Rozdelenie podsvetia

Úvod Eschatológia Prechodný stav 4 Rozdelenie Šeolu/Hádesu

Hlavný argument zástancov rozdelenia Šeolu/Hádesu na viac častí:

Ekumenický preklad: Lk 16:19-31 Bol bohatý človek. Obliekal sa do purpuru a kmentu a deň čo deň skvostne hodoval.Pri jeho bráne líhaval akýsi chudák menom Lazár, plný vredov.Túžil nasýtiť sa odpadkami z boháčovho stola, ale iba psy prichádzali a lízali mu vredy. Ten chudák umrel a anjeli ho zaniesli do Abrahámovho lona. Zomrel aj boháč a pochovali ho.Potom v pekle v mukách pozdvihol oči a zďaleka uzrel Abraháma a Lazára v jeho lone.I zvolal: Otec Abrahám, zľutuj sa nado mnou a pošli Lazára, nech si namočí aspoň konček prsta vo vode a ovlaží mi jazyk, lebo sa v tomto plameni hrozne trápim.No Abrahám odpovedal: Syn môj, rozpomeň sa, že ty si za svojho života dostával všetko dobré a Lazár zasa zlé. Teraz on sa tu teší a ty sa trápiš.A okrem toho je medzi nami a vami veľká priepasť, takže nik — čo ako by chcel — nemôže prejsť odtiaľto k vám ani odtiaľ prekročiť k nám.Tu povedal: Prosím ťa, otče, pošli ho do domu môjho otca.Mám totiž piatich bratov. Nech im vydá svedectvo, aby sa nedostali aj oni na toto miesto múk.Abrahám mu odpovedal: Majú Mojžiša a prorokov, nech ich poslúchajú.Ale on povedal: Nie, otec Abrahám. Ale ak príde niekto z mŕtvych, budú sa kajať.Odpovedal mu: Ak neposlúchajú Mojžiša a prorokov, nedajú sa presvedčiť, ani keby niekto vstal z mŕtvych.

Katolícky preklad: Lk 16:19-31 Bol istý bohatý človek. Obliekal sa do purpuru a kmentu a deň čo deň prepychovo hodoval. Pri jeho bráne líhal akýsi žobrák, menom Lazár, plný vredov. Túžil nasýtiť sa z toho, čo padalo z boháčovho stola, a len psy prichádzali a lízali mu vredy. Keď žobrák umrel, anjeli ho zaniesli do Abrahámovho lona. Zomrel aj boháč a pochovali ho. A keď v pekle v mukách pozdvihol oči, zďaleka videl Abraháma a Lazára v jeho lone. I zvolal: »Otec Abrahám, zľutuj sa nado mnou a pošli Lazára, nech si namočí aspoň koniec prsta vo vode a zvlaží mi jazyk, lebo sa hrozne trápim v tomto plameni!« No Abrahám povedal: »Synu, spomeň si, že si dostal všetko dobré za svojho života a Lazár zasa iba zlé. Teraz sa on tu teší a ty sa trápiš. A okrem toho je medzi nami a vami veľká priepasť, takže nik - čo ako by chcel - nemôže prejsť odtiaľto k vám ani odtiaľ prekročiť k nám.« Tu povedal: »Prosím ťa, Otče, pošli ho do domu môjho otca. Mám totiž piatich bratov; nech ich zaprisahá, aby sa nedostali aj oni na toto miesto múk.« Abrahám mu odpovedal: »Majú Mojžiša a Prorokov, nech ich počúvajú.« Ale on vravel: »Nie, otec Abrahám. Ak príde k nim niekto z mŕtvych, budú robiť pokánie.« Odpovedal mu: »Ak nepočúvajú Mojžiša a Prorokov neuveria, ani keby niekto z mŕtvych vstal.«„

Preklad Jeruzalemská biblia: Lk 16:19-31 Bol istý bohatý človek. Obliekal sa do purpuru a jemného plátna a deň čo deň prepychovo hodoval.Akýsi chudák plný vredov líhal pri jeho bráne.Túžil nasýtiť sa z toho, čo padalo z boháčovho stola, ale len psy prichádzali a lízali mu vredy.Stalo sa, že ten chudák zomrel a anjeli ho zaniesli do Abrahámovho lona. Aj boháč zomrel a bol pochovaný.V pekle vo veľkých mukách pozrel hore a videl zďaleka Abraháma a Lazára v jeho lone.Vtedy zvolal: ‚Otec Abrahám, zľutuj sa nado mnou a pošli Lazára, nech si namočí aspoň koniec prsta vo vode a ovlaží mi jazyk, lebo sa hrozne trápim v tomto plameni.‘No Abrahám povedal: ‚Synu, spomeň si, že si dostal všetko dobré za svojho života a Lazár zasa iba zlé. Teraz sa on tu teší a ty sa trápiš.A okrem toho je medzi nami a vami veľká priepasť, takže nik, čo by ako chcel, nemôže prejsť odtiaľto k vám ani odtiaľ prekročiť k nám.‘Tu povedal: ‚Prosím ťa, otče, pošli ho do domu môjho otca,lebo mám piatich bratov; nech im donesie svoje svedectvo, aby sa nedostali aj oni na toto miesto múk.‘Abrahám mu odpovedal: ‚Majú Mojžiša a Prorokov, nech ich počúvajú.‘Ale on vravel: ‚Nie, otec Abrahám, ale ak k nim príde niekto z mŕtvych, budú robiť pokánie.‘Odpovedal mu: ‚Ak nepočúvajú Mojžiša a Prorokov, neuveria, ani keby niekto z mŕtvych vstal.‘„

Evanjelický preklad: Lk 16:19-31 Bol bohatý človek, obliekal sa do šarlátu a jemného ľanu a hodoval každý deň skvostne. A bol akýsi chudobný muž, menom Lazár, ktorý ležiaval pred jeho bránou vredovitý a žiadal si nasýtiť sa odpadkami z boháčovho stola, [ale nikto mu ich nedal], len čo psy prichádzali a lízali mu vredy. Ten chudák umrel a anjeli ho zaniesli do lona Abrahámovho. Umrel aj boháč a pochovali ho. Potom v mukách podsvetia pozdvihol oči a zďaleka uzrel Abraháma a v jeho lone Lazára; zvolal: Otec Abrahám, zmiluj sa nado mnou a pošli Lazára, aby si koniec prsta omočil vo vode a ovlažil mi jazyk, lebo sa veľmi trápim v tomto plameni. Ale Abrahám mu odpovedal: Synu, rozpomeň sa, že si ty svoje dobré veci vzal zaživa a podobne Lazár zlé; teraz tento sa tu teší a ty sa trápiš. Okrem toho, medzi nami a vami je veľká priepasť, aby tí, čo odtiaľto chcú prejsť k vám, nemohli, ani odtiaľ nedostali sa k nám. Nato povedal (boháč): Prosím ťa teda, otče, pošli ho do domu môjho otca; mám totiž päť bratov; nech im svedčí (o tých veciach), aby neprišli aj oni na toto miesto múk. Abrahám [mu] povedal: Majú Mojžiša a prorokov, nech ich poslúchajú. On však odvetil: Nie, otec Abrahám, ale keby niekto z mŕtvych išiel k nim, kajali by sa. Odpovedal mu: Keď Mojžiša a prorokov neposlúchajú, nedajú sa presvedčiť, ani keby niekto z mŕtvych vstal.

