Ľudská prirodzenosť

Existuje viacero postojov na to, ako je ľudská prirodzenosť skazená a veci s tým súvisiace:

Žiadna skazenosť ľudskej prirodzenosti:

1. Socinianizmus: Prvotný hriech sa nestal (treba Sväté Písmo brať len metaforicky), takže nemohol mať vplyv ani na ľudskú prirodzenosť. Človek nemá zvnútra ani zvonka sklon hrešiť, preto nepotrebuje Božiu milosť, aby dokončila dielo spásy. Spasení sme čisto z vlastných zásluh. Tento prúd nepovažuje Krista za Boha, preto viera v neho nehrá rolu. Postoj je pomenovaný po Léliom Socínim (1525–1562) a jeho synovcovi Faustovi Socínim (1539–1604).

2. Neoortodoxia: Záznam o prvotnom hriechu podľa nej nie je historický dôveryhodný, pretože tu nešlo o skutočnú udalosť v konkrétnom čase a na konkrétnom mieste. Adam nebol skutočnou osobou, ale predstavuje človeka ako takého. Príbeh Adama je teda príbehom každého z nás, takže nemohol mať vplyv na ľudskú prirodzenosť. Človek nemá zvnútra ani zvonka sklon hrešiť, preto nepotrebuje Božiu milosť, aby dokončila dielo spásy. Spasení sme čisto z vlastných zásluh, no podmienkou je prijatie Krista. Hlavným predstaviteľom tohto smeru je Karl Barth (1886–1968) nemecko-švajčiarsky teológ, zakladateľ, hlavný priekopník a predstaviteľ dialektickej teológie.

3. Pelagianizmus: Prvotný hriech sa stal, ale mal vplyv len na samotného Adama, nie na ľudstvo ako také. Adam ide len zlým príkladom pre ostatných ľudí. Človek nemá zvnútra ani zvonka sklon hrešiť, preto nepotrebuje Božiu milosť, aby dokončila dielo spásy. Spasení sme čisto z vlastných zásluh. Postoj je pomenovaný po britskom mníchovi Pelagiovi (c.360–c.420). V súčasnosti tento postoj zastávajú liberálni kresťania aj bežní laici naprieč všetkými cirkvami.

Čiastočná skazenosť ľudskej prirodzenosti:

4. Semipelagianizmus: Prvotný hriech sa stal a má vplyv na ľudskú prirodzenosť. Každý človek je schopný (spôsobilý) sám od seba prijať, alebo odmietnuť Krista bez božej milosti. No človek má vďaka skazenej prirodzenosti zvnútra sklon hrešiť, preto potrebuje Božiu milosť, aby dokončila dielo spásy. Vznikol ako kompromis medzi pelagianizmom a augustinianizmom. Tento postoj zastával v minulosti Ján Kassián (c.360–435), ktorý výrazne ovplyvnil podobu západného mníšstva a Vincenc Lerinský (?–c.445), francúzsky mních a teológ.

5. Pravoslávie: Prvotný hriech sa stal a má vplyv na ľudskú prirodzenosť. Človek môže sám od seba prijať, alebo odmietnuť Krista, no prebieha to súčasne s božou milosťou, nedá sa od seba oddeliť božia milosť a slobodná vôľa vybrať si, resp. aj keď teoreticky sa môžeme sami rozhodnúť prijať Krista, bež božej milosti je to nemožné. Človek má vďaka skazenej prirodzenosti zvnútra sklon hrešiť, preto potrebuje Božiu milosť, aby dokončila dielo spásy. Táto spolupráca teda prebieha od začiatku až do konca, na rozdiel od semipelagianizmu, kde prvú iniciatívu má človek.

Úplná skazenosť ľudskej prirodzenosti (v extenzite, nie intenzite):

Extenzita odkazuje na rozsah, aké oblasti hriech v skazenom človeku v skutočnosti ovplyvnil.

Intenzita sa vzťahuje na stupeň, na ktorý mohol hriech človeka priviesť, čo sa týka jeho skazenosti.

Pozn.: Nie všetky nasledujúce uvedené postoje sa považujú za zástancov úplnej skazenosti ľudskej prirodzenosti. Bežne sa zvykne označovať: úplná skazenosť + predchádzajúce milosť = čiastočná skazenosť. Ja to ale beriem z podstaty, teda hypoteticky bez predchádzajúcej milosti by bol človek úplne skazený, preto tieto postoje zaraďujem do tejto kategórie.

