Nekánonické spisy

Úvod Biblistika Nové Písmo 6 Nekánonické spisy

V tejto časti budem rozoberať jednotlivé spisy, ktoré neboli prijaté do kánonu Novozákonných kníh. Všímať si budem hlavne dve veci, či spĺňajú kritérium súladu a kritérium historicity.

 

 

Rozhovor so Spasiteľom: Z najväčšou pravdepodobnosťou odporuje Starému Zákonu.

RozSp Povesť o stvorení I Júda povedal: Povedz nám, Pane, čo bolo predtým, ako bolo [nebo a] zem?“ Pán povedal: „Bola tma a voda a duch nad [vodou]. Ja vám však hovorím ... hľadáte ... pátrate po ... vo vás ... moc a tajomstvo ... duch, pretože z ... špatnosť vychádza ... mysl[i] ... hľa ...“

Podľa Rozhovoru so Spasiteľom bolo predtým, ako stvoril Boh nebo a zem, tma a voda a duch nad vodou. No v knihe Genezis je to opačne:

Tu vidíme, že najprv Boh stvoril nebo a zem a až dôsledkom toho bola tma. A aj keby tma bola aj predtým, tak môžeme povedať, že podľa Starého Zákona sa Boží Duch vznášal nad vodami až po stvorení neba a zeme. A aj samotná voda musela byť až po vzniku neba a zeme. Vyplýva to z nasledujúcich veršov. Pretože vodou okrem morí a oceánov sa myslí aj obloha – nebo.

 

 

Papyrus Egerton 2: Papyrus priamo odporuje Starému Zákonu.

PEgr2 3:35-47 A hľa, malomocný prišiel [k nemu a] povedal: Učiteľ Jež(iš) , s malo[mocnými som] putoval a s [nimi] jedol v hostinci a ma[lomocenstvom som ochorel] aj ja sám. Ak však [ty chceš,] budem očistený. A P(án) [mu povedal:] Chc(em), buď čistý. [A hneď] odstúpilo od neho malomocenstvo. [Povedal] mu potom Jež(iš): odí[ď a] ukáž sa [kňaz]om a obetuj [za] očistenie tak, ako pri[kázal Mo(jžiš) a] už nehreš...

Podobnosť síce nájdeme aj v synoptických evanjeliách:

No v Papyruse Egerton 2 je veta, ktorá sa v synoptických evanjeliách nenachádza a to: s malomocnými som putoval a s nimi jedol v hostinci a malomocenstvom som ochorel aj ja sám. A táto veta odporuje Mojžišovým zákonom, čiže Starému Zákonu.

Takže pobyt v hostinci nie je možný. Čo odporuje kritériu historicity.

 

 

Tomášovo evanjelium: V evanjeliu sú náznaky, ktoré nespĺňajú kritérium súladu a rovnako aj kritérium historicity.

Proti kritériu historicity je nasledujúci Logion:

TmEv Logion 60 (Videli) Samaritána, ktorý niesol jahňa

 a išiel do Judska.

 Povedal svojím učeníkom:

 „Ten s jahňaťom?“

 Povedali mu:

 „Aby ho zabil (a) zjedol.“

 Povedal im:

 „Kým žije, on ho nezje.

 Až ho zabije (a až) z neho bude mŕtvola.“

 Povedali: „Inak to nemôže robiť“

 Povedal im:

 „Vy sami si hľadajte miesto odpočinutia,

 aby ste sa nestali mŕtvolou (a) nezjedli vás.“

Prvú vetu navrhuje nemecký Berlínsky kruh chápať v zmysle de conatu: „... ktorý chcel (od)niesť jahňa, keď išiel do Judska.“ Samaritán, ktorý nesie jahňa a ide do Judska, ide zrejme obetovať do chrámu v Jeruzaleme. Nemáme však žiadne doklady o tom, že by Samaritáni chodili obetovať do jeruzalemského chrámu po roku 128nl., keď bol Jánom Hyrkánom vyvrátený ich chrám na hore Garazim. Je tiež nepravdepodobné, že by niekto išiel zo Samárii do Judska predať jediné jahňa. Preklad, podľa ktorého Samaritán chcel jahňa ukradnúť, je logickejší, i keď smer Judsko rovnako naznačuje, že išlo o jahňa, ktoré malo byť obetované. No nedá sa ale jednoznačne preukázať, že ide o porušenie kritéria historicty bez širšieho kontextu. Náznak porušenia kritéria historicity je rovnaký, ako ten, prečo v Lukášovom evanjeliu musí ísť tehotná Mária z Nazareta do Betlehema:

TmEv Logion 19 Ježiš povedal:

 „Blahoslavený je ten, kto bol skôr, ako vznikol.

 Až sa stanete mojimi učeníkmi (a)

 budete počuť moje slová, tieto kamene vám budú slúžiť.

 V raji totiž máte päť stromov,

 ktoré sa v lete ani v zime nemenia a ktorých lístie neopadáva.

 Kto ich pozná, neokúsi smrť.“

Prvá veta jasne naznačuje teologické učenie zvané preexistencia duše. Ide o učenie, že duša existovala ešte skôr, ako vzniklo ľudské telo. Toto rozoberiem samostatne v inej oblasti teológie, preto to nebudem rozoberať tu. Ide o učenie odporujúce Starému Zákonu. No, ale nebudem rozoberať teologické spory, takže to ako odporovanie brať nebudem.

 

 

Evanjelium Ebionitov: V tomto evanjeliu je náznak, ktorý odporuje Starému Zákonu:

EvEb Zlomok VI Ako hovorí ich už spomínané evanjelium: „Prišiel som zrušiť obety a ak neprestanete obetovať, neustúpi od vás hnev.“

Akékoľvek rušenie niečoho, čo je v protokánone Starého Zákona, sa dá považovať za odporovanie Starému Zákonu. Argument, že obety sú zrušené aj v kánonických evanjeliách, je zlý, pretože v kánonických evanjeliách nie sú zrušené obety.

V kánonických evanjeliách neprišiel Ježiš zrušiť niečo zo Starého Zákona, ale prišiel ho naplniť. On nezrušil obety, ale naplnil Starý Zákon tým, že sa sám obetoval. Jeho obeta bola dostačujúca a preto zvieracie obety nie sú už potrebné. Preto toto evanjelium je prinajmenšom v rozpore s ostatnými knihami Nového Zákona.

 

 

Nikodémovo evanjelium: Nikodémovo evanjelium sa skladá z dvoch častí, ktoré vznikli pravdepodobne v inú dobu. K obom častiam existuje viacero vzájomne sa líšiacich verzií, preto porušujú kritérium celistvosti. Taktiež v oboch sú protirečenie Starému Zákonu a aj chybné historické fakty.

NikEv (SkPil) Prvá časť prológu: Ja, Ananiáš, gardový dôstojník, znalý Zákona, som s vierou pristúpil k Písmu Svätému, poznal Ježiša Krista ako nášho Pána a bol som uznaný za hodného krstu. Pátral som po zápisoch zo súdneho jednania, ktoré prebehlo v onej dobe a čo o tom zapísali Židia za Pontského Piláta. Našiel som tieto zápisy, zapísané v hebrejčine, z vôle Božej som ich preložil do gréčtiny, aby sa s nimi mohli zoznámiť všetci, ktorí vyznávajú meno nášho Pána Ježiša Krista, za 18. roku vlády cisára Flávia Theodosia a 5. roku vlády Flávia Valentiniana v 9. indikci.

                Všetci, ktorí čítate tento text a prepisujete ho do iných zvitkov, venujte mi spomienku a modlite sa za mňa, aby mi Boh bol milostivý a odpustil mi hriechy, ktorých som sa voči nemu dopustil.

                Mier všetkým čitateľom aj poslucháčom aj tým, ktorí žijú spolu s nimi.

V jedinom gréckom rukopise, ktorý obsahuje prvú časť prológu (kódex C), je uvedení 17. rok vlády Theodosia II., ale do 9. indikce (1.9.425 – 1.9.426) spadá 18. rok jeho vlády, ktorú začal 1. mája 408. 18. rok jeho vlády je rovnako uvedení v latinskej verzii. Valentinianus III. získal titul Augustus v roku 425, ale titul nobilissimus už 8. februára 421, v 9. indikci ho teda niesol 5. rok, ako uvádza aj koptská verzia. V gréckom rukopise je uvedený 6. rok.

NikEv (SkPil) Druhá časť prológu: V 19. roku vlády rímskeho cisára Tibéria a za vlády galilejského kráľa Heroda, v 19. roku jeho vlády, 8 dní pred aprílovými Kalendami, teda 25. marca, za konzulátu Rufa a Rubellia, v 4. roku 202. olympiády, za židovského veľkňaza Jozefa, syna Kaifáša.