Preklad Jozefa Roháčka: Lk 16:19-31 A bol nejaký bohatý človek, ktorý sa obliekal v purpur a kment a žil každý deň v radosti a v prepychu. A bol nejaký chudobný človek, menom Lazar, ktorý ležal pri jeho bráne vredovitý a žiadal si nasýtiť sa omrvín, ktoré padaly so stola boháča. Ale ešte aj psi prichádzali a lízali jeho vredy. A stalo sa, že chudobný človek zomrel a bol zanesený od anjelov do lona Abrahámovho. A zomrel aj boháč, a pochovali ho. Potom v pekle, v mukách, pozdvihnul svoje oči a videl Abraháma zďaleka a Lazara v jeho lone. Vtedy zavolal boháč a povedal: Otče Abraháme, zmiluj sa nado mnou a pošli Lazara, aby omočil koniec svojho prsta vo vode a ovlažil môj jazyk, lebo sa mučím v tomto plameni. A Abrahám povedal: Dieťa, rozpamätaj sa, že si ty vzal svoje dobré vo svojom živote a Lazar podobne zlé; a tak teraz on sa tu teší, a ty sa mučíš. A nad to nado všetko medzi nami a vami je upevnená veliká priepasť, aby tí, ktorí chcú prejsť odtiaľto k vám, nemohli, ani aby sa tí tamztade k nám nedostali. A povedal im: Prosím ťa tedy, otče, žeby si ho poslal do domu môjho otca, lebo mám päť bratov, nech im dôrazne svedčí, aby neprišli aj oni do tohoto miesta múk. A Abrahám mu povedal: Majú Mojžiša a prorokov, nech tých počúvajú! A on povedal: Nie, otče Abraháme, ale keby niekto z mŕtvych išiel k nim, budú činiť pokánie. Na to mu povedal Abrahám: Ak nepočúvajú Mojžiša a prorokov, neuverili by, ani keby niekto vstal z mŕtvych.

Preklad Miloša Pavlíka: Lk 16:19-31 I bol akýsi bohatý človek, i odieval sa v purpur a kment a denne si skvele dopriaval; a [bol] akýsi bedár menom Lazar[, ktorý], posiaty vredmi, ležal pri jeho vrátach a túžil byť nakŕmený z omrviniek, ktoré padali zo stola toho boháča; nadto prichádzali aj psi a oblizovali jeho vredy. I stalo se, že ten bedár umrel a bol od anjelov odnesený do náruče Abraháma. A umrel aj ten boháč a bol pochovaný; a v háde pozdvihol, súc v mukách, svoje oči, i vidí zďaleka Abraháma a v jeho náruči Lazara. A on zvolal a povedal: Otec Abrahám, zmiluj sa nado mnou a pošli Lazara, aby namočil konček svojho prsta do vody a ochladil môj jazyk, pretože v tomto plameni trpím bolesť. No Abrahám povedal: Dieťa, spomeň si, že ty si v svojom živote plnou mierou dostal svoje dobré veci a Lazar podobne veci zlé; no teraz sa tu potešuje a ty trpíš bolesť. A pri všetkom tom je medzi nami a vami natrvalo rozzevená veľká priepasť tak, aby tí, ktorí chcú prestúpiť odtiaľto k vám, nemohli, a tí odtadiaľ aby neprenikali k nám. I povedal: Prosím ťa teda, otče, aby si ho poslal do domu môjho otca, lebo mám piatich bratov, tak, aby im naliehavo svedčil, aby nepri- šli aj oni do tohto miesta múk. No Abrahám mu vraví: Majú Mojžiša a prorokov, nech ich počujú. No on povedal: Vôbec nie, otec Abrahám, lež keby sa k nim pobral voľakto od mŕtvych, dajú sa na pokánie. I povedal mu: Ak nepočúvajú Mojžiša a prorokov, nedajú sa presvedčiť, ani keby voľakto vstal spomedzi mŕtvych.

Preklad Štefana Porúbčana: Lk 16:19-31 Bol istý, bohatý človek. Obliekal sa do purpuru a jemného plátna a každodenne nádherne hodoval. Pod Jeho bránou ležal opustený istý žobrák, vredami pokrytý, menom Lazár, ktorý túžil nasýtiť sa (odrobinkami), čo padali z boháčovho stola. Ešte aj psi prichádzali a lízali mu vredy. I stalo sa, že ten žobrák umrel a anjeli ho zaniesli do lona Abrahámovho. Zomrel však aj boháč a pochovali ho. Keď bol v pekle a trpel muky, pozdvihol oči a zďaleka zazrel Abraháma a Lazára v jeho lone. I zvolal: 'Otče Abrahám, zmiluj sa nado mnou a pošli Lazára, aby si omočil koniec prsta vo vode a osviežil mi jazyk, lebo sa hrozne trápim v tomto plameni!' Abrahám mu však odpovedal: 'Synu, spomeň si, že si za živa dostal dobré veci, a Lazár zasa zlé! Nuž teraz sa on tu raduje a ty sa hrozne trápiš. Okrem toho všetkého je medzi nami a vami postavená veľká priepasť, takže tí, ktorí by sa chceli odtiaľto dostať k vám, nemôžu, a ani odtiaľ nemôžu prejsť k nám.' A (on) povedal: 'Otče, prosím ťa teda, aby si ho poslal do domu môjho otca. Mám totiž päť bratov: nech im prinesie svedectvo, aby sa aj oni nedostali na toto miesto múk!' Odpovedal mu Abrahám: 'Majú Mojžiša a prorokov; tých nech počúvajú!' Ale on odpovedal: 'Nie, otec Abrahám, - lebo keď niekto z mŕtvych príde k nim, dajú sa na pokánie.' Vtedy mu povedal: 'Ak nepočúvajú Mojžiša a prorokov, neuveria, ani keby niekto vstal z mŕtvych!“