6. Arminianizmus: Prvotný hriech sa stal a má vplyv na ľudskú prirodzenosť. Ľudská prirodzenosť je síce skazená, ale Boh dal všetkých tzv. "predchádzajúcu milosť", vďaka ktorej je každý človek spôsobilý sám od seba prijať, alebo odmietnuť Krista. Skazenosť sama osebe nie je hodná trestu; to sa tak stane iba vtedy, ak to vedie k vedomým skutkom. Človek má vďaka skazenej prirodzenosti zvnútra sklon hrešiť, preto potrebuje Božiu milosť, aby dokončila dielo spásy. Postoj je pomenovaný po holandskom kresťanskom teológovi a profesorovi teológie na Leidenskej univerzite Jacobovi Arminianovi (1560–1609). V minulosti ho zastával Erazmus Rotterdamský (1467–1536), holandský mysliteľ, predstaviteľ zaalpskej renesancie a humanizmu. V súčasnosti tento postoj zastávajú metodisti a väčšina letničných cirkví.

7. Ockhamizmus: Prvotný hriech sa stal a má vplyv na ľudskú prirodzenosť. Keďže ľudská prirodzenosť je skazená, Boh dal vybraným jedincom, podľa ich budúcich skutkov "v rámci možností" tzv. "predchádzajúcu milosť", vďaka ktorej sú títo vybraní jedinci spôsobilí sami od seba prijať, alebo odmietnuť Krista. Aj keď milosť udelí na základe ľudských skutkov, urobí tak z vlastnej vôle, nie z podmienenosti ľudských skutkov. Postoj je pomenovaný po anglickom teológovi a scholastickom filozofovi, najväčšom predstaviteľovi stredovekého nominalizmu Viliamovi z Ockhamu (c.1285–1347). Zástancami boli aj Ján Duns Scotus (1265/6–1308), františkánsky mních škótskeho pôvodu, významný predstaviteľ neskorej stredovekej scholastiky, filozof a teológ, profesor na univerzite na Oxfordskej a Parížskej univerzite a Gabriel Biel (c.1425–1495), nemecký filozof, predstaviteľ nominalizmu.

8. Molinizmus/Katolicizmus: Prvotný hriech sa stal a má vplyv na ľudskú prirodzenosť. Ako hovorí Katechizmus katolíckej cirkvi 405 Hoci je dedičný hriech každému vlastný, ani u jedného Adamovho potomka nemá povahu osobnej viny. Je pozbavením prvotnej svätosti a spravodlivosti, ale ľudská prirodzenosť nie je úplne skazená: je zranená vo svojich prirodzených silách, podrobená nevedomosti, utrpeniu a moci smrti a náchylná na hriech(2515) (táto náchylnosť na zlé sa volá „žiadostivosť“). Krst tým, že dáva život v Kristovej milosti, zotiera dedičný hriech a obracia človeka k Bohu. Ale následky tohto hriechu pre oslabenú a na zlé náchylnú prirodzenosť ostávajú v človekovi a vyzývajú ho do duchovného boja.(1264)

407 Učenie o dedičnom hriechu – úzko súvisiace s učením o vykúpení, ktoré uskutočnil Kristus(2015) – umožňuje jasne posúdiť situáciu človeka a jeho činnosť vo svete.(2852) Hriechom prarodičov diabol získal určitú nadvládu nad človekom, hoci človek zostáva slobodný. Dedičný hriech má za následok „porobu v moci toho, ktorý odvtedy vládol smrťou, čiže diabla“. Neuznávať, že človek má zranenú prirodzenosť, náchylnú na zlé, je príčinou veľkých omylov v oblasti výchovy, politiky, sociálnej činnosti a mravov.(1888)

Keďže ľudská prirodzenosť je skazená, Boh dal vybraným jedincom tzv. "predchádzajúcu milosť", vďaka ktorej sú títo vybraní jedinci spôsobilí sami od seba prijať Krista. Boh teda musí mať v okamihu, keď zosiela milosť, istotu, že s ňou človek bude spolupracovať. V dôsledku prvotného hriechu môže človek kráčať za Bohom len vedený jeho milosťou, ktorá je prvotná. Človek však prvotným hriechom nestratil slobodnú vôľu – Božia milosť vyžaduje spoluprácu človeka.