                To, čo po ukrižovaní a utrpení Pána Ježiša zistil Nikodém o jednaní Židov a veľkňazov, spísal tiež Nikodém hebrejsky v tých dňoch, keď bol Ježiš ukrižovaný a miestodržiteľ Palestíny a Foiníkie bol Pilát Pontský.

Rukopisy aj preklady kolísajú medzi 10., 15., 18. a 19. rokom vlády cisára Tibéria. Dátum olympiády (4. rok 202. olympiády = 32/33nl.) odpovedá 19. roku, ako uvádza i Eusébios v Kronike (zachovaná len arménska verzia). Kolísanie rokov a nejednotnosť v nejakom spise porušuje kritérium historicity, ale nie do takej miery, aby to malo vplyv na zaradenie do kánonu.

NikEv 5:1 (SkPil 5:1) Nikodém, akýsi Žid, predstúpil pred vladára a povedal: „Žiadam ťa, dôstojný pane, dovoľ mi povedať niekoľko slov.“ Pilát povedal: „Hovor.“ Na to povedal Nikodém: „Ja som povedal starším, kňazom a levitom aj celému ľudu židovskému v synagóge: ,Čo chcete urobiť s týmto človekom? Tento človek činí mnoho znamení a divy, ktoré nikto neučinil ani neučiní. Pusťte ho a nechcite mu urobiť nič zlého: Ak sú tie znamenia, ktoré činí, od Boha, vytrvajú, ak sú od ľudí, zaniknú. Veď aj Mojžiš, keď bol Bohom poslaný do Egypta, učinil mnoho znamení, ktoré mu Boh prikázal učiniť pred faraónom, egyptským kráľom. Boli tam aj faraónovi služobníci Jannés a Jambrés, aj oni učinili nemálo znamení, ktoré učinil Mojžiš, a Egypťania ich mali za bohov, Janna a Jambra. Ale pretože znamenia, ktoré učinili, neboli od Boha, zahynuli oni aj tí, ktorí im uverili. Preto teraz prepustite človeka, nezaslúži si totiž smrť.´“

Podobne aj apoštol Pavol v 2. liste Timotejovi sa zmieňuje o Jannesovi a Jambresovi, ktorí sa postavili proti Mojžišovi:

Títo dvaja jedinci sa nikde neobjavujú v Starom Zákone. Dlhoročná židovská tradícia hovorí, že Jannes a Jambres boli dvaja hlavní kúzelníci, ktorí oponovali Mojžišovi a Áronovi v knihe Exodus:

 

Mená Jannes a Jambres sa zobrazujú tiež v Talmunde. Podľa Midraša boli dvaja kúzelníci z Egypta s Izraelitmi po prvom Pesachu (porov. Ex 12:38) a boli neskôr nástrojom pri podpore uctievania zlatého teľaťa. Ďalej Midraš identifikuje dvoch sluhov Balámových ako Jannes a Jambres v knihe Numeri:

Podľa Midrašu a ďalších zdrojov boli Jannes a Jambres pokračovateľmi zlého vplyvu na Izrael až do doby Numeri 25. Pavlovím zámerom bolo použiť mená bezbožníkov Jannesa a Jambresa ako ilustráciu aktívneho odmietania pravdy v posledných dňoch. Pavol bol žid vychovaný ako farizej, takže jeho dobre poznanie Talmudu, Midraša atď. nie je nič prekvapujúce a ich používanie tiež nie. Preto ani Nikodémovo evanjelium, ktoré vzhľadom na dobu vzniku mohlo čerpať aj od Pavla, neodporuje kritériu súladu.

NikEv 7:1 (SkPil 7:1) A akási žena menom Berniké z diaľky volala a povedala: „Mala som krvácanie, dotkla som sa lemu jeho plášťa a krvácanie, ktoré trvalo dvanásť rokov, prestalo.“ Židia povedali: „Máme zákon, že ženu nemožno brať za svedka.“

Argument, že to nie je v Starom Zákone, ešte neznamená, že v tej dobe to neplatilo. Dodnes je ženám v Izraeli zakázané svedčiť na náboženskom súde a sú obmedzené v rade náboženských a rituálnych úkonoch. (Čejka, Marek. Judaismus a politika v Izraeli. Brno: Berrister & Principál 2009, str. 32-34.)

NikEv 9:5 (SkPil 9:5) Vtedy Pilát, prikázal natiahnuť záves pred stolicu, na ktorej sedel, a povedal Ježišovi: „Tvoj národ ťa usvedčil, že hovoríš, že si kráľ. Preto som prehlásil, aby si bol bičovaný podľa zákona zbožných cisárov a potom, aby si bol zavesený na kríž v záhrade, kde si bol zatknutý, a Dysmas a Gestas, dvaja zločinci, nech sú ukrižovaní spolu s tebou.“

NikEv 10:1 (SkPil 10:1) I vyšiel Ježiš z pretória a oba zločinci s ním. ...

Autor tohto apokryfu nepozná dobre rímsky súdny proces. Podľa neho sa tribunál (sudcovská stolica) nachádza v pretoriu. Súd sa konal na voľnom priestranstve (porov. Jn 19:13), alebo v miestnosti prístupnom verejnosti. Taktiež záves je rozťahovaný pri vynášaní rozsudku, pokiaľ je behom riadenia stiahnutý. Tuto to je naopak. Takže je tu rozpor s kritériom historicity.

NikEv 15:5 (SkPil 15:5) Na druhý deň v piatok zrána prišli predsedajúci synagógy, kňazi a leviti do Nikodémovho domu, Nikodém im vyšiel v ústrety a povedal: „Mier s vami.“ A oni povedali: „Mier s tebou a s Jozefom, a celým tvojim domom aj s celým domom Ježišovým.“ Nikodém ich uviedol do svojho domu. Aj zasadla celá rada a Jozef sa posadil medzi Annáša a Kaifáša. Nikto sa neodvážil prehovoriť k nemu slovo. A Jozef povedal: „Prečo ste ma zavolali?“ Pokynuli Nikodémovi, aby prehovoril k Jozefovi. Nikodém otvoril ústa a povedal Jozefovi: „Otče, vieš, že vážení učiteľia, kňazi a liviti, chcú od teba počuť tvoj výrok.“ Na to Jozef povedal: „Pýtajte sa.“ Annáš a Kaifáš vzali Zákon a vzali Jozefa pod prísahu slovami: „Vzdaj slávu Bohu Izraela a doznaj sa pred ním. Tak ako Achar, keď ho vzal pod prísahu Jozue, neprisahal krivo, ale doznal mu všetko a nezatajil mu ani slovo. Ani ty nezataj pred nami ani jedno slovo.“ Na to povedal Jozef: „Nezatajím vám ani slovo.“ Oni potom povedali: „Mrzelo nás veľmi, že si si vyžiadal telo Ježiša, zavinul si ho do čistého plátna a uložil do hrobu. Preto sme ťa zatvorili do domu bez okien, deve sme zavreli a zapečatili a strážcovia strážili miesto, kde si bol zatvorený. Keď sme dvere otvorili v prvý deň týždňa, nenašli sme ťa a veľmi nás to mrzelo a celý ľud Pána bol veľmi ohromený až do včerajška. A teraz nám povedz ty, čo sa s tebou stalo.“

Meno Achar je nesprávne. Správne má byť Achan:

Rukopis E na tomto mieste pripomína inú starozákonnú paralelu s rovnakým motívom: „Nachar zaprisahá proroka Micheáša, aby prorokoval pravdivo.“

Ale ani v tejto verzii nie je správne meno. Tu má byť meno Achab:

Ale vzhľadom na deformáciu mien, či pridávanie alebo odobratie niektorých mien, napríklad v Matúšovom a Lukášovom evanjeliu, neodporuje to viac ako tieto evanjeliá.

Druhá časť Nikodémovho evanjelia (Kristov zostup do pekla) porušuje kritérium súladu, pretože opisuje Hádesa ako osobu, zatiaľ čo v Starom Zákone to je miesto pre duše prípadne podľa niektorých stav duše, no určite nie osoba! Príklad z Nikodémovho evanjelia, kde má Hádes vlastnosti osoby:

NikEv 21:1 (ZosKr 5:1) Zatiaľ čo satan a Hádes takto spolu zhovárali, zaznel hlas mocný ako hrom: „Nech vaši predstavení zdvihnú brány, nech sa zdvihnú večné brány, nech vojde Kráľ slávy.“ Keď to Hádes počul, povedal satanovi: „Vyjdi, ak si mocný, a postav sa mu.“ Satan teda vyšiel von. Potom Hádes povedal svojim démonom: „Zatvorte dobre a pevne kovové brány a železné brvná, majte v moci zámky, stojte vzpriamene a dávajte pozor na všetko. Ak totiž on sem vojde, potom beda, beda, zmocní sa nás.“

V nasledujúcich pasážach si treba všimnúť: 1. chybné počítanie rokov, 2. čerpanie z apokryfov, 3. používanie Septuaginty židovskými veľkňazmi.