Preklad Bohuslava Košu: Lk 16:19-31 Bol však istý bohatý človek a ten sa obliekal do purpuru a kmentu a každodenne skvele hodoval. No pred jeho bránou líhal istý žobrák, menom Lazár, plný vredov a žiadal si nasýtiť sa odrobinkami, čo padali z boháčovho stola. Avšak aj psy prichádzali a lízali mu vredy. Stalo sa však, že ten žobrák umrel a anjeli ho zaniesli do lona Abrahámovho. Zomrel však aj boháč, a pochovali ho. A v podsvetí, keď bol v mukách, pozdvihol si oči a zďaleka uzrel Abraháma a Lazára v jeho lone. I zvolal: ,Otec Abrahám, zľutuj sa nado mnou a pošli Lazára, aby si omočil koniec prsta vo vode a ochladil mi jazyk, lebo sa trápim v tomto plameni! Abrahám však povedal: ,Dieťa, spomeň si, že si za svojho života dostal všetky dobré veci, a Lazár v rovnakej miere zlé. No teraz sa on tu raduje, a ty sa trápiš. A k tomu ešte je medzi nami a vami pevne postavená veľká priepasť, aby tí, čo by chceli odtiaľto prejsť k vám, nemohli, ani neprešli odtiaľ k nám.‘ Ale on povedal: ,Prosím ťa teda, otče, aby si ho poslal do domu môjho otca. Mám totiž päť bratov, nech im dosvedčí, aby aj oni neprišli na toto miesto múk!‘ Abrahám mu však hovorí: ,Majú Mojžiša a prorokov; tých nech počúvajú!‘ On však povedal: ,Nie, otec Abrahám, ale keď niekto z mŕtvych príde k nim, budú sa kajať.‘ Nato mu povedal: ,Ak nepočúvajú Mojžiša a prorokov, nedajú sa presvedčiť, ani keby niekto z mŕtvych vstal.‘„

Preklad Biblia LOGOS: Lk 16:19-31 Bol istý bohatý človek, ktorý sa obliekal do purpuru a kmentu a každý deň žil v radosti a prepychu. A bol istý chudobný človek menom Lazár, ktorý ležal pri jeho bráne pokrytý vredmi a túžil sa nasýtiť z omrvín, ktoré padali z boháčovho stola. No ešte aj psy prichádzali a lízali mu vredy. A stalo sa, že ten chudobný zomrel a anjeli ho odniesli do Abrahámovho lona. Zomrel aj boháč a pochovali ho. Potom v podsvetí, keď bol v mukách, pozdvihol svoje oči a v diaľke uvidel Abraháma a Lazára v jeho lone. Vtedy zvolal: Otec Abrahám, zmiluj sa nado mnou a pošli Lazára, nech si namočí koniec prsta vo vode a ovlaží mi jazyk, lebo zažívam muky v tomto plameni! No Abrahám povedal: Syn môj, spomeň si, že ty si svoje dobré veci dostal za svojho života a podobne Lazár zlé; a tak teraz jemu sa dostáva potešenie, a ty zažívaš muky. Okrem toho všetkého je medzi nami a vami veľká priepasť, aby tí, ktorí chcú prejsť odtiaľto k vám, nemohli, ani aby sa tí odtiaľ nedostali k nám. No on povedal: Prosím ťa teda, otec, pošli ho do domu môjho otca, lebo mám päť bratov, nech ich varuje, aby neprišli aj oni na toto miesto múk. Abrahám odpovedal: Majú Mojžiša a Prorokov, nech ich počúvajú! On však povedal: Nie, otec Abrahám! Ale ak k nim príde niekto z mŕtvych, budú robiť pokánie. On mu povedal: Ak nepočúvajú Mojžiša a Prorokov, nedajú sa presvedčiť, ani keby niekto vstal z mŕtvych.

Preklad Nového sveta: Lk 16:19-31 Bol však istý bohatý človek a obliekal sa do purpuru a plátna a zo dňa na deň sa tešil v nádhere. A bol nejaký žobrák menom Lazar, plný vredov, ktorého kládli k jeho vrátam, a túžil nasýtiť sa tým, čo spadlo z boháčovho stola. Áno, prichádzali i psy a lízali mu vredy. Časom žobrák zomrel a anjeli ho odniesli do Abrahámovho náručia.Aj boháč zomrel a bol pochovaný. V hádese zodvihol oči a súc v mukách videl v diaľke Abraháma s Lazarom v náručí. Zvolal preto a riekol: ‚Otče Abrahám, zmiluj sa nado mnou a pošli Lazara, aby si namočil konček prsta vo vode a ochladil mi jazyk, lebo som v úzkostiach v tomto planúcom ohni.‘ Ale Abrahám povedal: ‚Dieťa, rozpomeň sa, že si za svojho života v plnosti dostal dobré veci, ale Lazar zlé veci. On má teraz útechu, ale ty si v úzkostiach. A okrem toho všetkého sa urobila veľká priepasť medzi vami a nami, takže odtiaľto nemôžu prejsť k vám tí, čo chcú, ani ľudia odtiaľ nemôžu prejsť k nám.‘ Potom povedal: ‚V tom prípade ťa, otče, prosím, aby si ho poslal do domu môjho otca, lebo mám päť bratov, nech im vydá dôkladné svedectvo, aby sa aj oni nedostali na toto miesto trápenia.‘ Ale Abrahám riekol: ‚Majú Mojžiša a Prorokov; nech tých počúvajú.‘ Potom povedal: ‚Nie, otče Abrahám, ale keby k nim prišiel niekto z mŕtvych, budú robiť pokánie.‘ Povedal mu však: ‚Ak nepočúvajú Mojžiša a Prorokov, nepresvedčí ich, ani keď niekto vstane z mŕtvych.‘„

