Slobodná vôľa

Existuje viacero postojov na to, ako veľmi sme schopní konať podľa slobodnej vôle:

1. Indeterminizmus: Postoj, že ľudský život a jeho rozhodnutia nie sú vopred dané (predurčené), ale tiež ľudia nemajú ani slobodnú vôľu, respektíve slobodná vôľa neexistuje. Všetko je založené na absolútnej náhodnosti. Akákoľvek možnosť sa stane len s určitou pravdepodobnosťou zo všetkých možných. V kresťanstve nie je tento postoj rozšírený. Postoj zastávajú iba ojedinelí laici a štatistici, či fyzici.

2. Teória paralelných svetov: Postoj rozvíjajúci indeterminizmus. Zatiaľ čo indeterminizmus vraví, že nejaká možnosť sa stane len s určitou pravdepodobnosťou zo všetkých možných, teória paralelných svetov vraví, že všetky možné možnosti sa stanú paralelne, každý v inom svete a len s určitou pravdepodobnosťou sa ocitneme v niektorom z nich. V kresťanstve nie je tento postoj rozšírený. Postoj zastávajú iba ojedinelí laici a časť vedeckej komunity, hlavne časticoví fyzici, astronómovia a kozmológovia.

3. Libertarianizmus: Postoj, že ľudia majú slobodnú vôľu rozhodovania a táto vôľa nie je vôbec ničím ovplyvňovaná. Tento postoj zastávajú prúdy, ktoré neveria na nejakú skazenosť ľudskej prirodzenosti.

4. Kompatibilizmus: Postoj, že ľudia majú slobodnú vôľu, ale táto vôľa je ovplyvnená ľudským charakterom, povahou, genetikou, okolnosťami atď. Teologicky je ovplyvnená prvotným hriechom. Tento postoj zastávajú prívrženci čiastočnej skazenosti ľudskej prirodzenosti, ale aj prívrženci úplnej skazenosti ľudskej prirodzenosti, líšiaci sa v tom, či je človek schopný sám od seba prijať, alebo odmietnuť Krista a akú úlohu v tom zohráva Božia milosť.

5. Aktérska kauzalita: Postoj, že ľudia síce majú slobodnú vôľu, ale v konečnom dôsledku sa rozhodnú ako v determinizme. Zástancovia aktérskej kauzality tvrdia, že príčinami udalostí sú substancie. Aktéri sú pretrvávajúce substancie s mentálnymi a psychickými vlastnosťami. Ich rozhodnutiam a činom predchádzajú nejaké intencie, úsilia, úvahy, presvedčenia, túžby, motívy atď. Je síce pravda, že na prvý pohľad sa zdá, že sme mohli konať aj inak, ako sme konali, ale nakoniec si vždy vyberieme len to, čo považujme za najlepšie. Volili sme napríklad medzi zlými, dobrými a najlepšími alternatívami, slobodnesme si síce mohli vybrať aj zlú alternatívu, ale vždysi vyberieme to, čo považujeme za najlepšie na dosiahnutie stanoveného cieľa. Keďže si v konečnom dôsledku vždy vyberieme to, čo považujeme za najlepšie, tak to je v súlade s tým, že Boh je vševedúci a preto vie, čo sa stane, ako sa rozhodneme. Podobný názor mal už John Locke (1632–1704), anglický filozof, považovaný za jedného zo zakladateľov novovekej filozofie, hlavný predstaviteľ empirizmu a autor sociálno-filozofických teórií. Keďže volíme vždy to najlepšie, tak to isté podľa Locka by malo dokonca platiť aj pre Všemohúceho, lebo ani Boh si nemôže zvoliť to, čo nie je dobré, dokonca aj Boh je obmedzovaný tým, čo je najlepšie.

6. Seba-determinizmus: Postoj, ktorý hovorí, že konanie človeka je určené tým, kým je. Je kombináciou predošlých dvoch. Kompatibilizmus sám o sebe nevylučuje možnosť rozhodnúť sa inak, aj keď samotné rozhodnutie je niečím ovplyvnené. Aktérska kauzalita nám zas hovorí, že si vyberieme vždy najlepšiu alternatívu pre nás, ku ktorej dospejeme naším uvažovaním. Aktérska kauzalita ale nehovorí o tom, či naše uvažovanie, resp. intencie, úsilia, úvahy, presvedčenia, túžby, motívy, ktorými si vyberáme najlepšiu alternatívu, je niečím ovplyvnené. Preto seba-determinizmus nám hovorí to isté, čo aktérska kauzalita, s tým rozdielom, že naše uvažovanie, resp. intencie, úsilia, úvahy, presvedčenia, túžby, motívy, ktorými si vyberáme najlepšiu alternatívu, je ovplyvnené ľudským charakterom, povahou, genetikou, okolnosťami atď.

7. Determinizmus: Postoj, že ľudský život a jeho rozhodnutia sú úplne a nemenne dané výsledkom nekonečných sérií príčin a následkov. Postoj je tiež označovaný ako "slabý determinizmus", keďže v konečnom dôsledku je druhom determinizmu. Od silného determinizmu sa odlišuje tým, že je založený na koncepte božej znalosti. Slobodná vôľa je len teoretická, keďže Boh je vševedúci a preto vie, čo sa stane, ako sa rozhodneme, z čoho vyplýva, že budúcnosť je daná.

8. Fatalizmus: Postoj, že ľudský život a jeho rozhodnutia sú vopred dané Bohom a neodvratné. Postoj je tiež označovaný ako "silný determinizmus", keďže v konečnom dôsledku je druhom determinizmu. Od slabého determinizmu sa odlišuje tým, že je založený na koncepte stvoriteľa.