9. Augustinianizmus: Prvotný hriech sa stal a má vplyv na ľudskú prirodzenosť. Ľudská prirodzenosť je úplne skazená. Síce vďaka úplnej skazenej prirodzenosti nie je človek schopný ani spôsobilý sám od seba prijať, alebo odmietnuť Krista, ale Boh dal vyvoleným milosť, vďaka ktorej vyvolený prijme Krista. Človek má vďaka skazenej prirodzenosti zvnútra sklon hrešiť, preto potrebuje Božiu milosť, aby dokončila dielo spásy. Postoj je pomenovaný kresťanskom teológovi, spisovateľovi, filozofovi a jednom zo štyroch veľkých otcov západnej cirkvi, hipponskom biskupovi Augustínovi z Hippa (354–430). Počas histórie tento postoj zastávali napríklad Anselm z Canterbury (1033–1109) najvýznamnejší filozof a teológ 11. storočia a canterburský arcibiskup. Neskôr sa stal pilierom reformátorov, ako bol Martin Luther (1483–1546), nemecký protestantský teológ, kazateľ a reformátor a Ján Kalvín (1509–1564), francúzsky protestantský teológ a reformátor. V súčasnosti tento postoj zastávajú práve prívrženci týchto dvoch reformátorov. V 17.–18. tento postoj zastávalo hnutie Jansenitov vnútri katolíckej cirkvi.

10. Teória okamžitého prisúdenia viny: Ide o extrémnu variantu augustinianizmu, resp. kalvínizmu. Zdôrazňuje fakt, že existuje okamžité prisúdenie Adamovej viny na tých, ktorých reprezentoval ako hlava zmluvy. Okamžité prisúdenie viny znamená, že každý jedinec pri počatí získava priamo od Boha skazenú prirodzenosť ako trest kvôli svojmu spojeniu s Adamom. Podľa tohto pohľadu Boh učinil Adama zástupcom rodu a vstúpil do zmluvy s ním. Boh mu sľúbil večný život, ak bude poslúchať, ale smrť a skazenú prirodzenosť, ak nebude. Adam neposlúchol, a tak Boh odvtedy priamo (odtiaľ názov "teória okamžitého prisúdenia viny") tvorí každú dušu skazenú pred tým, ako ju vloží do tela. Teda s Adamom sme spojení iba právne, nie fyzicky. Tento postoj je tiež známy ako "pohľad okamžitého obvinenia", či "zmluvný pohľad", alebo aj "federálny pohľad". Postoj bol vytvorený Theodorom Bezom (1519–1605), francúzskym teológom, protestantom, učencom a kľúčovej postave francúzskeho reformačného hnutia v 16. storočí a Kalvínovým nástupcom. Stal sa klasickým kalvinistickým pohľadom v protiklade k luteránskemu.

 

 

Z tohto rôznorodého spektra názorov sa nám vynára množstvo otázok, ktoré treba preskúmať:

1. Stal sa prvotný hriech?

2. Ak sa stal, na koho mal vplyv?

3. Ak mal vplyv na ľudskú prirodzenosť, prenáša sa na nás vo fyzickej rovine, či právnej?

4. Existuje slobodná vôľa?

5. Ak áno, je niečím ovplyvnená?

6. Na základe čoho sme schopní prijať Krista?

7. Ak na základe milosti, je táto milosť niečím podmienená?

8. Dal túto milosť Boh všetkým, či len vyvoleným?

 

Odpoveď na bod 1 možno nájsť v biblistike, kde sme preskúmali, že teologická podstata je neomylná, teda pre nás nie je podstatné, či sa príbeh o Adamovi skutočne odohral, alebo to treba brať len obrazne, ale to, čo nám ten príbeh hovorí. Preto môžeme predpokladať, či sa stal, alebo nie, tak to nebude nič meniť na veci, či máme, alebo nemáme skazenú prirodzenosť.

Body 4 a 5 budem rozoberať v samostatnom článku.

Body 6, 7 a 8 budem rozoberať v samostatnej oblasti teológie Soteriológia.

 

 

Nasledujúci článok si rozoberiem na niekoľko časí:

1. časť sa bude týkať toho, na koho mal vplyv prvotný hriech.

2. časť sa bude týkať toho, či sa na nás prenáša vo fyzickej, alebo právnej rovine.