Preklad Nádej pre každého: Lk 16:19-31 Bol raz jeden bohatý človek, ktorý sa honosne obliekal, každý deň hodoval a oddával sa pôžitkom. Pri bráne jeho domu líhal žobrák Lazár. Telo mal samý vred. Aby si zahnal hlad, čakal na zvyšky z boháčovho stola. Neraz pribehli psy a oblizovali mu otvorené rany. Lazár zomrel a anjeli ho preniesli do raja, kde sa stretol s Abrahámom. Krátko nato zomrel aj boháč. Pochovali ho a jeho duša sa dostala do pekla. Tam v mukách zdvihol oči a v diaľke zazrel Abraháma spolu s Lazárom. Otec Abrahám, zmiluj sa nado mnou, zavolal. Pošli Lazára, aby si omočil koniec prsta vo vode a zvlažil mi jazyk, lebo trpím v tomto plameni. Ale Abrahám mu odpovedal: Synu, rozpomeň sa, že ty si žil na zemi v prepychu a hojnosti, no Lazár v biede a utrpení. Teraz sa on má dobre a ty trpíš. Okrem toho vás delí obrovská priepasť, ktorú nik nemôže prekonať, aj keby chcel. Nato boháč povedal: Tak ťa prosím, otec Abrahám, pošli ho aspoň k mojim piatim bratom, nech ich varuje, aby sa aj oni nedostali na toto miesto múk. Ale Abrahám mu odpovedal: Majú predsa Písmo, môžu sa správať podľa neho. Boháč namietal: Nie, otec Abrahám, na Písmo oni nedajú, ale keby niekto vstal z mŕtvych, tomu by uverili a odvrátili sa od svojich hriechov. Abrahám povedal: Ak nedajú na Mojžišov zákon a prorokov, nedajú sa presvedčiť, aj keby niekto vstal z mŕtvych.“

Tento príbeh, ktorí Ježiš rozprával farizejom má dokázať, že rabínska teória toho, že Šeol sa delí na viacej častí je pravdivá. Odporcovia ale namietajú, že ide o podobenstvo. Učenie o dvojakom osude po smrti je rabínskeho pôvodu. Také učenie Sväté Písmo neobsahuje. Rovnako ako v iných podobenstvách vychádzal Kristus pri opísanie života boháča a chudobného Lazára zo životných predstáv svojich poslucháčov. Od Jozefa Flavia vieme, že vtedajší Židia verili práve v to, že nespravodliví sú vlečení do Šeolu = podsvetia, odkiaľ vidí miesto, kde spočívajú spravodliví otcovia. Idú do horiaceho pekla a od spravodlivých ich delí obrovská priepasť, ktorú nemožno preklenúť. Túto predstavu historik Flavius v 1. storočia líči vo svojom diele. V Starom Zákone o nej nie je ani zmienky a predsa panovala medzi vtedajšími Židmi. A práve túto predstavu používa Ježiš, aby Židom niečo povedal. Preto Ježiš, keď sa mu farizeji posmievali, začal používať ich terminológiu, aby im naznačil, že sa majú zamyslieť radšej nad svojimi názormi. On im povedal, že sa mýlia.

Ekumenický preklad: Lk 16:14-15 Toto všetko počúvali aj farizeji, ktorí mali radi peniaze, a posmievali sa mu.Ale on im povedal: Vy sa robíte pred ľuďmi spravodlivými, ale Boh pozná vaše srdcia, lebo čo je u ľudí vznešené, je ohavnosťou pred Bohom.

Katolícky preklad: Lk 16:14-15 Toto všetko počúvali aj farizeji, ktorí mali radi peniaze, a posmievali sa mu.Preto im povedal: „Vy sa robíte pred ľuďmi spravodlivými, ale Boh pozná vaše srdcia, lebo čo je u ľudí vznešené, pred Bohom je ohavné.

Preklad Jeruzalemská biblia: Lk 16:14-15 Toto všetko počúvali aj farizeji, ktorí mali radi peniaze, a posmievali sa mu.Preto im povedal: „Vy sa robíte pred ľuďmi spravodlivými, ale Boh pozná vaše srdcia; lebo čo je v očiach ľudí vznešené, pred Bohom je predmetom pohŕdania.

Evanjelický preklad: Lk 16:14-15 Počuli to všetko aj farizeji, ktorí milovali peniaze, a posmievali sa Mu. A povedal im: Vy sa robíte spravodlivými pred ľuďmi, ale Boh pozná vaše srdcia, lebo čo je vysoké ľuďom, je ohavnosť pred Bohom.

Preklad Jozefa Roháčka: Lk 16:14-15 A počúvali to všetko aj farizeovia, ktorí mali radi peniaze, a posmievali sa mu. A on im povedal: Vy ste tí, ktorí sa sami robia spravedlivými pred ľuďmi, ale Bôh zná vaše srdcia, lebo to, čo je vysoké u ľudí, je ohavnosťou pred Bohom.

Preklad Miloša Pavlíka: Lk 16:14-15 A všetky tieto veci počúvali aj fariseji; ľúbili peniaze a zlomyseľne sa mu poškľabovali. I povedal im: Vy ste takí, že sami seba pred ľuďmi robíte spravodlivými, no Boh vaše srdce pozná, pretože čo sa medzi ľuďmi vysoko cení, je pred Bohom ohavnosťou.

Preklad Štefana Porúbčana: Lk 16:14-15 Všetko toto počuli farizeji, milovníci peňazí, a posmievali sa mu. Preto im povedal: „Vy sa robíte spravodlivými pred ľuďmi, ale Boh pozná vaše srdcia; čo je pred ľuďmi vznešené, pred Bohom je ohavnosťou.

Preklad Bohuslava Košu: Lk 16:14-15 Všetko toto počuli však farizeji, ktorí mali radi peniaze, a posmievali sa mu. I povedal im: „Vy sa robíte spravodlivými pred ľuďmi, ale Boh pozná vaše srdcia; lebo čo je pred ľuďmi vznešené, pred Bohom je ohavnosťou.

Preklad Biblia LOGOS: Lk 16:14-15 Všetko toto počúvali aj farizeji, ktorí mali radi peniaze, a posmievali sa mu. Nato im povedal: Vy ste tí, ktorí robia samých seba spravodlivými pred ľuďmi, ale Boh pozná vaše srdcia – lebo to, čo je u ľudí vznešené, je ohavnosťou pred Bohom.

Preklad Nového sveta: Lk 16:14-15 Farizeji, ktorí milovali peniaze, všetko počúvali a vysmievali sa mu. Preto im povedal: „Vy sa vyhlasujete pred ľuďmi za spravodlivých, ale Boh pozná vaše srdce, lebo čo je u ľudí povýšené, je v Božích očiach ohavné.

