://www.communio.sk/vytlacit.php?id=131

Cudzojazyčné:

http://www.gotquestions.org/Assumption-Mary.html

Iné:

http://www.katechizmus.sk/