NikEv 19:1 (ZosKr 3:1) Keď teda Ján takto poučil obyvateľov Hádu a keď to počul prvý stvorený (človek) praotec Adam, povedal synovi Sétovi: „Syn môj, chci, aby si povedal praotcom ľudského rodu a prorokom, kam som ťa poslal, keď som ľahol k smrti.“ Sét povedal: „Proroci a patriarchovia, počujte: Môj otec Adam, prvý stvorený človek, keď ľahol k smrti, mňa poslal, aby som sa v blízkosti rajskej brány pomodlil k Bohu, aby ma jeho anjel priviedol k stromu zmilovania, aby som tam načerpal olej a pomazal ním svojho otca, aby povstal z nemoci. A to som aj učinil. Po modlitbe prišiel anjel Pána a povedal mi: ,Séte, o čo žiadaš? O olej, ktorý uzdravuje nemocných alebo o strom, z ktorého tečie tento olej, kvôli nemoci svojho otca? To nemôžeš teraz dostať. Odíď teda a povedz svojmu otcovi, že po uplynutí 5500 rokov od stvorenia sveta zostúpi na zem jednorodený syn Boží, ktorý sa stane človekom, a ten ho pomaže týmto olejom a vzkriesi ho z mŕtvych, vodou a Duchom Svätým umyje jeho aj jeho potomkov, a vtedy bude vyliečený z každej nemoci. Teraz je to nemožné.´ Keď to patriarchovia a proroci počuli, veľmi sa zaradovali.“

NikEv 28:1c (ZosKr 12:1c) Podľa nášho zvyku otvárame každý rok na zhromaždení túto svätú knižnicu a bádame v Božích svedectvách. A tu sme našli v prvej knihe Septuaginty, ako archanjel Michael hovoril k tretiemu synovi Adama, prvého človeka: že za päťtisícpäťsto príde z neba milovaný Boží syn Kristus. A vtedy sme uvážili, že snáď on je Boh Izraela, ktorý povedal Mojžišovi: ,Urob archu zákona dva a pól lakťa dlhú, jeden a pól lakťa širokú a jeden a pól lakťa vysokú.´ Tu sme zistili a objavili, že (zmysel) takto zhotovenej archy zákona je v oných päť a pól lakťoch, pretože za päť a pól tisíc rokov mal prísť Ježiš Kristus v arche tela, a tak sme zistili, že on bol Boh Izraela, syn Boží. My, prední kňazi, sme sa totiž po jeho smrti divili, aké znamenia sa okolo neho robili, a tak sme otvorili túto knižnicu a bádali a spočítali všetky pokolenia až po pokolenie Jozefa a Márie, matky Krista zo semena Dávida: a zistili sme, že od tej doby, keď Boh stvoril nebo a zem a prvého človeka, až po potopu bolo 2212 rokov, a od potopy až po stavbu veže 531 rokov, a od stavby veže až po Abraháma 606 rokov, a od Abraháma až po odchod synov Izraela z Egypta 470 rokov, a od odchodu synov Izraela z Egypta až po stavbu chrámu 511 rokov, a od stavby chrámu až po zničenie toho istého chrámu 464 rokov. Až potiaľ sme našli v knižnici Ezdrášovej, a keď sme hľadali od skazy chrámu až do Kristovho príchodu a jeho narodenie, zistili sme, že to bolo 636 rokov, dohromady päťtisícpäťsto rokov, práve toľko, koľko – ako sme v knižnici zistili – predpovedal archanjel Michael tretiemu synu Adama, Sétovi, že za päť a pól tisíc rokov príde Kristus syn Boží. A až dodnes sme to nikomu nepovedali, aby v našich synagógach nevznikol rozkol: ale keď si nás teraz zaprisahal, dobrý sudca, pri tejto svätej knižnici Božích svedectiev, tebe sme to odhalili. A zaprisahávame ťa pri tvojom živote a pri tvojej spáse, aby si to nikomu v Jeruzaleme neprezradil.“

1. čísla tu uvedené v skutočnosti dávajú dohromady súčet 5430 rokov. Ani čísla uvedené v ostatných dvoch rukopisoch nedávajú súčet 5500 rokov. Navyše aj samotné čísla sú zlé, napríklad: Prvý Jeruzalemský chrám zničilo vojsko pod vedením kráľa Nebukadnesara v roku 586pnl. Ak sa Ježiš narodil 636 rokov po tejto udalosti, musel by sa narodiť v roku 50nl. a zomrieť okolo roku 83nl. Čo je nezmysel, vzhľadom na to, že už veľa spisov súčasného Nového Zákona bolo vtedy napísaných.

2. Príbeh o Sétovej ceste do raja pochádza z gréckeho Zjavenia Mojžišovho. V latinskej parafrázi tohto spisu (Život Adama a Evy), ktorá vznikla v rovnakej dobe ako latinský preklad Nikodémovho evanjelia, Sétova cesta do raja vyobrazená podrobnejšie. Tu je aj proroctvo o Kristovom príchode po 5500 rokov od stvorenia sveta. Michaelovo proroctvo je podľa latinskej verzie A obsiahnuté v tzv. knižnici Ezdrášovej. Zrejme sa tu naráža na apokalyptickú 4. knihu Ezdrášovú, v kresťanstve veľmi obľúbenú. Podľa nej Ezdráš na príkaz Božieho hlasu odišiel s piatimi pisármi do púšte a behom štyridsiatich dní nepretržitej práce tam spísal 204 kníh:

4 Ezd 14:23-24 And he answered me, saying, Go thy way, gather the people together, and say unto them, that they seek thee not for forty days. But look thou prepare thee many box trees, and take with thee Sarea, Dabria, Selemia, Ecanus, and Asiel, these five which are ready to write swiftly;

4 Ezd 14:44 In forty days they wrote two hundred and four books.

V samotnej 4. knihe Ezdrášovej sa síce prorokuje o Mesiášovi, zvanom tiež Ježiš (4 Ezd 7:26-35) a osloboditeľ Sijóna („Synovi“, 4 Ezd 13), ale doba jeho príchodu nie je presne vypočítaná.

3. Je veľmi nepravdepodobné, že by židovský veľkňazi používali Septuagintu, alebo že by čerpali proroctvá z apokryfných kníh, ktoré považovali sa falošné!

Takže vidíme, že Nikodémovo evanjelium porušuje kritérium historicity hneď v troch bodoch.

NikEv 29:1 (ZosKr 13:1) Keď Pilít vypočul Annáša a Kaifáša, zaznamenal všetko do zápisu a Pánovi Spasiteľovi vo verejných prétorských záznamoch a napísal Claudiovi, kráľovi mesta Rím, tento list: ...

Aj táto pasáž odporuje kritériu historicity, pretože chybne určuje adresáta, ktorému je určený Pilátov list. Cisár Claudius totiž vládol až v rokoch 41-54nl., zatiaľ čo Pilát Pontský bol prefektom v Judei v rokoch 26-36nl.

Ako vyššie bolo uvedené, obe časti: Skutky Piláta a Kristov zostup do pekla, odporujú kritériám súladu aj historicity.

 

 

Jakubovo protoevanjelium: Autor evanjelia síce pozná Starý Zákon, no evidentne nie je oboznámený s palestínskou realitou danej doby. Preto sa v evanjeliu nachádza hneď niekoľko vecí, odporujúce kritériu historicity.