Preklad Nádej pre každého: Lk 16:14-15 Počuli to farizeji, ktorí sa pachtili za peniazmi, a vysmiali sa mu. Ale Ježiš im povedal: Robíte dobrý dojem na ľudí svojou zbožnosťou, ale Boh pozná vaše srdce. Svojou vznešenou honosnosťou si získavate obdiv ľudí, ale Boh ňou pohŕda.

Potom im povedal podobenstvo, teda príklad o ich viere aby pochopili, že to, čo veria, nemá logiku. Vtedy im porozprával podobenstvo o Boháčovi a Lazarovi. Toto podobenstvo sa nachádzalo v rabínskej literatúre, ale trochu inak. Oni tým strašili ľudí, že ak nebudú nasledovať ich učenie, tak sa dostanú po smrti do miesta múk. Kto nasleduje ich učenie, tak ten sa dostane do "Abrahámovho lona" – to bolo ich učenie. Toto pomenovanie "Abrahámovo lono" sa v Starom Zákone nenachádza. To meno bolo vymyslené rabínmi. Rabínska literatúra ho používa často.

Farizeji milovali peniaze. Ježiš im chcel povedať, aký je ich stav. Použil ich vieru, predstavu na objasnenie ich stavu. Tak isto, ako Pavol to použil v Aténach, keď navštívil pohanský chrám. On začal tam, kde poslucháči boli.

Ekumenický preklad: Sk 17:22-23 Pavol si zastal do stredu Areopágu a povedal: Muži, Aténčania! Podľa všetkého pozorujem, že ste mimoriadne nábožní. Keď som sa prechádzal a prezeral som si vaše svätyne, našiel som aj oltár s nápisom: Neznámemu bohu. Ja vám teraz teda hlásam to, čo uctievate, hoci to nepoznáte.

Katolícky preklad: Sk 17:22-23 Pavol si stal doprostred areopágu a hovoril: „Aténčania, podľa všetkého vidím, že ste neobyčajne nábožní. Lebo keď som sa prechádzal a prezeral si vaše svätyne, našiel som aj oltár s nápisom: »Neznámemu bohu.« Čo teda uctievate, hoci to nepoznáte, to vám ja zvestujem.

Preklad Jeruzalemská biblia: Sk 17:21b-23 Pavol si zastal doprostred Areopágu a hovoril: „Aténčania, podľa všetkého vidím, že ste neobyčajne nábožní. Vskutku, keď som prechádzal vaším mestom a prezrel si vaše svätyne, našiel som aj oltár s nápisom ‚Neznámemu bohu‘. Čo teda uctievate, hoci to nepoznáte, to vám ja zvestujem.

Evanjelický preklad: Sk 17:22-23 Nato sa Pavel postavil prostred Areopágu a hovoril: Mužovia, Aténčania, zo všetkého vidím, že ste veľmi bohabojní; lebo keď som chodil po vašich svätyniach a obzeral si ich, našiel som aj oltár s nápisom: Neznámemu Bohu. Nuž, Toho, ktorého vy nepoznáte, a (predsa) ctíte, ja vám zvestujem.

Preklad Jozefa Roháčka: Sk 17:22-23 Vtedy si zastal Pavel naprostred Areopágu a povedal: Mužovia Atéňania, podľa všetkého vidím, že ste vy neobyčajne nábožní ľudia. Lebo jako som chodil po meste a obzeral som vaše posviatnosti, ktorým dávate božskú česť, našiel som aj oltár, na ktorom je napísané: Neznámemu Bohu. Toho teda, ktorého ctíte bez toho, žeby ste ho znali, toho vám ja zvestujem.

Preklad Miloša Pavlíka: Sk 17:22-23 I postavil sa Pavel vprostred Areopagu a riekol: Muži aténski, po všetkých stránkach pozorujem, že ste nad iných oddaní klaňaniu sa božstvám. Lebo keď som tadiaľto prechádzal a dôkladne pozoroval pred- mety vášho uctievania, natrafil som aj na oltárik, na ktorom bolo nadpísané: Neznámemu Bohu. Tohto teda, ktorého nepoznajúc uctievate, vám ja zvestujem.

Preklad Štefana Porúbčana: Sk 17:22-23 Pavol si zastal uprostred areopágu a prehovoril: „Vážení Aténčania, podľa všetkého vidím, že ste neobyčajne nábožní ľudia. Lebo keď som sa prechádzal a prezeral vaše svätyne, našiel som oltár s nápisom: 'Neznámemu Bohu.' Toho teda, čo vy uctievate ako 'Neznámeho', toho vám ja zvestujem.

Preklad Bohuslava Košu: Sk 17:22-23 Tu Pavel zastal uprostred Areopagu a hovoril: „Aténski mužovia, podľa všetkého vidím, že ste neobyčajne oddaní uctievaniu božstiev. Lebo keď som sa prechádzal a prezeral vaše posvätnosti, našiel som aj oltár s nápisom: ,Neznámemu Bohu.' Koho teda vy uctievate, hoci ho nepoznáte, toho vám ja zvestujem.

Preklad Biblia LOGOS: Sk 17:22-23

Preklad Nového sveta: Sk 17:22-23 Pavol sa teraz postavil uprostred Areopágu a povedal:„Muži, Aténčania, vidím, že podľa všetkého máte väčšiu bázeň pred božstvami ako iní. Lebo keď som sa prechádzal a pozorne pozeral vaše predmety uctievania, našiel som aj oltár, na ktorom bolo napísané: ‚Neznámemu Bohu‘. Komu teda nevedomky prejavujete zbožnú oddanosť, toho vám zvestujem.

Preklad Nádej pre každého: Sk 17:22-23 Pavol teda vystúpil pred všetkých, ktorí sa zhromaždili na Areopágu, a oslovil ich: „Vážení Aténčania! Potešilo ma, že ste ľudia túžiaci po Bohu. Keď som sa totiž prechádzal po meste a prezeral si vaše posvätné miesta, našiel som aj oltár s nápisom Neznámemu Bohu. A tohto Boha, ktorého uctievate, hoci ho nepoznáte, vám dnes chcem zvestovať.

Text nehovorí, že Pavol ich vieru považoval za správnu. Povedal pritom, že sú neobyčajne "pobožní". On ich viedol ku Kristovi. Lebo videl, že sú ochotní uctievať aj neznámeho Boha. Pavol nepovedal, že Kristus je len jeden, ďalší z neznámych bohov. On ich viedol k pochopeniu, že Kristus je jediný Boh!

