Prechodný stav

Úvod Eschatológia Prechodný stav

Prechodný stav je stav duše medzi telesnou smrťou človeka a vzkriesením mŕtvych v čase posledného súdu. Na prechodný stav je viacero postojov:

1. Nihilizmus (Saducejské učenie): Viera, že po smrti prestaneme existovať, pričom sa popiera, že by mal byť nejaký budúci súd alebo vzkriesenie mŕtvych. Názov je odvodený z latinského slova "nihil" a doslova znamená "nič". Toto učenie nebudem rozoberať, keďže ide o učenie, ktoré nemá žiaden biblický podklad. Zastávali ho ale Židia patriaci do skupiny Saducejov – porovnaj s Mt 22:23, Mk 12:18 a Lk 20:27, ale aj niektorí kresťania ešte za čias Pavla – porovnaj s 1 Kor 15:12.

2. Thnetopsychizmus: Názov pochádza z gréckych slov "θνητός", čo v preklade znamená "smrteľný" a slova "ψῡχή", čo v preklade znamená "duša". So smrťou tela zomrie aj duša, t.j. prestane existovať, bude iba v pamäti Božej a bude vzkriesená až v dobe posledného súdu. Teda, žiaden prechodný stav neexistuje. Toto učenie bolo prvýkrát zaznamenané v kresťanskej sekte v Arábii v 3. storočí. V súčasnosti tento postoj zastávajú Svedkovia Jehovovi.

3. Teória relatívnosti času: Relatívnosť znamená závislosť alebo podmienenosť. Teória hovorí, že čas je závislý na našom materiálnom svete. Fyzika jasne ukázala, že čas a priestor sú jedno – časopriestor a až od Veľkého tresku – od vzniku vesmíru – má význam uvažovať o nejakom plynutí času. Čas je relatívny dokonca aj v našom svete, čo ukázala Einsteinova Teória relativity. Preto uvažovať o nejakom plynutí času mimo náš svet nemá praktický význam. Veď aj Boh je mimo času a priestoru. Ak zomrieme, tak naša duša nemusí prestať existovať, ani nemusíme čakať tisíce rokov, kým príde vzkriesenie mŕtvych. Jednoducho nie sme závislý na čase, preto časový interval medzi fyzickou smrťou a vzkriesením nám bude pripadať ako okamih. Podobne ako Teória relativity vo fyzike hovorí, že keď ideme rýchlosťou veľmi blízkou rýchlosti svetla, tak z pohľadu cestovateľa prejde niekoľko minút, ale z pohľadu pozorovateľa prejdú roky. My teda neprestaneme existovať, nám to bude pripadať ako okamih, zatiaľ čo živím to bude pripadať ako tisícročia a keďže ľudský mozog má problém toto zosúladiť, tak toto miesto mimo nášho materiálneho sveta pomenovali v hebrejčine "šeol" a v gréčtine "hádes". Už Ján Damašský (675/6-749) byzantský teológ, hymnograf a poradca jeruzalemského patriarchu v teologických otázkach hovoril, že po smrti nejestvuje také rozvrhnutie času lineárnym spôsobom, ako je tomu tuná na zemi. Ale nedá sa povedať, že mal rovnakú predstavu, ako je opis teórie relatívnosti času, skôr dal tomu prvý impulz.

4. Hypnopsychizmus ("spánok duší"): Názov pochádza z gréckych slov "χύπνο", čo v preklade znamená "spánok" a slova "ψῡχή", čo v preklade znamená "duša". So smrťou tela, duša neprestane existovať ale iba spí, t.j. stav nevedomia, kedy duša nevníma, nepociťuje vôbec nič, neuvedomuje si svoju existenciu až do doby vzkriesenia. Všetky duše sú na spoločnom mieste známe v hebrejčine "šeol" a v gréčtine známe ako "hádes". Toto označenie prvýkrát použil Eustratios Konštantínopolský (koniec 6. storočia) presbyter v Konštantínopole a žiak patriarchu Eutychia Konštantínopolského. Táto teória sa chybne označuje pojmom "psychopannychizmus", ktorý pochádza od Jána Kalvína (1509-1564) francúzskeho protestantského teológa a reformátora a pôvod názvu je z gréckych slov "ψῡχή", čo v preklade znamená "duša" a slova "παννυχίς", čo v preklade znamená "celonočné bdenie", čiže v doslovnom preklade ide o presný opak "spánku duší". V súčasnosti tento postoj zastáva Cirkev adventistov siedmeho dňa a Kristadelfiáni.

5. Monistické poňatie: Názov pochádza z gréckeho slova "μόνος", čo v preklade znamená "jeden", alebo "sám". Duše spravodlivých aj nespravodlivých idú na spoločné miesto známe v hebrejčine ako šeol a v gréčtine známe ako hádes, pričom na rozdiel od teórie "spánku duší", sú duše pri vedomí.