Neistota v polohe Betlehema (kap 21):

JakEv 1:1-2 V Dejinách dvanástich izraelských kmeňov bol Joachim, veľmi bohatý človek – odovzdával Pánovi dvojnásobné dary a hovoril: „To čo mám navyše, pripadne všetkému ľudu, a čo slúži k môjmu očisteniu, pripadne Pánovi, aby sa nado mnou zľutoval.“ Prišiel veľký deň Pána a synovia Izraela prinášali svoje dary. Proti nemu sa však postavil Ruben: „Nemáš právo ako prvý odovzdať svoje dary,“ povedal, „pretože z teba nevzišlo Izrealu semeno.“

Hneď na začiatku Jakubovho protoevanjelia máme niekoľko nezrovnalostí. Podčiarknutí výraz: Dejiny dvanástich izraelských kmeňov je fiktívny literárny odkaz, ktorý má rozprávaniu dodať štylistický ráz vierohodnosti a autentickosti. Problém sú aj nasledujúce dva vyznačené úseky. Prvý z nich je deň Pána. Označenie deň Pána sa vyskytuje aj na iných miestach v tomto evanjeliu:

JakEv 2:2 A prišiel veľký deň Pána a jej slúžka Judith povedala: „Ako dlho sa budeš v duši trápiť? Veď prišiel veľký deň Pána a nesmieš byť smutná. Vezmi si túto stuhu do vlasov, ktorú mi dala dozorkyňa v dielne. Ja si ju vziať nemôžem, pretože som slúžka a táto stuha je ako pre kráľovnú.“

Označenie sviatku Deň Pána však v židovskom prostredí neexistoval. Ďalšia vec odporujúca kritériu historicity je veta, ktorú povedal Ruben:

JakEv 1:1-2 V Dejinách dvanástich izraelských kmeňov bol Joachim, veľmi bohatý človek – odovzdával Pánovi dvojnásobné dary a hovoril: „To čo mám navyše, pripadne všetkému ľudu, a čo slúži k môjmu očisteniu, pripadne Pánovi, aby sa nado mnou zľutoval.“ Prišiel veľký deň Pána a synovia Izraela prinášali svoje dary. Proti nemu sa však postavil Ruben: „Nemáš právo ako prvý odovzdať svoje dary,“ povedal, „pretože z teba nevzišlo Izrealu semeno.“

Obmedzovania Joachima odovzdať dary kvôli bezdetnosti nemá žiadne opodstatnenie. Podobne tiež vychovávanie dievčat v jeruzalemskom chráme, nemá opodstatnenie ani historické zmienky, že by niečo také bolo možné:

JakEv 8:1 A rodičia odišli plní údivu, vzdávali Pánu Bohu chválu, že sa ich dcéra neobrátila späť. Mária rástla v chrámu ako holubica a prijímala potravu z rúk anjela.

A v poslednej rade ide o samotnú neistotu polohy Betlehema, kde sa narodil Ježiš:

JakEv 21:1 A Jozef sa prichystal, že sa vydá do Judey. V Júdskom Betleheme nastal veľký rozruch: prišli mágovia a hovorili: „Kde je ten júdsky kráľ, ktorý sa narodil? Videli sme na východe jeho hviezdu a prišli sme sa mu pokloniť.“

Pričom, pre tých, ktorý Jakubovo protoevanjelium nečítali, už bol v Júdskom Betleheme a ten sa nachádza v Judei (Odtiaľ názov Júdsky. Existujú dve mestá s názvom Betlehem a obidve sa môžu uchádzať o titul miesta Narodenia Pána. Mesto, v ktorom sa narodil kráľ Dávid, leží necelých desať kilometrov od Jeruzalema. Podľa archeologických výskumov bola v čase Ježišovho narodenia na tomto mieste malá dedinka, alebo bolo takmer neobývané. Druhá obec tohto mena leží v Galilei, asi 6,5 kilometra od Nazaretu. Tí, čo podporujú jeho nárok, argumentujú faktom, že Mária by v záverečnej fáze svojho tehotenstva sotva zvládla vyše stopäťdesiatkilometrový peší pochod do judského Betlehema. Naopak, prívrženci tradičnej lokality sa odvolávajú na biblické proroctvo, podľa ktorého sa Ježiš narodí v meste Dávidovom, ktorým je Betlehem neďaleko Jeruzalema. Skutočnosť, že Mária a Jozef priniesli Ježiša osem dní po jeho narodení a potom opäť v štyridsiaty deň jeho života do Jeruzalemského chrámu, svedčí skôr v prospech tejto verzie. Ale o tom viac v inej časti. Navyše v Jakubovom protoevanjeliu sa jasne uvádza Júdsky Betlehem). Ako čítame v predošlých kapitolách: v kapitole 17 sa rozhodol ísť do Judey a v kapitole 18 už bol blízko Júdskeho Betlehema.

JakEv 17:1 Prišiel potom rozkaz od kráľa Augusta, aby sa všetci zapísali v júdskom Betleheme. „Vezmem synov a pôjdeme sa zapísať,“ povedal Jozef. „Ale čo s tým dievčaťom? Ako ju mám dať zapísať? Ako svoju ženu? Však by som sa hanbil. Alebo ako dcéru? Všetci synovia Izraela vedia, že to moja dcéra nie je! Nech sa v tú chvíľu stane, čo bude chcieť Pán!“

JakEv 18:1 Potom našiel jaskyňu a tam ju zaviedol a nechal u nej synov a vydal sa hľadať pôrodnú babu Židovku v okolí Betlehema.

Takže Jakubovo protoevanjelium je v rozpore s kritériom historicity aj súladu.

 

 

Filipovo evanjelium: Toto evanjelium, podobne ako Tomášovo evanjelium, používa rovnaký výrok o preexistencii duše:

FlpEv 64 Pán povedal: „Blahoslavený je ten, ktorý je ešte skôr, ako vznikol. Ten, ktorý je, totiž vznikol a bude exitovať.“

Ale z rovnakého dôvodu to nebudem brať do úvahy.

 

 

Pseudo-Tomášovo evanjelium detstva: Na viacerých miestach sa píše ako sám Ježiš porušuje Starý Zákon. Porušenie soboty:

PsTmEv 2:1-5 Tento Ježiš, keď mu bolo ako chlapcovi päť rokov a prišla búrka, tak sa hral u brodu cez potok a zvádzal pramienky vody do rybníka. A potom urobil, že tá voda bola naraz čistá, a to povedal jediné slovo. Tam urobil bahieko a z neho uplácal dvanásť vrabcov a ono bolo sobota, keď to urobil. Bolo tam aj veľa iných chlapcov, čo sa s ním hrali. A jeden Žid, keď videl, čo robí Ježiš v sobotu, ako si tak hrá, tak hneď utekal a hovorí jeho otcovi Jozefovi: „Pozri sa, ten tvoj chlapec je tam u potôčika, a vzal si tam bahno a uplácal z neho dvanásť vtáčikov, a nedodržuje tak sobotu!“ A Jozef utekal na to miesto, a keď to videl, zakričal na neho: „Čo to robíš v sobotu,“ hovorí, „keď sa to robiť nesmie?“ Lenže Ježiš zatlieskal rukami a zakričal na tie vrabce: „Tak zmiznite!“ A tie vrabce vyleteli a s krikom zmizli. No Židia, ako to uvideli, tak sa vyľakali a utekali a vykladali starším vo vsi o tom, čo videli, že Ježiš urobil.

Zabíjanie:

PsTmEv 4:1 Potom zase išiel po vsi, a nejaký chlapec mu v behu vrazil do ramena. Ježiš sa rozčúlil a hovorí: „Ty už odtiaľto neodídeš!“ A ten na mieste padol na zem a bolo po ňom.

Príkladov bezdôvodného trestania ľudí nájdeme viacej. Ale jednoznačne do akej miery to je v rozpore s kritériom súladu sa nedá povedať. V každom prípade by v prípade kanonizácii spisu bol v rozpore s ostatnými spismi Nového Zákona.

 

 

Skutky Pavlove:

SkPv Pavlovo kázanie v Klaudiinom dome: „Bratia a vojaci Krista, po[čuj]te: „ [Koľko]krát Boh vytrhol Izrael z ruky ničomníka, a dokiaľ zachovávali [prikázania Pán]a, neopustil i[ch]. Veď ich zachrá [nil] z ruky faraóna, pretože bol ničomný, a kr[áľ]a Óga, ktorý bol ešte ničomnejší, a Adara [a] pohanom. A keď Božie prikázania zachovávali, podal [i]m z plodu bedier, prisľúbil zem kanaanskú, [a p]odrobil im cudzie národy.

Pravdepodobne ide o skomoleninu mena Arad z knihy Numeri:

Keďže ide len o skomoleninu mena, ešte to nie je dostatočné, aby to porušovalo kritérium súladu.

SkPv O pokrstenom levovi (List Pelagiin): A oni mu povedali: „Žiadame ťa, aby sme to mohli tiež počuť.“ A on ich začal učiť a povedal im:

„Viďte neviestku Rachab, že skrze svoju vieru vošla do nebeského kráľovstva.

A viďte, že tri deti boli skrze svoju vieru zachránené z ohňa.

A vidíte, že skrze vieru on dáva záchranu.

A skrze svoju vieru bol Daniel zachránený z tlamy levov.