Podobne aj Kristus viedol rabínov od ich bludu k pravde. Táto cesta nepomáha ľuďom, aby sa dostali na správnu cestu. Ak neuveria Mojžišovi a prorokom, tak neuveria ani vtedy, ak im budeme rozprávať príbehy o stave mŕtvych. "Neuverili by ani, kedy prišiel niekto z ríše mŕtvych". To je Kristov cieľ. Rabíni neuverili Mojžišovi a prorokom to, čo hovorili o spasení. Ježiš im povedal, že kto Mojžišovi a prorokom neverí, tomu nepomáha ani to, keby bol strašený trestom po smrti. To je slepá ulička.

Samozrejme, že samotné podobenstvo o Boháčovi a Lazarovi obsahuje aj iné nejasnosti:

1. Podľa povery, ak duša pri smrti opúšťa telo nemá oči, ruky, jazyk, ba ani telo. Ako môže cítiť bolesť teľa? Bolesti popísané v podobenstve sú telesné. Ježiš im ukázal, že aký nezmysel učia. Ježiš učil niečo iné, to že do ohňa = pekla sa dostane celý človek po vzkriesení. On učil inde, že tam "bude plač a škrípanie zubami".

2. Nie je nespravodlivé, keď niekto zomrel pred stáročiami a už stáročia trpí v pekle, zatiaľ čo iní sa ešte ani nenarodili?

3. Prečo sa v Mojžišovom zákone ani v Prorokoch nepíše o rozdelení Šeolu na dve časti? Ani o trpení v Šeolu?

A iné nezrovnalosti teologického charakteru. Napríklad Ježiš by učil, že ľudia sú súdení podľa veľkosti majetku.

Na toto podobenstvo stavať dogmu o posmrtnom živote je nerozumné. Keď si podobenstvo prečítame, ľahko si všimneme, že účel podobenstva nespočíva v opise života po smrti, ale Ježiš chce povedať toto:
– Boh posudzuje bohatých a chudobných inak ako ľudia.
– Lakomstvo a pýcha sú ostro odsúdené.
– Na súde sa prejaví Božia spravodlivosť, ktorá všetko vyrovná.
– Výhoda bohatstvo potrvá len krátko.
– Po smrti už neexistuje možnosť obrátenia.
...

Zámerom každého podobenstvo bolo priniesť určité ponaučenie. Zmyslom tohto podobenstva nebolo poučiť poslucháčov, čo sa deje s človekom po smrti, ale ukázať, že o večnom údelu človeka sa rozhoduje už počas jeho života a že neskôr už nebude žiadna druhá možnosť niečo zmeniť alebo napraviť. Boháč spoliehal na svoj vzťah k Abrahámovi, ale Ježiš ukazuje na to, že je potrebné počúvať Mojžiša a prorokov, teda Božie slovo.

Väčšina exegétov (t.j. vykladač textu) tento text považuje za podobenstvo. Blažej Ráček v knihe "Život Kristův" na strane 412 uvádza, že všeličo, čo je uvedené v tomto podobenstve, je "len pre dokreslenie obrazu" a na tej istej strane ďalej píše: „Žádný teolog nebude tvrdit, že se zavržení a vyvolení mezi sebou domlouvají. Mimoto mají ti i oni jen duši, která bude s tělem spojena teprve na konci světa, kdežto zde se mluví o jazyku, prstu, očích, jako o celých lidech. Jde o pravdy, které třeba z obrazného Ježíšova učení vyloupnout.“

Augustus Hopkins Strong (1836-1921) baptistický teológ napísal: „Pripúšťame, že podobenstvá v Písme, ktoré popisujú utrpenie zatratených, musia byť brané duchovne, a nie doslovne.“ (Systematická teológia, str. 1056)

Katolícky "Slovník biblickej teológie", ktorý zostavil francúzsky teológ Xavier Léon-Dufour so svojimi spolupracovníkmi, pod heslom "peklo" na strane 318 uvádza: „Bolo by asi opovážlivé vyvodzovať z podobenstva o boháčovi a lazárovi rozhodujúci dôkaz existencie a podoby pekla...“

Luděk Rejchrt, český evanjelický farár, v knihe "Věřím" (výklad apoštolského vyznania viery) na strane 145 veľmi výstižne zhrňuje: „Pán Ježíš vypráví toto podobenství o Lazarovi a boháčovi ne proto, aby nám popsal peklo... Nemůžeme se tedy odvolávat na tato slova Páně při svých představách o pekle, namnoze ovlivněných duchem pohádek, ne Písma. Pán Ježíš použil obrazy běžné židovskému myšlení té doby (žár, propast mezi oběma světy, z nichž jeden je nahoře, druhý dole, možnost rozhovoru), aby všechno zaměřil k jádru a vrcholupodobenství: Poslušnost Božího Slova, jak zní v Mojžíšově Zákonu a v prorocké zvěsti, zachraňuje před boháčovým koncem. O co víc pak víra v Krista.“

Niektorí sa ale stále na toto odvolávajú ako na skutočný popis, čo je po smrti. Napríklad René Pache (1904-1979) švajčiarsko-francúzsky teológ a biblista tvrdí: „Text Lk 16:19-31 je miestom, ktoré podáva najúplnejší obraz o ríši mŕtvych.“ (Peklo skutočne existuje?, Ostrava 1993, str. 9)

Protiargument zástancov je, že sa nejedná len o podobenstvo, pretože tu niet ani náznaku, že by tento oddiel Písma bol podobenstvom. Tento príbeh na začiatku používa slová: "bol" bohatý človek a "bol" Lazar. Toto tiež nie je tak úplne pravda. Dea (05) – Bezov kódex pochádzajúci z 5. storočia má na začiatku 19. verša: „Povedal potom tiež iné podobenstvo:“ Samozrejme, z jedného rukopisu sa nedá vyvodzovať záver.

Iný dôkaz, že sa nejedná o podobenstvo vidíme vtom, že Pánove podobenstvá sú uvádzané slovami: "a povedal im podobenstvo." Okrem toho, podobenstvá neuvádzajú presné mená, tak ako v prípade Lazara a Abraháma. Žiadne podobenstvá sa nezmieňujú o konkrétnych menách osôb. Ak by sme na okamih pripustili, že sa jedná o podobenstvo, musíme si uvedomiť, že každé podobenstvo je obraz, ktorým sa má objasniť skrytá pravda. Aby svoj účel dosiahlo, musí podobenstvo v každom detaile presne vystihovať túto skrytú pravdu.