6. Dichotomické poňatie (Rabínske učenie): Názov pochádza z gréckych slov "δίχα", čo v preklade znamená "dve časti" a slova "τέμνω", čo v preklade znamená "odrezať, pretínať", alebo "deliť". Ide o učenie, kde Šeol/Hádes je rozdelený priepasťou na dve časti. V jednej sú tí, čo budú zatratení a v druhej v tzv. "Abrahámovom lone" alebo "raji" sú tí, čo budú spasení. Toto učenie je rabínskeho pôvodu. V súčasnosti ho zastávajú pravoslávni.

7. Teória vyslobodenia z podsvetia: Duše spravodlivých boli spolu s Kristovím nanebovstúpením vzaté do neba, zatiaľ čo duše bezbožníkov zostali v Šeole/Hádese. Ale tieto duše tu netrpia, pretože Šeol/Hádes nie je to isté čo Gehenna, kde budú po poslednom súde. Tento postoj v súčasnosti zastávajú niektoré protestantské cirkvi.

8. Teória dočasného neba a pekla: Duša ide buď do dočasného neba alebo dočasného pekla, kde čaká na deň vzkriesenia. Rozdiel od teórie vyslobodenia z podsvetie je ten, že sa nerozlišuje Šeol/Hádes od Gehenny. Preto stúpenci tejto teórie veria v stredovekú predstavu, že bezbožní budú horieť v pekle hneď po smrti a po poslednom súde sa sem vrátia s novým telom a budú tu ďalej trpieť na veky vekov. Tento postoj v súčasnosti zastávajú niektoré protestantské cirkvi.

9. Teória existencie očistca: Ide o rozšírenie teórie dočasného neba a pekla, kde sa pridáva ešte tretia časť – očistec. Názov “Očistec“ pochádza z latinského slova “purgatorium“, ktoré je odvodené od slova “purgo“, čo v preklade znamená “čistiť, očistiť“. Podľa vierouky Rímskokatolíckej cirkvi predstavuje očistec prechodný stav duší, ktoré síce skončili "skúšobnú dobu na zemi" v stave milosti, ale musia si ešte odtrpieť za hriechy, aby boli očistení "úplne". Očisťovanie sa týka iba ľahkých hriechov, ktoré nie sú smrteľné. Túto teóriu budem rozoberať samostatne.

 

Samotný pojem "peklo" dnes väčšina ľudí inak chápe ako v starozákonnej dobe alebo v 1. storočí. Slová, ktoré prekladáme ako "peklo" sa vo Svätom Písme vyskytujú na mnohých miestach a ich pôvodný význam je rôzny. V Starom zákone je výrazom "peklo" preložený hebrejské slovo "šeol", ktoré znamená "hrob". Hebrejské slovo "šeol" sa nachádza v Starom Zákone 65krát. V Novom Zákone sú ako "peklo" preložená grécka slová "hádes", "gehenna" a "tartarus". "Hádes", grécky "ᾅδης" doslova znamená "neviditeľné miesto", a ide o ekvivalent k hebrejskému slovu "šeol". "Gehenna", grécky "γέεννα", znamená "miesto horenia (spaľovanie)". Je to grécky prepis hebrejského slova, ktoré označuje údolie Hinomovho syna. Bolo to miesto, kde sa dávali mŕtvoly zvierat alebo odpad, kde sa spaľoval. "Gehenna" bolo teda skutočné miesto za bránami Jeruzalema, ktoré neustále horelo a kde boli spaľované mŕtve telá a odpad. Výraz "γέεννα" sa vždy používa vo význame definitívneho stavu bezbožných – viac v téme Večné zatratenie. "Tartarus", grécky "ταρταρος" znamená "miesto temnoty". Obe slová hebrejské "šeol" a grécke "hádes" sa vzťahujú na mŕtvych pred posledným súdom – čiže na prechodný stav.

 

 

Nasledujúci článok si rozoberiem na viacej častí:

1. časť sa bude týkať toho, či naša duša po smrti existuje alebo nie.

2. časť sa bude týkať toho, či má význam uvažovať o plynutí času po smrti, alebo nie.

3. časť sa bude týkať toho, či naša duša po smrti je pri vedomí, t.j. uvedomuje si svoju existenciu, alebo nie.

4. časť sa bude týkať toho, kam duše po smrti idú v starozákonnej dobe a počas Ježišovej služby.

5. časť sa bude týkať toho, kam duše po smrti idú od Kristovho vystúpenia k Otcovi.

6. časť sa bude týkať záverečného zhrnutia a všeobecných vecí.

(Pozn.: Niektoré argumenty sú často používané viacerými, či už pre alebo proti, preto sa niektoré budú opakovať vo viacerých častiach.)