Viďte proroka Ezechiela, bol zachránený z hlinenej jamy.

Viďte Theklu, že skrze svoju vieru vyviezla z ohňa a z tlamy levov.

Viďte Abraháma, že mu pre jeho vieru Boh povedal: ,Môj priateľ.´

Viďte Izáka. že bol skrze svoju vieru zachránený od meča a z obetného oltára, a Izák počul

jeho, ktorý hovoril.

A viďte Jozefa, že skrze svoju vieru unikol z jamy a pred svojimi bratmi a z ruky faraóna kráľa

a stal sa vladárom.

A prečo vám mam rozprávať o iných prorokoch a tiež o našich otcoch, ktorí sa zaľúbili Bohu?

A viďte týchto bratov a týchto vyvolených: Eliáš, ktorý vystúpil zaživa do nebies, a jeho

Stvoriteľ ho nechal vystúpiť v ohnivom voze s ohnivými koňmi, ktorí ho tiahli na jeho príkaz.

A skrze svoju vieru Eliáš požiadal Boha, aby na zem nepršalo tri roky a šeť mesiacov, a bolo

tomu tak.

A viďte Elizeu, ktorý skrze svoju vieru uzdravil malomocného, keď požiadal, a učinil tiež

mŕtvych živými a to tiež tým, že prosil Ježiša Krista.

Ezechiel je tu uvedený asi omylom miesto Jeremiáša, ktorý bol uväznený Pašúrom a kniežaťami:

Tento druhý prípad je ale už porušenie kritéria súladu, ale nie o nič viac, ako to je prípade Skutkov apoštolských (viď časť o Rozporoch Nového Zákona).

 

 

Skutky Tomášove:

SkTm 83 Nedostali sme predsa takéto prikázanie, ktoré by sme nemohli splniť. Ani na nás Pán nenaložil bremena neúnosná, ktoré by sme nemohli niesť. Ani po nás nechce, aby sme budovali takýto dom, aký stavajú ľudia. Nechce aby sme otesávali kamene a stavali domy, ako vďaka svojej zručnosti dovedú vaši murári. Ale dostali sme od svojho Pána toto prikázanie: nerobiť druhému nič, čo sa nám nepáči, keď nám to niekto robí.

Označená pasáž hovorí: Nerob druhým to, čo nechceš, aby robili tebe. Ale vo Svätom Písme sa píše: Rob druhým to, čo chceš aby robili tebe.

Ak teda predpokladáme, že verš je z kánonických evanjelií, tak tu máme rozpor. Niektorí hovoria, že ide o to isté, len z iného uhľu pohľadu – jeden z negatívneho a druhý z pozitívneho. Ale zamyslime sa nad tým lepšie. Predpokladajme, že sa niekto bude riadiť tou verziou v Skutkoch Tomášových. Nebude druhým robiť nič zlé, aby sa nič zlé nestalo ani nemu. To ale ešte neznamená, že bude robiť aj dobré. Keďže sa tam nepíše, že ak bude robiť dobré, že sa mu to vráti, tak nemá dôvod robiť dobré veci. Pokiaľ by nerobil nič – bol by plne pasívny, tak dodrží Skutky Tomášove. Príkladom je napríklad kresťanský prúd (vo vnútri cirkví, nie samostatný) nazývaný Kvietizmus (o ňom viac v samostatnej časti Kvietizmus).

Teraz predpokladajme, že sa niekto bude riadiť tým, čo povedal Ježiš. Bude druhým robiť to, čo chce aby robili aj nemu. Toto ale súčasne aj vylučuje robenie zlého, pretože keby robil druhému zlé veci, tak by vlastne týmto dal najavo, že chce aby sa aj nemu stávali zlé veci. Pokiaľ teda robil niečo, tak by sa snažil len dobré veci. Takže vidíme, že dodržaním Skutkoch Tomášových sa svet nemusí stať lepším, ale dodržaním Pánových slov vo Svätom Písme, sa svet stáva lepším, každým skutkom.

Rovnaká pasáž je aj v Didaché – viď. časť o kanonizácii Didaché, pričom Didaché tiež čerpá z kánonických evanjelií:

Preklad Miroslava Jurečeka: Did 1:2 Cesta života je táto: V prvom rade miluj Boha, ktorý ťa stvoril a svojho blížneho ako seba samého. To, čo nechceš, aby sa stalo tebe, nerob ani iným.

Preklad Jozefa Šošku: Did 1:2 Cesta života je táto: Po prvé: miluj Boha Stvoriteľa, a po druhé svojho blížneho ako seba samého. Všetko to, čo nechceš, aby sa stalo tebe, ani ty nerob iným.

Objavuje sa tiež v apokryfoch ako Tomášovo evanjelium:

TmEv Logion 6 Jeho učeníci sa ho pýtali

                            a povedali mu: Chceš, aby sme sa postili,

            a akým spôsobom sa máme modliť?

            Budeme dávať almužny

            a aké jedlo budeme dodržiavať?

            Ježiš povedal: Neklamte

            a nerobte to, čo nenávidíte,

            lebo to všetko je zjavné pred tvárou neba.

            Nič totiž nie je utajené, čo by sa neukázalo,

            a čo je ukryté,

            nezostane nezjavené.

A podobná pasáž je aj v starozákonných spisoch, konkrétne v knihe Tobiášovej:

Nech už výrok pochádza odkiaľkoľvek, nie je v súlade s verziou v kánonických evanjeliách, aj keď výslovne to nemá vplyv na kanonizáciu spisu.

SkTm 89 Charisios, príbuzný kráľa Misdaia, sa práve vykúpal a usadil sa na svojom lehátku, aby povečeral.

Kráľ Misdaia nie je skutočnou historickou osobou. Ide o fiktívneho kráľa, o ktorom nie sú žiadne historické záznamy. Z tohto dôvodu Skutky Tomášove odporujú kritériu historicity.

 

 

Skutky Petrove:

SkPt 23 Povedz, Šimon, nepadol si snáď v Jeruzaleme k nohám mne a Pavlovi, keď si videl, aké uzdravovania sme prevádzali svojimi rukami? Hovoril si: ,Prosím vás, zoberte so odo mňa odmenu, akú chcete, aby som mohol vkladať ruky a vykonávať tak vynikajúce skutky.´ Keď sme to od teba počuli, preklínali sme ťa: ,Myslíš, že nás uvedieš do pokušenia, že by sme chceli mať peniaze? Ani teraz sa ničoho nebojíš? Moje meno je Peter, pretože môj Pán Kristus mňa uznal za hodného mena ,pripravený v každej veci´. Verím totiž Bohu živému a s jeho pomocou prekonám tvoje kúzla. Teraz nech (Šimon) vykoná vo vašej prítomnosti zázraky, ktoré už (skôr) konal. Nechcete mi veriť, čo som vám práve o ňom rozprával?“

Autor sa tu odvoláva zrejme na Skutky apoštolov, keďže inde tento príbeh nenájdeme. Ale pomýlil si Jána s Pavlom. V každom prípade by v prípade kanonizácie spisu bol v rozpore s ostatnými spismi Nového Zákona, konkrétne so spomínanými Skutkami apoštolov:

V každom prípade Skutky Petrove odporujú kritériu súladu aj z hľadiska Starého Zákona:

SkPt 24 Peter odpovedal: „Nech sú prekliate tvoje slová proti Kristovi! Mal si tú drzosť takto o ňom hovoriť, keď prorok o ňom povedal: ,Kto vykreslí jeho rod?´

A iný prorok hovorí: ,Zbadali sme ho a nemal ani podobu ani krásu.´

,V poslednom čase sa zrodí chlapec z Ducha Svätého. Jeho matka nepozná muža a nikto sa

neprehlasuje za jeho otca.´

A tiež hovorí: ,Porodila a neporodila.´

A takisto: ,Je to maličkosť ponúkať vám západ. V lone počne panna.´

A iný prorok hovorí, aby preukázal česť otcovi: ,Nepočuli sme jeho hlas, ani neprišla pôrodná baba.´

Prorok hovorí: ,Nenarodil sa z lona žena, ale zostúpil z nebeského miesta.´

A: ,Kameň sa odtrhol bez zásahu rukou a rozbil všetky ríše.´

A tiež: ,Kameň, ktorý zavrhli stavitelia, sa stal kameňom uholným.´ a nazýva ho ,kameňom

vybraním, drahým´.

A opäť prorok o ňom hovorí: ,Hľa, videl som ho prichádzať na mraku ako Syna človeka.´

Máme tu viacero citátov prorokov, ktoré nemajú oporu v Novom Zákone, prípadne len pochybnú podobnosť. Najspornejšie sú tri vyznačené. Prvý z nich je neznámy citát. Niektorí sa domnievajú, že ide o paralelu s nekánonickými Sibyllinými veštbami.