Osobne protiargument nepovažujem za dosť presvedčivý. Aj keď nejde o podobenstvo v doslovnom zmysle, ide o fiktívny príbeh prevzatý z rabínskeho učenia, trochu pozmenení aby ním ukázal, čo potreboval!

 

 

Druhý argument zástancov rozdelenia Šeolu/Hádesu na viac častí:

Ekumenický preklad: Lk 23:43 Ježiš mu odpovedal: Amen, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji.

Katolícky preklad: Lk 23:43 On mu odpovedal: „Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji.“

Preklad Jeruzalemská biblia: Lk 23:43 On mu odpovedal: „Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji.“

Evanjelický preklad: Lk 23:43 Odpovedal mu (Ježiš): Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji!

Preklad Jozefa Roháčka: Lk 23:43 A Ježiš mu povedal: Ameň ti hovorím, dnes budeš so mnou v raji.

Preklad Miloša Pavlíka: Lk 23:43 A Ježiš mu povedal: Veru, vravím ti: dnes budeš so mnou v raji.

Preklad Štefana Porúbčana: Lk 23:43 A Ježiš mu riekol: „Veru, hovorím ti, dnes budeš so mnou v raji!“

Preklad Bohuslava Košu: Lk 23:43 A Ježiš mu povedal: „Skutočne, hovorím ti, dnes budeš so mnou v raji!“

Preklad Biblia LOGOS: Lk 23:43 Ježiš mu povedal: Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji.

Preklad Nového sveta: Lk 23:43 A povedal mu: „Pravdivo ti dnes hovorím, budeš so mnou v raji.“

Preklad Nádej pre každého: Lk 23:43 Ježiš mu odpovedal: „Sľubujem ti, dnes budeš so mnou v raji.“

Tieto Ježišove slová sa berú ako jasný dôkaz toho, že ihneď potom, čo zomreli, teda ešte toho dňa obaja odišli do neba. Na prvý pohľad to vyzerá jednoznačne, lenže je potrebné vziať do úvahy, že grécky originál nemal žiadnu interpunkciu. Teda čiarka za slovom "ti" je doplnená až niektorými prekladateľmi. Keď toto dodatočne pridané znamienko posunieme až za slovo dnes, bude veta znieť takto: Veru, hovorím ti dnes, budeš so mnou v raji.“ Inak povedané: Dneska ti hovorím, že budeš sa mnou v raji (vo význame, že niekedy v budúcnosti, nie v ten deň) – jediný preklad to takto má preklad Nového sveta. Takže, tým slovom "raj" s nemusí myslieť tá časť Šeolu, kde sú spravodliví, ale môže sa ním myslieť buď dočasné nebo (ale to rozoberiem samostatne) alebo až konečné miesto pre spravodlivých po vzkriesení.

 

 

Tretí argument zástancov rozdelenia Šeolu/Hádesu na viac častí:

1. kniha Henochova (Etiópsky Henoch) opisuje cesty hlavného hrdinu Henocha do neba i podsvetia. Podáva sa opis rôznych nebeských a pozemských sfér. Pri ceste do Šeolu videl:

1 Hen 17:3 Na jeho okrajoch som uvidel miesta (miestnosti) so svetlom a hromom, na najhlbšom mieste a v hĺbke potom ohnivý luk sa šípy v ich tulec a ohnivý meč so všetkými bleskami.

Takáto predstava je aj v knihe Žalmoch:

Ekumenický preklad: Žalm 86:13 Veľká je tvoja milosť voči mne, vyslobodil si ma z hlbín ríše mŕtvych.

Katolícky preklad: Žalm 86:13 Veď si bol ku mne veľmi milostivý a vytrhol si ma z najhlbšej priepasti.

Preklad Jeruzalemská biblia: Žalm 86:13 lebo veľká je tvoja láska ku mne, vytrhol si ma z moci smrti.

Evanjelický preklad: Žalm 86:13 Lebo je veľká Tvoja milosť voči mne a dušu si mi vytrhol z najhlbšieho podsvetia.

Preklad Jozefa Roháčka: Žalm 86:13 Lebo tvoja milosť je veľká nado mnou a vytrhol si moju dušu z najhlbšieho pekla.

Preklad Miloša Pavlíka: Žalm 86:13 veď veľká je tvoja láskavosť nado mnou; áno, vyprostil si moju dušu z najspodnejšieho šeóla.

Preklad Nového sveta: Žalm 86:13 lebo je veľká tvoja milujúca láskavosť ku mne a oslobodil si moju dušu zo šeolu, jeho najnižšieho miesta.

Ďalej Henoch pri ceste do neba videl:

1 Hen 22:1-4 Odtiaľ som išiel k inému miestu a on mi ukázal na západe obrovskú vysokú horu, mohutnú skalu a štyri ľúbezné miesta. Vnútri bol v hĺbke priestranný priestor dokonale hladký, tak hladký ako niečo, čo sa guľatí, na pohľad hlboký a temný. Vtedy Refael, jeden zo svätých anjelov, ktorý bol so mnou, mi povedal: „Tieto ľúbezné miesta, na ktorých sú zhromaždení duchovia zomrelých duší, boli stvorené na to, aby sa tu zhromažďovali všetky duše detí človeka. Tieto miesta slúžia im za príbytok do dňa ich súdu v stanovenú dobu, ktorá potrvá tak dlho, kým ich nestihne veľký súd.“

Treba si však uvedomiť, že 1. kniha Henochova nie je kánonická a preto odvolávanie sa na ňu je irelevantné.

 

 

Argument odporcov rozdelenia Šeolu/Hádesu na viac častí:

Podľa učenia Svätého Písma po smrti všetci idú do hrobu. Podľa pôvodného textu do Šeolu:

Ekumenický preklad: Gn 37:35 Všetci synovia a všetky dcéry ho prišli potešiť, on sa však potešiť nedal a povedal: V smútku zostúpim za synom do ríše mŕtvych. Takto ho oplakával otec.

Katolícky preklad: Gn 37:35 Hoci sa namáhali všetci jeho synovia a dcéry potešiť ho, nedal sa potešiť a vravel: „V smútku zostúpim do podsvetia k svojmu synovi.“ Tak ho oplakával jeho otec.

Preklad Jeruzalemská biblia: Gn 37:35 Všetci jeho synovia a dcéry ho prišli potešovať, ale on sa nedal potešiť a povedal: „Nie, v smútku chcem zostúpiť do šeolu, k svojmu synovi.“ A jeho otec ho oplakával.

Evanjelický preklad: Gn 37:35 Všetci jeho synovia a dcéry prišli, aby ho potešovali, ale nedal sa potešiť, a povedal: Nie, ja v smútku zostúpim k svojmu synovi do záhrobia. Tak ho oplakával jeho otec.

Preklad Jozefa Roháčka: Gn 37:35 Potom vstali všetci jeho synovia a všetky jeho dcéry a išli, aby ho potešili; ale sa nedal potešiť a riekol: Je isté, že sostúpim k svojmu synovi smutný do hrobu. - A jeho otec ho oplakával.

Preklad Miloša Pavlíka: Gn 37:35 A všetci jeho synovia a všetky jeho dcéry povstali utešovať ho, ale odmietal dať sa utešiť a vravel: Lebo k svojmu synovi smútiac budem zostupovať do šeóla. Tak ho jeho otec oplakával.

Preklad Nového sveta: Gn 37:35 A všetci jeho synovia a všetky jeho dcéry vstávali, aby ho utešili, ale on odmietal prijať útechu a hovoril: „Veď v smútku zostúpim k svojmu synovi do šeolu!“ A jeho otec za ním ďalej plakal.

Jozef, podľa viery Jakuba, išiel do hrobu, podľa pôvodného textu do Šeolu.

To isté slovo používa na označenie miesta, kde zostúpili Kórachovci:

Ekumenický preklad: Nm 16:33 Zaživa zostúpili do ríše mŕtvych so všetkým, čo mali, a zem sa nad nimi zavrela; tak zmizli spomedzi zhromaždenia.

Katolícky preklad: Nm 16:33 Takto zostúpili zaživa do podsvetia so všetkým čo mali, a zem sa nad nimi zavrela, a tak zmizli spomedzi svojej pospolitosti.

Preklad Jeruzalemská biblia: Nm 16:33 A zostúpili zaživa do šeolu, oni a všetko, čo im patrilo. Zem ich prikryla a oni zmizli zo stredu zhromaždenia.

Evanjelický preklad: Nm 16:33 Tak zostúpili oni i všetci, ktorí patrili k nim, zaživa do podsvetia, zem ich prikryla a stratili sa zo zboru.

Preklad Jozefa Roháčka: Nm 16:33 Tak sostúpili oni aj so všetkým, čo bolo ich, živí do pekla, a zem ich prikryla, a zahynuli zprostred shromaždenia.

Preklad Miloša Pavlíka: Nm 16:33 i zostúpili oni aj všetci, ktorí boli ich, živí do šeóla a prikryla ich zem, i zmizli sprostred zídenia.

Preklad Nového sveta: Nm 16:33 Tak zišli oni a všetci, ktorí k nim patrili, zaživa do šeolu, a zem ich prikryla, takže zahynuli zo stredu zboru.

Teda Sväté Písmo nikde nepoužíva na označenie miesta mŕtvych dvojaké miesto. Všetci išli na rovnaké miesto, do Šeolu, teda do hrobu. Nie je dvojaké miesto, kde by sa mŕtvi nachádzali po smrti.:

Ekumenický preklad: Kaz 3:19-20 Veď údel ľudských synov a údel zvierat je rovnaký: ako zomrie jeden, tak zomrie i druhý, jeden dych je pre všetkých. Človek nemá prednosť pred zvieratami, lebo všetko je márnosť. Všetko ide na jedno miesto, všetko vzišlo z prachu a všetko sa do prachu vracia.

Katolícky preklad: Kaz 3:19-20 Lebo (hračkou) osudu sú Adamovi synovia, (hračkou) osudu sú (aj) zvieratá - veď ich osud je rovnaký. Ako zomiera on, tak zomierajú aj ony, rovnaký dych života má všetko - človek ničím nevyniká nad zvieratá. Všetko odchádza na spoločné miesto; ako bolo všetko vzaté z prachu, tak sa všetko do prachu navracia.

Preklad Jeruzalemská biblia: Kaz 3:19-20 Lebo zaiste osud ľudí a osud zvierat je ten istý: ako hynie jeden, tak zomiera aj druhý, dýchajú rovnakým dychom a človek v ničom nevyniká nad zviera, a tak všetko je márnosť. Obidvaja odchádzajú na to isté miesto, všetci pochádzajú z prachu a všetci sa vracajú do prachu.

Evanjelický preklad: Kaz 3:19-20 Lebo údel ľudí je i údelom zvierat; je jeden a ten istý. Ako zomiera jeden, tak umiera i druhý, a všetko jednako dýcha. Preto človek nemá prednosť pred zvieraťom; lebo všetko je márnosť. Všetko smeruje k jednému miestu: Všetko povstalo z prachu a všetko sa vráti do prachu.

Preklad Jozefa Roháčka: Kaz 3:19-20 Lebo to, čo prichádza na synov človeka, prichádza i na hovädá; jedno a to isté prichádza na nich. Jako zomiera toto, tak zomiera i tamto, a všetko to má jedného a toho istého ducha, ani nemá človek nič viacej ako hovädo, lebo je všetko márnosť. Všetko ide na jedno a na to isté miesto; všetko povstalo z prachu a všetko sa navráti do prachu.

Preklad Miloša Pavlíka: Kaz 3:19-20 Veď osud detí človeka a osud zvere – áno, majú jeden osud – ako smrť tohto, tak smrť oného, a všetci majú jeden dych a niet prednosti človeka pred zverou, lebo to všetko je márnosť; to všetko odchádza na jedno miesto, to všetko vzniklo z prachu a to všetko sa k prachu vracia.

Preklad Nového sveta: Kaz 3:19-20 Lebo sa stáva to isté ľudským synom a to isté sa stáva zvieratám, a všetkým sa stáva to isté. Ako umiera jeden, tak umiera druhý; všetci majú len jedného ducha, takže niet nadradenosti človeka nad zvieraťom, pretože všetko je márnosť. Všetci idú na jedno miesto.Všetci pochádzajú z prachu a všetci sa vracajú do prachu.

Sväté Písmo jasne učí, že všetci sú v hrobe. Tak dobrí, ako aj zlí. Ale to je omyl. Z kontextu jasne vyplýva, že len naše telá sú na spoločnom mieste – prach sa vráti do prachu. O dušiach sa tu nepíše nič!

Na druhú stranu treba ale poznamenať, že s výnimkou príbehu o boháčovi a Lazárovi (viď vyššie) nie je v celom Svätom Písme jediný náznak rozdelenia Šeolu na viacej časti