Sib 8:457-473 V posledných časoch potom premenil krajinu a ako náhle prišiel

           z lona Márie panny, novému svetlu dal vzísť.

           Hoci prišiel z neba, podobu ľudskú prijal.

           Najprv však zreteľne zjavil sa Gabriel, archanjel svätý,

           na dosah pristúpil k dievčaťu a jasnými prehovoril slovami:

            „Prijmi, ó panna, Boha do svojho čistého lona.“

           Len čo to povedal, vdýchol Boh milosť tej, čo už večne

           zostane pannou... Tá, ako to počula, užasla celá,

           stála a triasla sa hrôzou, v duši jej zavládol zmätok,

           divoko srdce jej tĺklo – ako zvláštne boli tie veci!

           Potom však pokoj sa jej vrátil, tie slová jej priniesli pokoj,

           po tvári rozlial sa úsmev, rumenec líca jej pokryl.

           Radosťou cudnou prekypovala vo svojom vnútri,

           dobré nadobudla mysľou. Slovo v nej vstúpilo v život,

           časom stalo sa telom a v živote jej rástlo,

           získalo tvárnosť smrteľných ľudí, až konečne chlapec z panny

           z panny sa zrodil – veľký zázrak pre smrteľníkov,

           ale nie pre Boha Otca ani pre Boha Syna!

Aj keď v prvom prípade ide o domnienky, druhý vyznačený verš určite pochádza z Nanebovstúpenia Izaiáša:

NvstIz 11:14 And many said: „She has not borne a child, nor has a midwife gone up (to her), nor have we heard the cries of (labour) pains.“ And they were all blinded respecting Him and they all knew regarding Him, though they knew not whence He was.

A ten tretí vyznačený výrok je tiež neznámy. Zrejme ide o narážku buď na:

alebo na:

TmEv Logion 15 Ježiš povedal:

 Keď uvidíte toho, ktorý nie je zrodený zo ženy,

 pokloňte sa tvárou až k zemi a tak mu vzdajte poctu.

 To je váš otec.

Nech už tie proroctvá pochádzajú odkiaľkoľvek, aspoň jeden z nich pochádza z nekánonického spisu a ide o falošné proroctvo, čo je v rozpore s kritériom súladu.

 

 

Skutky Ondrejove:

SkOn Martyrium Ondreja 3: Všetci sa vtedy rozišli do končín zeme. Apoštol Ondrej začal prechádzať Bithýmií a vyučovať ľud slovu Božiemu. Odtiaľ prišiel do achajského Patrasu. Keď vstúpil do mesta, rozniesla sa správa, že tam prišiel nejaký cudzinec a nepriniesol so sebou nič len meno nejakého človeka Ježiša, s jeho pomocou činí veľké zázračné znamenia, uzdravuje choroby, vyháňa démonov, kriesi mŕtvych, očisťuje malomocných a lieči každú strasť. Ako náhle sa o tom dopočul prokonzul Lesbios, povedal pobúrene: „Je to čarodejník a podvodník. Nesmieme si ho všímať. Žiadajme dobrodenie nádej od bohov.“ A snažil sa ho zajať a odstrániť.

Prokonzul Lesbios je bližšie neznámy. Mesto Patras nebolo sídlom žiadneho prokonzula (Prieur, CCSA5, str.). Rovnako to platí aj o novom prokonzulovi Aigreatovi. Takže Skutky Ondrejove odporujú kritériu historicity.

 

 

List Barnabášov: Tento list veľmi často cituje starozákonné nekánonické spisy ako Písmo a z tohto dôvodu porušuje kritérium súladu, keďže ide o falošné proroctvá.

List Barnabášov má tri narážky na 1. knihu Henochovu ako Sväté Písmo:

Barn 4:3 Priblížilo sa dokonalé pohoršenie, o akom je písané v Henochovi. Preto Pán skrátil dobu a dni, aby jehomilovanýprišielskôr adostal svojededičstvo.

1 Hen 80:2 V dňoch hriešnikov budú roky kratšie a ich semená sa na ich pozemkoch a poliach budú oneskorovať a všetky veci na zemi budú obrátené naruby a nebudú sa dostavovať v pravý čas, dážď bude zadržiavaný a neba nedovolí spŕchnuť.

Barn 16:5 A opäť je zjavené, že mesto, chrám aj izraelský národ bude vydaný do rúk nepriateľov. Písmototižhovorí: „A stane sa v posledných dňoch, aj odovzdá Pán pasúce sa stáda, lôžko aj hrad ich zániku.“ Stalo sa, ako povedal Hospodin.

1 Hen 89:54-57 Potom som videl, že keď opustili dom Pána a jeho vežu, úplne zišli z cesty a ich oči boli zastreté slepotou. Videl som Pána oviec, ako sa medzi nimi dal do veľkého pobíjania v ich stádach. Keď ovce začali to pobíjanie privolávať, on svoje miesto opustil. Vydal ich do rúk levov, leopardov, vlkov a hyen, ako aj do rúk líšok a všetkých divých zvierat; táto divoká zvieratá začala ovce trhať na kusy. Videlsom, akoichdomaichvežuopustila všetky ich uvrhol do moci levov – aj do moci všetkých divokých zvierat – aby ich roztrhali na kusy a zožrali. Začal som zo všetkých síl kričať a volať Pána oviec. Vypovedal som mu o tých ovciach všetko, ako bolo požieranie všetkými dravými zvieratami.

Barn 16:6 Pýtajme sa, či Boží chrám existuje. Áno, existuje. Sám hovorí, že ho buduje a obnovuje. Jetotižnapísané: „Až skončí siedmy deň, bude postavený nádherný Boží chrám v mene Pánovom“.

1 Hen 91:12-13 Potom nastane ďalší, v poradí ôsmy týždeň – týždeň spravodlivosti; bude mu daný meč, aby vykonal spravodlivosť a súd nad tými, ktorí sa dopúšťajú násilia; hriešnici budú vydaní do rúk spravodlivých. Pre veľkého Kráľa bude v sláve vybudovaný dom až na veky. Práve oni v jeho závere získajú skrze svoju spravodlivosť domy.

Táto tretia paralela je diskutabilná, či podkladom bola práve 1. kniha Henochova. V Každom prípade daný citát nepochádza zo Svätého Písma. Ale minimálne v jednom prípade ide o porušenie kritéria súladu. Podobných takzvaných výrokov prorokov, ktoré nie sú vo Svätom Písme máme viacero:

Barn 7:4 Čo tedahovoríuproroka? „Nech jedia capa, ktorého chceli obetovať v deň za naše hriechy“. Dávajte pozor! „Nech jedia neumyté vnútornosti s octom iba kňazi“.

Tento výrok pravdepodobne pochádza z ústnej tradície. O veci samej sa podobne hovorí aj v knihe Numeri (ale nie to konkrétne proroctvo):

A tiež v Mišne Menach. Mimo uvedené dva capy z ktorých jeden bol prekliaty, (veľkňaz vkladaním ruky na neho preniesol hriechy ľudu) a vyhnaný do púšte; druhý potom celý spálený; v deň zmieru na zmierenie za hriechy bol obetovaný ešte tretí cap (Josephus Flavius, Antiquitates 10:3) a bol určený kňazom.

Barn 7:6 „A napľujte na neho všetci, prebodnete ho a šarlátové rúno oviňte okolo jeho hlavy, a tak nech je hodený do púšte.“

O popľúvaní a prebodnutí capa sa nezmieňuje Sväté Písmo, ale Mišna Jona. Podľa tejto mišny vyšklbli capovi chlpy pod spodným pyskom (kozia brada) so slovami: „Vezmi na seba naše hriechy a choď.“ Na to si ho kňazi desaťkrát štafetovo odovzdávali. Po desiatom odovzdaní capa od nich ho už prevzal len sprievodca a viedol ho ku skale. Keď ho priviedol ku skale, rozdelil šarlátové privesené capovi na hlave tak, že polovicu hodil na skalu zvyčajne zarastenú krovím a druhú polovicu priviazal capovi medzi rohy a capa zhodil sa skaly. Vzhľadom na to, že ide o židovskú tradíciu, nejde nutne o porušenie kritéria súladu.

Barn 8:1 Nie je to predobraz, keď je prikázané, aby dospelí Izraeliti za svoje hriechy obetovali jalovicu, aby ju zabili a spálili a chlapciabypopolz nejdalidonádoby, nadrevoaby položilišarlátové rúcho – hľa, opäť obraz kríža, opäť šarlátové rúcho – ayzopomabypokropiliľud, ktorý by takto bol očistený od hriechov?

Sväté Písmo ale nehovorí o chlapcoch. Ako ten, kto zviera zabije, tak ten, kto mu pomáhal, stával sa leviticky nečistým. Nasypať popol do nádoby a pokropiť ľudí mohol len muž leviticky nečistý. Takže tu máme opäť rozpor zo Svätým Písmom.

Barn 11:9-10 A opäť iný prorokhovorí: „Aj išla chvála krajiny Jakubovej po celom svete.“ To znamená: nádoba chváli svoj obsah. A čo hovorí ďalej? „Aj bola rieka tečúca od pravej strany a z nej vystupovali krásne stromy. A kto by z nich jedol, bude žiť na veky.“

Druhý citát je od proroka Ezechiela:

No prvý výrok od údajne toho istého proroka pochádza z nejakého nekánonického spisu, lebo vo Svätom Písme sa nenachádza.

Barn 12:1 Podobne veľmi presne hovorí o kríži ústamiinéhoproroka: „Kedy sa to stane? Až sa skloní drevo a až bude vztýčené a až z dreva vytryskne krv“. Je to predpoveď o kríži a ukrižovaní.

Tento takzvaný výrok proroka pochádza pravdepodobne z 4. knihy Ezdrášovej – 4 Ezd 5:5.

4 Ezd 5:5 And blood shall drop out of wood, and the stone shall give his voice, and the people shall be troubled:

Takže vidíme, že Barnabášov list je viacnásobne v rozpore zo svätým Písmom.

 

 

Klement Rímsky (?–c.100) je považovaný za štvrtého rímskeho biskupa. Niektorý ho považujú za priameho následníka apoštola Petra. Eusébios o ňom píše, že Klement Rímsky je ten istý Klement, o ktorom píše Pavol v liste Filipanom:

Nápisy z Pavlovej doby vo Filipách ukazujú, že toto meno tam bolo dosť časté. Poprieť to nie je však tiež možné. Ak vezmeme totiž za podklad Klementovu smrť niekedy v rokoch 97-101 a Pavlov pobyt vo Filipách na druhej apoštolskej ceste v roku 52, či na tretej ceste v roku 57, mohol by tu Klement spoznať apoštola ešte ako chlapec či mladý muž. To je možno aj dôvod, prečo sa o listoch nemu pripisovaných diskutovalo ako o kánonických, zatiaľ čo Ignácove listy a Polykarpov list nikdy neboli považované za rovnocenné s kánonom.

1. list Klementov:

Klement pravdepodobne čerpá z Nanebovzatia Mojžišovho:

1 Klem 17:6 A opäť: „Ja som para nad hrncom“.

Ďalej apokryfnej Knihy Múdrosti (niektorými kresťanmi dodnes považovanú za deuterokánonickú knihu):

1 Klem 27:5 „Kto smie mu povedať: Čo si to urobil? Alebo kto smie sa postaviť na odpor moci jeho sily?“

Ekumenický preklad: Múd 12:12 Veď kto ti povie: Čože si to urobil? Alebo kto sa postaví proti tvojmu ortieľu? Kto ťa bude volať na zodpovednosť za vykynožené národy, ktoré si ty stvoril? Alebo kto vystúpi proti tebe ako obhajca nespravodlivých ľudí?

Katolícky preklad: Múd 12:12 A kto ti smie povedať: „Čo si to urobil?“, alebo kto sa môže tvojmu súdu sprotiviť? Kto ťa bude obviňovať, že si zničil národy, ktoré si ty stvoril? Alebo kto proti tebe vystúpi a bude obhajovať ľudí nespravodlivých?

Preklad Jeruzalemská biblia: Múd 12:12 lebo kto by ti mohol povedať: „Čo si to urobil?“ alebo sprotiviť sa tvojmu rozsudku? Kto by ťa mohol obviniť, že si zničil národy, ktoré si stvoril ty sám? Kto by sa postavil proti tebe na súde ako obhajca nespravodlivých ľudí?

Ďalej pravdepodobne zo židovskej tradície:

1 Klem 43:2-6 Mojžiš totiž, keď vznikol spor o kňazstvo a keď sa rody medzi sebou hádali, komu z nich sa má dostať takéto vyznamenanie, rozkázal dvanástim kmeňovým kniežatám, aby priniesli palice s vyznačeným menom. Vzal palice, zviazal ich, zapečatil prsteňmi kniežat a uložil ich na Božom oltári do archy zmluvy. Potom zavrel schránku a kľúče zapečatil a rovnakým spôsobom aj dvierka. A povedal im: „Ctihodní bratia, ktorého kmeňa sa palica zazelená, ten kmeň Boh vyvolil ku kňazstvu a svojej službe.“ Ráno zavolal celý Izrael, 600 000 mužov, a ukázal kmeňovým kniežatám pečate. Potom otvoril stánok zmluvy a priniesol palice. Palica Áronova sa nielen zazelenela, ale mala aj plod. Čo myslíte, milovaní? Nepredpovedal Mojžiš týmto budúcnosť? Áno, ale urobil tak preto, aby v Izraeli nevznikli spory a aby bolo oslávené meno pravého a jediného Boha. Jemu nech je sláva na veky vekov. Amen.

Pretože keď si pozrieme Sväté Písmo, tak niektoré veci sa tam nespomínajú:

Ďalej cituje ako Písmo neznámy citát:

1 Klem 46:2 Jetotižnapísané: „Pripojte sa k svätým, lebo kto sa k nim pripojí, budú posvätení.“

A nakoniec ešte jednu apokryfnú knihu (podobne ako Kniha Múdrosti považovaná niektorými kresťanmi za deuterokánonickú) a to Kniha Judita:

1 Klem 55:4-5 Blažená Judita za obkľúčenie mesta si vyžiadala na staršom ľudu, aby smela ísť do nepriateľského ležania. Pre lásku k vlasti a k obkľúčenému Ľudu vydala sa v nebezpečenstve, a Boh vydal Holofernesa do rúk ženy.

Aj keby sme nebrali do úvahu knihy, ktoré niekto považuje za deuterokánonické, stále obsahuje 1. list Klementov citáty z Písma, ktorý ale nie je našim Písmom Svätým.

2. list Klementov:

V tomto liste nájdeme mnoho narážok na novozákonné apokryfy, ale tie teraz nie sú podstatné.

2 Klem 4:5 Preto povedal Pán k takémuto nášmu jednaniu: Ak budete so mnou v mojej náruči, ale nebudete však zachovávať moje prikázania, odvrhnem vás a poviem vám: Odíďte odo mňa, nepoznám vás, odkiaľ ste vy, vykonávatelia neprávosti.“

Pochádza pravdepodobne z Egyptského evanjelia. Rovnako aj:

2 Klem 12:2 Pán na čiusi otázku, kedy príde jeho kráľovstvo, povedal: „Keď budú dvaja jedným, zovňajšok rovnaký s jadrom, muž ako žena, nebude ani muž ani žena.“

Podstatné sú proroctvá, pretože tie môžu byť len od Boha a tento sa nenachádza v žiadnom nám známom proroctve:

2 Klem 11:2-4 Vproroctvesahovorí: „Nešťastní váhaví a pochybujúci, ktorí hovoria: Toto dávno sme počuli aj o našich otcoch. My však každý deň sme čakali a nič z toho sme nevideli. Pochabo, pozrite sa na vinič. Napred vypučí, potom narastie výhonok, potom nezrelý strapec a potom zrelý plod. Tak aj môj ľud žil v nepokoji a súžení, potom bol olúpený o dobro“.

Ďalej čerpá zrejme z apokryfnej Knihy Tobiáš (niektorými kresťanmi dodnes považovanú za deuterokánonickú knihu):

2 Klem 16:4 Dobročinnosť ako pokánie za hriechy je niečím krásnym. Lepšie ako modlitba je pôst. Dobročinnosť je však lepšia ako modlitba a pôst. Láska zakrýva množstvo hriechov, dobrá a úprimná modlitba vyslobodzuje od smrti. Blažený, kto v tomto smere bol uznaný dokonalým. Dobročinnosť nadľahčuje hriech.

Aj keď toto nie je jednoznačné, a ani podstatné. Neznáme proroctvo je falošné proroctvo, čo je dostatočným porušeným kritéria súladu. Nemožno to brať rovnako ako neznámy citát v Matúšovom evanjeliu – Mt 2:23, pretože Matúš sa neodvoláva na konkrétne proroctvo, ale hovorí vo všeobecnosti. Navyše autorstvo Klementa Rímskeho je k tomuto listu veľmi spochybnené.

 

 

Ignác Antiochijský (c.35–107) bol biskupom v Antiochii, apoštolským otcom, mučeníkom a priamym nasledovníkom apoštola Petra a Jána. Eusébios o ňom píše, že spravoval antiochijskú cirkev ako tretí v poradí (Peter bol prvý). Ignác cestou do Ríma napísal sedem listov: cirkvám v Efeze, Magnézii, Trallii, Ríme, Filadelfii a Smyrne a biskupovi Polykarpovi zo Smyrny. Problém je, že existuje dlhá, krátka a sýrska verzia týchto listov. Ignácove meno nesie ďalších osem listov, ale textová kritika ukázala, že ide o podvrh. Niektorí sa domnievajú, že všetky listy sú podvrh.

Polykarpos zo Smyrny(c.69–155/6) bol biskupom v Smyrne, apoštolským otcom, mučeníkom a bol zrejme učeníkom apoštola Jána. Polykarpos napísal list Filipanom.

Obaja sú kresťanský pisatelia 2. generácie. Ich listy boli rozšírené, a boli v úcte, ale nikdy sa nepovažovali za kánonické. Sami citujú, alebo narážajú na mnohé spisy Nového Zákona, bojujú proti herézam ako doketizmus, gnosticizmus, ... Ako som písal v prvej časti u kritéria obsahu, ide už o spisy, ktoré už vychádzajú z kníh Nového Zákona, resp. už predpokladajú existenciu nejakého kánonu.

 

 

Zjavenie Pavlovo:

ZjvPv 49 Zatiaľ čo tak hovoril, prišlo ďalších dvanásť prorokov, a keď ma uvideli, povedali: „Ty si Pavol, oslavovaný v nebi aj na zemi!“ Ja na to: „Kto ste vy?“ Prvý odpovedal: „Ja som Izaiáš, ktorému dal Manasses odrezať hlavu drevenou pílou.“ Podobne prehovoril aj druhý: „Ja som Jeremiáš, ktorý bol kamenovaný synmi Izraela a zabitý.“ Tretí povedal: „Ja som Ezechiel, ktorého synovia Izraela šmýkali za nohy cez skaly nahor, dokiaľ mi nevytriasli mozog. Zniesli sme všetky tieto útrapy, pretože sme chceli zachrániť synov Izraela. A hovorím ti, že po útrapách, ktoré mi spôsobili, som padol na tvár pred Bohom a prosil som za nich na kolenách až do druhej hodiny nedeľnej, dokiaľ neprišiel Michael a nezdvihol ma zo zeme. Blahoslavený si, Pavol, a blahoslavený ľud, ktorý skrze teba uveril!“

Všetky tri vyznačené výroky nepochádzajú zo Svätého Písma, ale z nekánonických spisov:

Prvý vyznačený výrok hovorí, že Manasses dal Izaiášovi odrezať hlavu drevenou pílou. Toto pochádza z Nanebovstúpenia Izaiáša – NvstIz 5:1-2

Druhý vyznačený výrok hovorí, že Jeremiáš bol ukameňovaný Židmi. Toto je židovská legenda, ktorá sa dochovala v nekánonických spisoch ako Životy prorokov – ŽivPro 2:1 a v 4. knihe Baruchovej – 4 Bar 9:21-32.

Tretí vyznačený výrok hovorí, že Židia šmýkali za nohy Ezechiela, kým nezomrel. Toto je legenda neznámeho pôvodu, ktorá sa zachovala tiež v mladšej sýrskej verzii Skutkov Filipa-

Ide teda o jasné porušenie kritéria súladu.

 

 

Kniha Tomášova:

V knihe Spasiteľ cituje citát, ktorý sa ale nenachádza v Starom Zákone, ale hovorí, ako keby bol zo Svätého Písma: „[Preto je] povedané: 'Každý, kto hľadá pravdu u pravej múdrosti, vytvorí si krídla, aby mohol letieť, a ujde pred žiadostivosťou, ktorá spaľuje ducha človeka.'“

Keďže nevieme odkiaľ pochádza, nejde o úplne porušenie kritéria súladu.

 

 

Hermov Pastier: V Hermovom Pastierovi sa odkazuje na nekánonický spis ako na Sväté Písmo, čo odporuje kritériu súladu:

Herm Videnie2:3:4 PovedzMaximovi: „Hľa, nastávasúženie; ak chceš, nech zaprieznova; Pán jeblízkotým, ktorísaobrátia, ako je napísané u Eldada a Medada, ktorí ľudu na púšti prorokovali.“

O Eldadovi a Medadovi sa vo Svätom Písme píše toto:

Hermov Pastier ale píše, že je napísané z Eldada a Medada, takže jednoznačne sa odkazuje na nekánonický spis, ktorý údajne napísali.

Emil Schürer píše: „This was a writing that was circulated under the name of the two Israelites [Eldad and Modad], who according to Num. xi. 26-29 uttered certain predictions in the camp during the march through the wilderness. Besides being mentioned in the lists of the Apocrypha, this book is also quoted in the Shepherd of Hermas, and that as a genuine prophetical work. According to the Targum of Jonathan on Num. xi. 26-29, the predictions of the two personages here in question had reference chiefly to Magog's final attack upon the congregation of Israel. But whether this may be regarded as indicating what the theme of our book is likely to have been is extremely doubtful.“ (Literatúra židovského ľudu v čase Ježiša, str. 129)

James Charlesworth píše: „According to Numbers 11:24-30, Eldad and Modad (Medad) are two of the seventy elders who received the spirit and prophesied while the Israelites were wandering in the wilderness under the leadership of Moses. The Stichometry of Nicephorus indicates that the book contained 400 lines, but only the following is extant: '„The Lord is near those that turn to him,“ as it is written in the book of Eldad and Modat, who prophesied to the people in the wilderness.'„ (Pseudepigrafy a moderný výskum, str. 95)

 

 

Aristides Aténsky (2.stor.nl.) bol jeden z prvých kresťanských apologétov. Jeho dielo nazývané Aristeidova apológia je obhajobou kresťanstva, ako najlepšou cestou oproti barbarským náboženstvám, gréckemu a egyptskému náboženstvu a judaizmu. Ide o autora 2. a možno aj 3. generácie kresťanských pisateľov. Jeho dielo nikdy nebolo považované za kánonické a ako som písal v prvej časti u kritéria obsahu, ide o obhajobu kresťanského učenia. Lenže, aby sa nejaké učenie mohlo obhajovať, musí už existovať nejaká forma kánonu, resp. niečo, podľa čoho sa posudzuje pravdivosť učenia. Toto rovnako platí aj o spisoch, ktoré už vychádzajú z kníh Nového Zákona, resp. už predpokladajú existenciu nejakého kánonu.

 

 

Tajná kniha Jána: Je to gnostický traktát nadväzujúci na prvé kapitoly knihy Genezis, s ktorým učením polemizoval Eirénaios vo svojom spise proti herézam z roku 185. Jeho jadrom je súvislý výklad gnostického učenia, ktorý bol do fiktívneho rozhovoru Jána so vzkrieseným Ježišom zasadený neskôr len dodatočne. Preto ho niektorí vôbec nezaraďujú k novozákonným apokryfom.

 

 

Zdroje:

Články:

http://www.obroda.sk/clanok/16186/Piate-evanjelium-cirkev-do-Biblie-nezaradON/

http://www.scribd.com/doc/223125225/Atentat-Na-Je%C5%BEi%C5%A1a

Cudzojazyčné:

http://www.apologeticsindex.org/2985-quietism

http://www.textexcavation.com/eldadmodad.html

http://thegodabovegod.com/index_files/Jim West Articles/Gnostics and the Old Testament.htm

Iné:

http://revue.theofil.cz/revue-clanek.php?clanek=490

http://gnosis9.net/view.php?cisloclanku=2010010011

http://www.fatym.com/taf/knihy/patrol/index.htm

http://www.textexcavation.com/texts.html

http://gnosis.org/naghamm/

http://www.earlychristianwritings.com/aristides.html

Neznámá evangelia – Novozákonní apokryfy I.  od: Dus Jan A.

Příběhy apoštolů – Novozákonní apokryfy II.  od: Dus Jan A.

Proroctví a apokalypsy – Novozákonní apokryfy III.  od: Dus Jan A.

Čejka, Marek. Judaismus a politika v Izraeli. Brno: Berrister & Principál 2009, str. 32-34.

Literatúra židovského ľudu v čase Ježiša, str. 129

Pseudepigrafy a moderný výskum, str. 95